obr.č.2
Ako „stupavský zbojník Jurko Jánošík“ 80 € nazbíjal.
Tento príbeh je fiktívny a akákoľvek podoba s osobami, či miestami je čisto náhodná.
Príbeh sa začína roku pána 2015 a odohráva sa v malom meste, neďaleko „Veľkého Mesta“. To mesto sa volá „Kapustové Mesto“.
Partia troch ľudí, Miško, Viki a Karin sa rozhodli onoho roku, že obdarujú svojho kamaráta Petra darčekom, na ktorý by dlho, dlho spomínal. Keďže Peter mal rád bicykle a bicykle majú kolieska, malo v tomto príbehu zohrať významnú úlohu práve koliesko. Títo traja kamaráti teda dumali a dumali až im skrsla myšlienka, že v „Kapustovom Meste“ pacuje jeden švárny junák a ten vie bársjaké huncútstva i bankové prevody povystrájať. Aj bicykle toť parádne, z lipového drievka, vystrúhať vie (Krásne-Také Mohutné, aj sme im skratku KTM vymysleli, potom Celkom Také Malé, tie sa nám zasa ako CTM zdali vhodné pomenuvať a aj nejakí duchovia sa tam spomínajú ale tomu už ja nerozumiem) Tohto švárneho junáka nijak inak, len ako „stupavský Juraj Jánošík“ nazývali. Prečo? Nuž, zlodej ako zlodej, preto!
Tak jedného jarného dňa roku pána 2015 sa stretol Miško so „stupavským Jurajom Jánošíkom“ a viedol s ním dišputu takú, či by za odmenu 80 € neurobil jednu službu pre kamaráta Petra ako darček k narodeninám. „Stupavský Juraj Jánošík“ sa potešil, veď 80 € nevidí každý deň a teda súhlasil. Miškovi nadiktoval číslo účtu a Miško na tento účet previedol 80 €. (obr.č.1). Lenže, „stupavský Juraj Jánošík“, známy to fičúr, nenadiktoval svoje číslo účtu, ale číslo účtu „nejakej“ neziskovej spoločnosti z“ Kapustového Mesta“ a akosi v tom okamihu pozabudol na sľub, že za tých 80 € má aj niečo vykonať. Že to nebol jeho účet, sme zistili až toť nedávno. Ako plynul čas a „stupavský Juraj Jánošík“ sa neozýval, po dvoch dlhých rokoch, bol úctivo písomne požiadaný, aby 80 € vrátil (poslal na účet) Miškovi , keďže za ne nič neurobil. A čo sa Vám v tom zrazu udialo! „Stupavský Juraj Jánošík“ razom poslal takú onakvejšiu odpoveď , že on nič posielať nebude, že aby sme si pre dukáty sami prišli (obr.č.2.) a hneď v tom istom okamihu mu zišlo na um ešte napísať že veď on ich ani nemôže vrátiť, lebo to bol dar pre neziskovú organizáciu z „Kapustového Mesta“ (obr.č.3), čo na tom, že na prevodnom príkaze v správe pre príjemcu je 2x jednoznačne uvedené, že je to dar od Miška pre Petra (obr.č.1) Vraj si ich máme žiadať od neziskovej organizácie a musí zasadnúť družina, ktorú oni sami „valná hromada“ zovú. A že on vlastne je v celom tomto úplný chudáčik a chcel to robiť zadarmo a nevie, koľko to bolo dukátov..... no samé drísty. Skoro som sa rozplakal, ako mi ho ľúto prišlo.
Nuž teda, sme sa rozhodli, že dáme na radu tohto fičúra, nášho „stupavského Juraja Jánošíka“ , keď nás toľko rozľútostil a pozrieme sa bližšie na túto neziskovú organizáciu z „Kapustového Mesta“ Vygúgliť sa veľa nedarilo, až nakoniec sme naďabili na takú Gesichtsbuchovú stránku tejto n.o. a bisťu! Tristo hrmených - na titulnej fotografii sa hrdo tasí náš „stupavský Juraj Jánošík“ v plnej paráde, aj so svojou družinou mocných junáčikov. (asi valná hromada) Tak sme uvážili, že im veru písať nebudeme, veď aj tak by sa to písmo zasa dostalo len a len do rúk „stupavského Juraja Jánošíka“ ale napíšeme o tom príbeh, aby sa aj družina (valná hromada ako to oni zovú) dozvedeli, akého to fičúra, potmehúdskeho kapitána (Danka), pardón - Jurka si zvolili.
Takže, aby som príbeh aj nejako ukončil, ako to v príbehoch obyčajne býva, koniec dobrý, všetko dobré, všetci boli nakoniec spokojní. „Stupavský Juraj Jánošík“ k 80.tim eurám prišiel , jeho družina sa nemusela zbytočne schádzať a budzogáne tasiť a samotný Peter na tento darček určite do najbližšej smrti nezabudne, tak ako mu bolo sľúbené od kamarátov. A vy, milí bajkeri, si urobte názor sami. Tento príbeh má hodnotu 80 €, vy ho máte ako darček odo mňa.
Epilóg.
Jurko, Jurko, že ťa hanba nefacká. Vieš, karma sa nedá kúpiť a už vôbec nie za 80 €, karma je zdarma, takže sa s nimi zadrhni.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre