Kráľovná slovenských cyklovrcholov. Už dávnejšie som jej rezervoval dôstojné číslo 33. Podľa spravodlivosti mala byť uvedená prvá. Dúfam, že sa neurazila a pokiaľ sa cítila zabudnutá, nebolo to tak. Teraz to hádam „rukolapne“ napravím... O Kráľovej holi bolo toho popísané už veľa. Spolu s Kriváňom je to najznámejší slovenský kopec, opradený mnohými legendami. Aj na mtbiker.sk má samostatnú tému s výborným popisom od autora pisosip.. A tak sa obmedzím na základné faktografické údaje z pohľadu horského cyklistu, ktorý má k nej mimoriadny osobný vzťah z viacerých dôvodov...


KRÁĽOVA HOĽA 1946 m, pohorie: Nízke Tatry – cyklovrchol 33

Kráľova hoľa je najvýchodnejší kopec hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Táto zďaleka viditeľná majestátna hora má z každej strany iný tvar. Najimpozantnejšie vyzerá od východu, odkiaľ pripomína pyramídu. Preto býva označovaná ako slovenská Fudžijama. Má aj prívlastok „prorok počasia“. Bežne sú totiž vyššie nízkotatranské vrchy úplne jasné, kým okolo Kráľovej hole sa začína tvoriť biely mrak. Až neskôr sa začínajú zahaľovať aj ostatné vrchy a dôjde k celkovej zmene počasia.. Spomeniem ešte dve z mnohých kráľovohoľských výrazností. Pramenia tu štyri významné slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád. A zároveň je tu hranica štyroch kultúrnych regiónov: liptovského, horehronského, gemerského a spišského. Z Kráľovej hole je azda najkrajší a najlepší výhľad na Slovensku. Miloš Janoška, zakladateľ časopisu Krásy Slovenska a excelentný znalec slovenských hôr, v sprievodcovi Krásy Liptova z roku 1947 napísal: „Keby nič iného nebolo vidieť z Kráľovej hole okrem úžasného skalného múru Vysokých Tatier, aj tak by Kráľova hoľa patrila medzi naše najcennejšie výhľadové body vôbec“. Avšak z „Kráľovky“ je toho vidieť oveľa viac, dokonca aj rumunské hory...

Najlepší prístup na Kráľovu hoľu je z dediny Šumiac, odkiaľ vedie dobrá sčasti asfaltová cesta. Na vrchol sa dá dostať aj z iných strán, avšak v sedle bicykla to stále nepôjde. Všetky nižšie opísané výstupové cesty (spolu osem) sa v podstate zbiehajú do troch základných: južnej od Šumiaca, severnej od Liptovskej Tepličky či Spišského Bystrého a západnej po nízkotatranskej hrebeňovke.
Opis trás začnem hlavným východiskom Šumiac a postupne proti smeru pohybu hodinových ručičiek (jedným slovom anticlockwise:) sa dookola presunieme až na ôsmy východiskový bod, ktorým je susedka Šumiaca - horehronská obec Pohorelá. Poznámka: Pre lepšiu prehľadnosť som cesty označil číslami a pomenoval názvami, ktoré sa mi javili ako vhodné.


Cesta 1: Šumiacka – východisko Šumiac 890 m
Hlavná výstupová cesta, vedúca serpentínami po prístupovej komunikácii ku telekomunikačnému objektu. Po Predné sedlo (1451 m) je povrch v dĺžke 7,2 km štrkový, zo sedla na vrchol je asfalt. Cestou sú veľmi pekné výhľady. 12,3 km, prevýšenie + 1070 m, priemerné stúpanie 8,7%.
Cesta 2: Šuškovská – východisko Pusté Pole 945 m
Odbočuje pri horskom hoteli Pusté Pole severne do Zbojníckej doliny. Prvé 3 kilometre je povrch asfaltový, potom pokračuje dobrá traverzová lesná cesta popod Raptošov vrch a Šuškovú v úpätí Kráľovej skaly (na prvom „asfaltovom“ rázcestí odbočiť vpravo, potom už vľavo). Pripája sa na cestu 1 na zákrute vo výške 1280 m (tzv. rázcestie Šušková) 2,1 km pod Predným sedlom. Príjemná výstupová trasa. Parametre cesty: 17,5 km, prevýšenie + 1100 m. Poznámka: Z Pustého Poľa sa dá vyjsť na rázcestie Šušková aj cez Zadnú dolinu, je to však dlhšie o 1,5 km s naviac prevýšením 50 m.
Cesta 3: Vernárska – východisko Vernár 778 m
Kľukatá lesná cesta popod Barbolicu (bývalá stará cesta na Horehronie, spočiatku asfalt) a neskôr úpätím Prednej hole, vedúca cez Špaldovú a Koryto na Sabovkov kút vo výške 1320 m, kde sa napája na tzv. Kráľovskú cestu (cesta 4). Odtiaľ cez malebnú krasovú poľanu Smrečiny 3 km na Smrečinské sedlo (1442 m). ktoré je dôležitou križovatkou ciest 3. 4, 5 a 6. Zo sedla pokračuje až na vrchol Kráľovej hole modrá značka cez Úplaz a Tri kopce (vzdialenosť 6,4 km pri prevýšení 605 m). Úsek povyše Martalúzky v dĺžke cca 1,7 km (od výšky 1610 m až po napojenie sa na asfaltovú cestu (1) pred predposlednou zákrutou vo výške 1900 m) je smerom hore potrebné tlačiť– výškový rozdiel 290 m na dĺžke 1,7 km predstavuje priemerné stúpanie 17,1 %) Vhodnejšie ako zostupová trasa. Parametre cesty: 19,7 km, prevýšenie 1305 m (z toho po Smrečinské sedlo 13,3 km, + 700 m). Poznámka: Do Smrečinského sedla sa dá dostať aj lesnou cestou z Pustého Poľa cez Zadnú dolinu.
Cesta 4: Kráľovská – východisko Spišské Bystré 673 m
Zo Spišského Bystrého popri vlekoch a potoku Kubašok dolinou Peklisko do Smrečinského sedla. V dolnej časti asfalt, neskôr dobrá lesná cesta (holoruby úplne zmenili bývalý pekný lesnatý charakter doliny). Ide o tzv. Kráľovskú cestu, ktorá bola v minulosti hlavnou spojnicou medzi Gemerom a Spišom. Zo Smrečinského sedla na Kráľovu hoľu ako cesta 3. Parametre cesty: 19,7 km, prevýšenie + 1410 m (z toho po Smrečinské sedlo 13,3 km, + 800 m).
Cesta 5: Bystrianska – Spišské Bystré 673 m
Zo Spišského Bystrého dlhou Bystrou dolinou po horskej asfaltovej ceste (zároveň modrá značka) popri Vlčej chate až na rázcestie pod hrebeňom (koniec asfaltky). Ďalej rovno do Smrečinského sedla a odtiaľ na Kráľovu hoľu ako cesta 3. Parametre cesty: 21,6 km, prevýšenie + 1410 m (z toho po Smrečinské sedlo 15,2 km, + 800 m).
Cesta 6: Čiernovážska – východisko Liptovská Teplička-Výpad 907 m
Z horného konca Liptovskej Tepličky z rázcestia Výpad najprv malebnou dolinou Čierneho Váhu asfaltkou. Za Veľkým Brunovom po 5,6 km odbočka vľavo protismerne na lesnú cestu, ktorá serpentínou povyše sedlo Madejovo vyjde na Smrečinské sedlo. Ďalej ako cesta 3. Parametre trasy: 16,5 km, prevýšenie + 1160 m (z toho po Smrečinské sedlo 10,1 km, + 535 m).
Cesta 7: Ždiarska – východisko Liptovská Teplička-Výpad 907 m
Spočiatku asfaltová cesta Ždiarskou dolinou (zároveň modrá značka). Za horárňou Stanikovo pokračuje dobrá lesná cesta popri Ždiarskom potoku (poznámka: Staníkovo s výškou 1100 metrov bolo najvyšším bodom Čiernovážskej lesnej železnice). Pred chatou Budnárka sa sklon cesty zvyšuje a vo výške 1350 m cesta protismernou zákrutou opúšťa dolinu a vychádza na hlavný hrebeň Nízkych Tatier na Príslope (pod Košariskami) vo výške 1415 m. Odtiaľ vľavo k útulni Andrejcová (1420 m). Ďalej po hrebeni (červená značka) cez trávnatý a miestami kamenistý náročný terén prevažne stále hore (so štyrmi klesaniami spolu mínus 210 m) až na vrchol Kráľovej hole. Útulňa Andrejcová - Kráľova hoľa 10,0 km, + 745 m). Častejšie tlačenie, cesta je vhodnejšia ako zostupová. Parametre cesty: 21,5 km, prevýšenie + 1295 m (z toho k útulni Andrejcová 11,6 km, + 570 m).
Cesta 8: Horehronská – východisko Pohorelá 764 m
Strmá výstupová trasa na hrebeň k útulni Andrejcová po modrej značke cez miesta postihnuté kalamitou. Ďalej na vrchol ako cesta 7. Vhodnejšie na zostup, technický zjazd. Parametre trasy: 15,1 km, prevýšenie + 1420 m (z toho k útulni Andrejcová 5,1 km, + 675 m, priemerné stúpanie 13,2 %). Poznámka: Alternatívou sa javí miernejší výstup na hrebeň západnejšou lesnou cestou cez Piksovu dolinu a serpentínou cez hrebienok Kotlíkov na hlavný hrebeň (podľa mapy lesných ciest).

Rekapitulácia ciest:

č. názov cesty východisko cez km + m asfalt terén tlač. nároč.
1 Šumiacka Šumiac Predné sedlo 12,3 1070 40% 60% 0% 6
2 Šuškovská Pusté Pole Predné sedlo 17,5 1100 45% 55% 0% 6
3 Vernárska Vernár Smrečinské sedlo 19,7 1305 15% 85% 10% 6-9
4 Kráľovská Spišské Bystré Smrečinské sedlo 19,7 1410 50% 50% 10% 5-9
5 Bystrianska Spišské Bystré Smrečinské sedlo 21,6 1410 60% 40% 9% 5-9
6 Čiernovážska Liptovská Teplička Smrečinské sedlo 16,5 1160 20% 80% 12% 5-9
7 Ždiarska Liptovská Teplička Andrejcová 21,5 1295 35% 65% 14% 6-8
8 Horehronská Pohorelá Andrejcová 15,1 1420 0% 100% 35% 6-8


Poznámka na záver: Popísané trasy majú nadčasový charakter a nemusia byť v súlade s aktuálnym návštevným poriadkom národného parku Nízke Tatry. Ostáva veriť, že legislatíva v ochrane prírody sa prispôsobí štandardom vo vyspelých krajinách (ako aj zdravému sedliackemu rozumu) a trasy sa budú môcť prejsť na bicykli bez obáv z prípadného porušenia nezmyselného zákona. Tlačenie či nosenie bicykla by však nemalo byť problémom

Jednou vetou: Kráľovná slovenských cyklovrcholov – bezkonkurenčná a naveky.
Náročnosť výstupu (od 1 do 9): 6 (cesta 1 a 2)

Odkazy:
Článok Na Kráľovu hoľu
Fotoalbum Na Kráľovu hoľu
Na vrchole Kráľovej hole

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up