stala sa mi pred pár rokmi taká sranda. Išli sme z BB cez Môlču na Poniky, po lesnej a ako sme vyšli z lesa na asfaltku, tak sme sa pekne rozbehli po ceste na Poniky. Predtým som tam nikdy nebol a tak som netušil čo bude nasledovať . Tachometer som nechal doma a tak som nevedel ani akou rýchlosťou idem, len všetko naokolo tak pekne fučalo (kamarát na svojom nameral 57 km/h) ja som šiel za ním a netušil ako bude cesta vyzerať. Kochal som sa krajinou a pasúcimi sa kravami.Bola to chyba. Nasledovala prudšia zákruta, ktorú som už nestihol vytočiť. Nechcel som zabrzdiť na fleku aby som nedostal v tej rýchlosti šmyk a neodral si bok o cestu a tak som pribrzdil o trochu menej. Na prechode z asfaltu na trávu som preletel ponad rajdy( a aj spolu s celým bicyklom a ocitol sa o asi 3 metre v kríkoch). Cítil som len hrknutie mozgu a na chvíľu som nechápal čo sa stalo. Hneď na to na mňa kamarát volal či žijem, a ja som mu našťastie odpovedal.
Celý doškriabaný od kríkov som sa postavil že teda pôjdeme, ale to som netušil že niektoré súčiastky nebudú také ako predtým . Totiž riaditká pracovali nezávisle od kolesa a boli zvláštne ohnuté do jednej strany (ľavej). To preto lebo som pri páde zohol a nalomil oceľový predstavec (taký ako na starších bicykloch, nie tieto nové predstavce). A tak mi neostalo nič iné ako do BB bicykel tlačiť (aspon že to bola krátka trasa). Mal som však motiváciu- prichádzajúcu búrku ktorá bola stále bližšie a hromy, ktoré boolo počuť čoraz častejšie. Hneď ako som prišiel domov, ani bicykel som nestihol odložiť, sa spustil strašný lejak. Mokrý som vbeho dnu a bol šťastný že som doma.
A na druhý deň dávali v správach, že pri búrke na Ponikoch zabil blesk 17 kráv.
a odvtedy, milé deti, radofunny jazdí maximálne 40km/h a neobzerá sa po kravách v neznámom teréne
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre