Doplnim maly report z ciest aj neciest Ukrajiny.
V dnoch 24-25 maja sme v pocte 4 kusy absolvovali tour de ukrajinske sedla s cielom dopedalovat na vrchol poloniny Runa a spoznat nejake tie miestne specialitky.

Na zaciatok slubene gpx s popisom zjazdnosti
20140524.gpx

Uvod z Uble do obce Kosteva Pastil je po asfalte s niekolkymi hupackami a testovanim kvality aj nekvality miestnych ciest. Zoznamovacka s kravickami, psami a ciganskou osadou na konci Berezneho.
Na konci obce este polna cesta k samote na okraji lesa, potom treba ist na krizovatke nevyraznou cestou dolava prudko nahor. Tlacenie priblizne 300 metrov az po hreben/sedlo, jeden vyvrat, zahrievacka
Zo sedla neprijemne prudky zjazd vymletou lesnou cestou, slabsie povahy tlacia az do doliny potoka. Odtial pohodlna lesna cesta az do Cornoholovy. Tam pifko, nealko, desiata, dreveny kostolik a supho smer Bukivcovo.
Asfaltka zasypana stromami, prejazdna na sirku auta. Prijemna jazda. Asfalt konci na razcesti na Smerekovo, dalej pohodlna lesna cesta az do Bukivcova. Cez dedinu miestami neprijemne stupanie, ale stale v sedle. Dreveny kostolik je oznaceny cervenou drevenou cedulou pri ceste. Vedu tam 2 chodniky. Prijemne single na bajk
Na hornom konci dolneho valala opusteny magazin, takze odporucam zasoby urobit uz v Cornoholove. Stupanie do hornej dediny uz namahavejsie, zjazdne len na lady a offroady. Nad dedinou luxusne vyhlady. Za brezovym hajikom ale caka priblizne polkilometer striedaveho tlacenia do sedla pod Malou Holicou.
Do doliny Bystrice vedie traverzova lesna cesta, trochu zasypana kalamitou, ale s opatrnostou zjazdna. Problem je, ze poslednych 200 metrov doslova zmizne v kamenistej sutine s prameniskom a su to galeje.
V doline Bystrice je lesna cesta, no vydatne zasobovana pramenmi. Kamene a makky podklad, treba technickejsie slapat, ale cely cas v sedle az na luky pod Ljutanskou holicou. Na konci luky prudko dolava po slabo vyjazdenej cesticke.
Lesom neprijemne klesanie vymletou cestou so zadkom na kolese. Slabsie povahy tlacia az do doliny Turicky. Odtial pohodlna lesna cesta okolo serie vodopadov az do obce Lumshory.
Tam vecera, sauna, nejake to pitie, ubytko v penzione.

Druhy den
20140525.gpx
Rano navrat cez dedinu a vyjazd na poloninu. Cesta sa tazsie hlada, treba obist kupalisko zlava (zhora).
Viacero odbociek, ale vsetky sa nakoniec stretnu. Miestami treba tlacit alebo obist vyvraty. Prestavka pri jazere komsomolcov.
Odtial serpentinami prudke naberanie metrov. Par kratkych usekov tlacenia, inak sa da v sedle, ale treba uz spravne volit stopu.
Vyjazd nad pasmom lesa posledne tlacenie, nastup na panelovu cestu v cca 1100 nad morom. Az na vrchol panelova cesta. Miestami strmsie a zdlhave, ale vsetko v sedle s krasnymi vyhladmi na vsetky strany. Posledna voda sa nachadza hned pri ceste na lavej strane, neda sa minut.
Na vrchole mozny bivak v ruine vojenskej zakladne. Odporucam vziat si metlicku na bordel a hrubu karimatku.
Z vrcholu Runy cesta hrebenom na druhu stranu. Luxusny zjazd s fantastickymi vyhladmi do severneho kotla. Obcas vela kamenov, vidla dostane svoju davku. Po vjazde do lesa bezna cesta az k malej polonine Simerky, kde je salas. Chcel som tu zajednat bivak/jedlo na dalsi vyjazd, no nikde ani nohy...
Cesta obchadza luky po lavom okraji, treba trafit nevyrazny vjazd do lesa v sedle smerom na Ljutu.
Odtial hnusne bahnista cesta plna mlak a kolaji a nasledne prudky zjazd do doliny. Tu nas chytila prva burka, chvilu sme cakali, no nakoniec sme sa vybrali dalej.
Cesta dolinou je spociatku samy suter, po povodniach je to miestami upravene buldozerom. Mokre okruhliaky, potok v kolajach, dazd. Treba to ist s rozumom a neriskovat zranenie v divocine, takze par kritickych miest radsej napeso. Definitivna rozlucka so suchymi nohami pri x-tom brodeni potoka.
Cesta sa postupne zmeni na sotolinu s hlinou. Po dazdi sama mlaka a bahno.
Do Ljuty prichadzame ako prasata, posedenie v dobre zasobenom magazine za mostom.
S miestnymi preberame moznosti prejazdu do Ticheho.
Z webu mam info, ze sa to da v sedle. No bud sme trafili zlu odbocku, alebo ma niekto oklamal.
Od posledneho domu tlacenie prakticky az do sedla. Zacina znova prsat, nadol do Ticheho je to uz brecka po clenky. Ale zjazdujeme po plasteline dole. Z kriakov vylieza zmoknuty polsky bajker nabaleny natazko, chce o pol siedmej vecer ist este hore na Runu. Posielam ho radsej domov. Lepidlo na kolesach nad dedinou znemoznuje slapat aj dole kopcom.
V Tichom hruba ocista, jeden defekt, rychle pivo a uz len asfalt. Z Ticheho sme chceli este do Sucheho, cesta cez sedlo je viditelna, ale vzdali sme to a uz len asfaltom dole dolinou Uhu. Drevene kostoliky, bunkre linie arpad a kopa dalsich zaujimavosti pocka na dalsi vyjazd.
Navrat k hranici uz so svetlami, prechod hranice formalita, smrdeli sme na 2 kilometre, takze bez kontroly batoziny

Sumar 55+95km, cca 3500 vyskovych.
A este zaplava fotiek, nech mozete lutovat alebo dakovat panbozkovi, ze ste sa nepridali

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádza žiaden komentár. Môžeš však zanechať Tvoj komentár.

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up