ráno ešte úsmev na tvári

Dnes sa vám hlásim o dosť neskôr ako včera. 2. etapa Beskidy MTB Trophy mala prívlastok Kráľovská a musím priznať, že tomu tak bolo doslova a do písmena. Ráno nás privítala zamračená obloha a onedlho sa spustil aj drobný dážď, ktorý z času na čas zosilnel. Našťastie okolo 9tej prestalo pršať a dokonca, keď už sme čakali na štart, začalo spoza mrakov presvitať slnko. To hneď zdvihne náladu. Trasa etapy viedla tentoraz do Českej republiky a čakali na nás kopce ako Skalka, Kozubová, Ropice, Kalužný, Javorový a na záver Veľký Stožek. Organizátori na poslednú chvíľu zmenili už pôvodne zmenený variant dojazdu a vrátili sa k pôvodnej alternatíve. Pred štartom sa hovorilo o cca 90 km a 3000 výškových metroch, realita však bola úplne niekde inde....Navyše, na 3. občerstovačke bol stanovený limit prejazdu na 17:00, ktorý sa neskôr ukázal ako veľmi optimistický.
Na začiatku som sa opäť nikam neponáhľal, predsa len, profil etapy bol veľavravný a aj kilometre v blatistom teréne aj tak ubiehajú o dosť pomalšie ako keď je sucho. Úvod bol opäť krátko po asfalte, neskôr šotolina a blatistým zjazdíkom sme sa dostali na poľsko-český hraničný prechod a pokračovali smerom na Mosty u Jablunkova cez Komorovský grúň a Girovú. To už som bol viac menej celý zafŕkaný od blata a vody z kaluží, ale ubúdajúca oblačnosť a slnečné lúče zvyšovali morálku. Z Mostov u Jablunkova začali tie ozajsné beskydské stojky a zjazdy, takmer každý výjazd sa buď išiel na najľahších prevodoch alebo sa tlačil, šotoliny bolo pomenej. Po každom takomto stúpaní nasledoval kamenistý technický zjazd, kde bolo treba dávať obzvlášť pozor, pretože korene a kamene boli po rannej prehánke veľmi zradné. Terén bol na niektorých, hlavne otvorených miestach až neuveriteľne suchý, naopak v lese to bolo samé riedke blato. Na prvej občerstvovačke som si nejakým nedopatrením nechal naliať málo ionťáku a keďže kilometre pribúdali až neuveriteľne pomaly, zakrátko som už nemal čo piť. Druhú občerstovačku som očakával niekde na 45 km, avšak cesta k nej bola stále hore a dole po krásnych hrebeňoch a času na oddych bolo veľmi málo. Počasie sa však menilo z minúty na minútu a na jednom z miest nás dokonca zastihla búrka s krúpami. Občerstovačka nakoniec bola tam, kde som predpokladal, pohľad na čas jazdy v danom momente – cca 4 hodiny, neveštil nič dobré. Ďalej sa pokračovalo ako inak parádne do kopca a na hrebeň, potom zase prudký, technický zjazd, opäť hore a tak to pokračovalo až na Javorový. Tu bol vrchol dnešného dňa, obávaný zjazd po turistickej značke. Napriek obavám, som ho zvládol relatívne ľahko, ani ruky tak neboleli ako pred dvomi rokmi – nuž, Marzocchi nie je Fox . Dole pod kopcom už bola spomínaná 3. občerstovačka, mala byť na 63. km, mne však comp ukazoval 70. Bolo mi jasné, že pre značnú skupinu ľudí tu bude problém prísť v limite. Nasledoval relatívne pohodový prejazd do obce Bystřice, kde na nás už čakal kajco, prehodili sme v kopci pár slov a pokračoval som ďalej do kopca. Túto časť trate som si pamätal z úvodného ročníka a vedel som, že nás nečaká nič jednoduché. Stúpanie na Zimný a Veľký Stožek sa ukázalo ako najťažšia prekážka dnešnej etapy. Nekonečné stúpanie a za ním blatistý koreňový zjazd do Istebny preverili posledné zvyšky morálky každého jazdca. Navyše pohľad na comp hovoril jasnou rečou – Golonko syndróm opäť zaúradoval – 95 km a ešte stále som nebol v cieli...Záver už bol totožný so včerajškom, žiadne prekvapenia sa nekonali no a nakoniec som po 98 km a 3600, áno 3600 nastúpaných metroch a v čase 7:47h došiel do cieľa.
Zajtra je na programe etapa s vrcholmi Veľká Rača, Przelecz Przegibek a Rycierová, má byť slnečno, tak dúfam, že sa nám pôjde lepšie ako dnes.

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela
keyboard_arrow_up