Tak ešte stále žijeme. V prvom rade by som sa chcel poďakovať všetkým tým vyhláseným meteo serverom, ktoré predpovedali na dnes azzurro. Ono nie žeby slnko nebolo, ale to že ráno bude pršať, to sa nám ani len nesnívalo. Čiže opäť tradičná rovnica: Beskydy + zlé počasie = Mordor. Treba však dodať, že aj stále početné štartové pole sa podpísalo pod stav trate. Dnešná etapa nás mala zaviesť na slovensko–poľské pohraničie, čiže tesne pod Veľkú Raču, Przelecz Przegibek a Rycierovú horu. Oficiálne čísla hovorili o 78 km a 2800 výškových metroch.
Štart sa nám z nezistených príčin posunul na 10:15, asi sa chalani z prvej lajny nestačili rozjazdiť. Sivá obloha neveštila nič dobré a postávanie v štartovom koridore vyše 30 minút nie je tiež bohviečo. Úvod opäť po asfalte na zahriatie, potom odbočka na menej kvalitnú asfaltku a po nej kolmo nahor po starých známych paneloch. Iný prevod ako 1:1 nepripadal do úvahy. Vydriapali sme sa do Koniakowa a odtiaľ okolo krčmy na vrchol Ochodzitej. Nasledoval rýchly (ale keďže boli ešte všetci pokope tak pomalý) zjazdík smerom na hraničný prechod Skalité – Zwardoň. Kúsok za ním bola v kopci prvá občerstvovačka, to už som išiel v trojici s Mircom a Mišom, hodili sme do seba pár grepov a pokračovali ďalej do kopca. Tieto miesta mám prejdené, takže žiadne prekvapenia sa nekonali. Nad Vreščovkou klasika tlačenie, na vrchole rýchly zjazdík, tu však bola prvá zmena oproti predchádzajúcim dvom ročníkom. Nešlo sa klasicky traverzou hraničného hrebeňa, ale po zvážnici cez kopec do Rycerky Hornej. Teplota v daždi medzitým klesla na príjemných 6 stupňov, nechápal som borcov v krátkych dresoch. Na konci tejto malebnej dedinky bola 2. občerstvovačka, comp ukazoval cca 34 km. Vediac, že ďalší bufet bude až po prejdení celého hrebeňa, som sa poriadne natlačil všetkým čo bolo po ruke a doplnil ionťák až po okraj. Mišo s Mircom sa rozhodli, že pre dnešok stačilo a chceli si zavolať odvoz, nakoniec však aj tak pokračovali ďalej. To už som sám stúpal po lesnej zvážnici na V. Raču, dúfajúc, že na vrchole uvidím avizované známe tváre. Nikto však hore nečakal, veď kto by sa trepal do toho nečasu. Okolo pol jednej sa pomaly začali strácať oblaky a vykuklo toľko očakávané slniečko. Hraničný hrebeň som mal v malíčku, otázne bolo v akom stave bude. Pochopiteľne to bolo katastrofálne. Takmer neustál tlačenie, blato sa lepilo všade, v tretrách sa šmýkalo, jednoducho na morál. Stále som sa pohyboval v rozťahanej skupine cca 15 ľudí, niekomu to šlo, niekomu nie. Pri jednom zo zakopnutí sa mi podarilo odtrhnúť polovicu pracky na tretre o pedál, na funkčnosť to našťastie vplyv nemá, neskôr to vymením. Pomaličky sme sa pretlačili na Przegibek a ďalej popod Rycierovú a následne už viac-menej dolu na Mladú horu. Opäť zjazdy technické, plné mokrých koreňov a kameňov, riskovať sa neoplatilo. Na Mladej hore bola tretia občerstvovačka, za sebou už 54 kilometrov, nič horšie už dnes isto nebude. Drievkom som ako tak pozhadzoval blato z biku, mazať prevody nemalo aj tak význam. Relatívne rýchlo sme následne po červenej po hrebeni zozjazdovali do Rycerky Dolnej. Tu na nás čakalo neuveriteľné stúpanie po lúke, ktorá mala min. kilometer. Ďalej to bolo viac menej po lesných asfaltkách stále hore dole, čiže kilometre nabiehali celkom rýchlo. Finiš etapy bol pod vrcholom Ochodzitej pri krčme, na cca 2 km to robilo snáď 300 výškových metrov po starej známej betónke, zaradené 1:1, prehadzovať aj tak nemalo zmysel, lebo prehadzovačka aj reťaz už toho mali viac než dosť. Nahor som sa radšej ani nedíval. Silou vôle som sa nakoniec dotrepal do cieľa v čase 6:45h, neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, kilometre aj nastúpané metre sedeli úplne presne.
Zajtra už to prejdeme nech by aj traktory padali, i keď náš starý známy Veľký Stožek na záver budí rešpekt.
Inak večer sme ešte posedeli v pizzérke s Dudom, Lagondom, MircomBB, PalomTT a Jezusom, preto to meškanie s reportom
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre