každý mi hovorí, že či neviem, že žlté dlažobné kocky sa šmýkajú. ja som to naozaj nevedel a zistil som to na vlastnej skúsenosti. vďaka bohu, že som minulý rok začal používať helmu, asi mi zachránila život, minimálne ťažký otras mozgu. pred pádom som mal podľa garmina cca 35 km/h, ani som nič nezaregistroval, jediné, čo si pamätám je, ako mi tresla hlava o asfalt a ten odraz hlavy. Ostatné som si začal uvedomovať postupne, najprv som cítil len bolesť v oderninách, z ktorým mi tiekla krv, keď som prišiel domov, cítil som rameno. Keď som sa však na druhý deň zobudil, bolo to ako by ma prešiel rýchlik. Narazené rebrá, bedrový klb, ramenný kĺb, bolesť chrbta, krku a panika z toho, že sa mi chce zakašľať, lebo vtedy bolelo všetko naraz.
Foto je smerom na ahoj od figara. Verím, že väčšina z Vás o žltých kockách vie, že keď prší, tak sú ako ľad. Tým, ktorí to náhodou nevedia, ako som to nevedel ani ja, dávam túto informáciu do pozornosti. A mojej zeleno čiernej líštičke vďaka, od dnes ani na krok bez nej.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre