Raz som organizoval takú menšiu turistickú akciu (cca 20 ľudí) v rámci nášho družstva. Bolo to na taký náš lokál, ktorý mám poctivo nachodený vo veľkom a prakticky pre každého to bol nový výlet okrem mňa. Veľmi zodpovedne som sa na to pripravil a snažil sa každého ohúriť svojimi znalosťami z terénu a nechcel som za žiadných okolností zlyhať. Hneď na úvod som poskytoval bohaté informácie ohľadne toho kadiaľ a koľko pravdepodobne pôjdeme. Všetkých som navigoval a obháňal skupinu len preto, aby som poukázal na svoju doležitosť (vlastne keď sa to tak vezme, dôležitý som bol, ale nie v takom zmysle, ako som to vnímal ja). Následne sa mi podarilo odbočiť na "skratku" ktorá viedla nikam... Trapas... Teda aspoň pre mňa. Nikto to tak nevnímal a ani mi to v ďalšom priebehu nevyčítal. Všetci boli v pohode na moje prekvapenie. Cieľ sme dosiahli s tým, že cestou som sa dozvedel, že oproti jednému pánovi čo tam bol s nami, som úplny turistický šuflikant. Lenže on nepotreboval dávať vedieť najavo to, čo som potreboval dať najavo ja. Cítil som sa byť tak malý v tom momente. Ale mám dobrú skúsenosť do života.

Pre rovnakú skupinu na základe týchto skúseností a rozhovorov s členmi tejto skupinky sme organizovali ďalšiu turistickú akciu. Nebolo to síce, žeby som tomu priamo velil, ale keďže moja pozícia je asi naozaj najdôlezitejšia v rámci tohto kolektívu, povedzme, že som bol nejaký koordinátor. Teraz som tomu ale nechal voľný priebeh a radšej sa viac dozvedal, ako druhým dával rozumy. Veľmi príjemná zmena pre mňa a mal som z toho podstatne lepší pocit. Viac počúvať má naplnilo väčšmi, ako dávať druhým vlastné rozumy. Stačí byť sám sebou a nevystrkovať zbytočne z davu. Ani ten dotyčný pán nevystrkoval z davu a nakoniec mal možnosť sa pochváliť. Ale nepotreboval to. No môj obdiv na ňom spočinul. Paradox.

Toto čo som napísal je reálna situácia z jesene minulého kalendárneho roku. Stala sa mne, neopisoval som nejakého svojho kamaráta. Vraví sa, že múdri ľudia sa učia z chýb druhých. Mišo, ak si múdry, prečítaj si, čo som tu práve napísal, a potom ak si schopný sa odosobniť, prečítaj si, čo si písal tak štvrťroka dozadu (nebol som tu už trošku dlhšie to je fakt). Ak si si niečo uvedomil, podobne ako ja, máš vyhraté. Ak nie... no nič, mne to tiež trvalo niekoľko rokov, kým som si niektoré veci uvedomil. A stále je na čom pracovať

Pôvodne som to mal napísané s trochou ironického podtónu, ale nakoniec mi prišilo vhod použiť tento príklad. Aby som nebol úplne odveci, na záver pripájam jednu fotku zo spomínaných akcií

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
keyboard_arrow_up