Oravická Magura (Magura Witowska) 1232 m, ležiaca v Západných Tatrách na slovensko-poľských hraniciach je zaujímavý cyklovrchol. Samotný vrchol je však zarastený, zaujímavejšia je výstupová trasa z Tichej doliny s peknými výhľadmi.
V denníku Karpatiatour 2008 mám z oblasti tohto kopca zapísané toto:
„Cez sedlo Borek (930 m) schádzame do Oravíc (790 m), ktoré sa za posledné roky tiež veľmi zmenili. Pribudli ubytovacie zariadenia, po príchode nám hneď udrie do očí protiľahlý prudký kopec s vyrúbaným pásom lesa, ktorý v zime slúži ako lyžiarska zjazdovka. Ja sa už dlhé roky venujem len lyžiarskej turistike a takéto pásy mi nechýbajú, nuž ale čo – progres je progres (a možno aj degres).
My však v Oraviciach začíname realizovať jednoznačne progresívny plán, ktorým je prechod Západných Tatier cez Oravickú Maguru. Tento prechod sme chceli urobiť už pred dvomi rokmi. Vtedy sme sa vrátili, keďže skutočnosť a mapa sa veľmi odlišovali a cesta po žltej značke bola strmá a divoká. Medzičasom Karči počas dovolenky preskúmal podhorie a tak sa tešíme, ako si cestu do Poľska skrátime cez tento atraktívny prechod Tatier. Výdatným zdrojom nášho optimizmu je aj poľská mapa vydavateľstva Polkart, na ktorej chodníky okolia Oravickej Magury sú prešpikované symbolmi bicykla, t.j. cyklocestami.
A tak sa vnárame do Tichej doliny, žltú odbočku vľavo hore ignorujeme a ideme ďalej po asfaltke. Odbočujeme vľavo až na najbližšej tvrdej ceste, po ktorej mierne stúpame hore. Po 2 km pretíname žltú značku, ktorá stúpa prudko doprava hore. Tu vysvitne, že Karči ďalej cestu nepozná - začína bike tlačiť strmo do kopca po značke. Mne sa takáto „jazda“ vôbec nepáči, a tak vzniká mierna kríza, ako ďalej. Nakoniec ideme ďalej po žltej značke, lepšie povedané tlačíme bicykle strmým a rozbitým chodníkom. Naštastie tento úsek je pomerne krátky (asi 500 m), a tak si môžeme sadnúť na tátoše. S menšími prerušeniami dochádzame na lúky Vyšné Diely vo výške 1102 m (na mape ich nehľadajte), kde sú vo vzdialenosti asi 300 m dva smerovníky. Na Maguru pokračujeme dobre značeným modrým turistickým chodníkom. Cyklisticky je to zjazdné, cestou cez lúky sa nám objavujú výhľady na Vysoké Tatry, čo znásobuje celkový dojem z tejto novej karpatskej cesty. Po 6 km z Oravíc prichádzame na vytúženú Oravickú Maguru (1232 m), poľsky Maguru Witowsku. Sme však sklamaní, pretože okrem biednej tabule je tu len malý výsek lesa bez výhľadov. My sme očakávali (vzhľadom na mapy a popisy cyklotúr z internetu) oveľa viac, minimálne dobrú orientačnú tabuľu a jasné značky. Tie tu však nie sú žiadne, a tak pokračujeme intuitívne po rozbitej ceste. Po chvíli sa objavuje modrá značka, ktorej sa striktne držíme až po cestu, vedúcu z Witowa do Zakopaneho. Väčšinu tejto klesajúcej cesty však musíme bicykle tlačiť, pretože je úplne vymletá od dažďov a rozrýpaná lesnými mechanizmami. Keby nebol povrch cesty tak rozbitý, bol by to ozaj parádny zjazd. Takúto devastáciu cesty som na Slovensku asi ešte nevidel, a tak sa musím slovenských lesníkom ospravedlniť za predošlé kritiky kvality slovenských lesných ciest. Ďalší dôkaz toho, že napriek členstvu v Európskej únii budeme ťažký dych komančov ešte dlho predychávať. A na kvalitu trebárs rakúskych lesných ciest si asi dlho počkáme.... Spomenutá poľská mapa sa nakoniec vykľuje ako nie wiarygodna (ako má uvedené na obale) ale ako bardzo iluzjorna ...Slabou útechou je, že nielen mapy slovenských hôr sú málo spoľahlivé...Na asfaltku sa pripájame v osade Kojsowka – názvom pripomína skratku našej obľúbenej Kojšovskej hole (1246 m) blízko Košíc.“
Odvtedy sa mohlo mnohé zmeniť, bolo by dobré to preskúmať. Každopádne Oravická Magura vzhľadom na polohu a okolie stojí za to. A pokiaľ by sa „znormalizovali“ okolité lesné cesty, bol by to parádny výšľap na zaujímavý cyklovrchol.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre