Staré stromy sú hodné obdivu a úcty. V pomerne zachovalých a pestrých košických lesoch je ich stále ešte hodne. V posledných rokoch však aj tu cenné velikány akosi rýchlo ubúdajú. Vždy keď prídem na miesto, kde stál strom-velikán a zrazu je tam prázdno, cítim aj ja prázdno v duši. Nemohol ten strom ostať stáť a ďalej byť svedkom všakovakých časov, ktoré za svoj dlhočizný, často stáročný vek zažil? Veď strom to nie je len drevo. Je to aj život, voda, vzduch, krása, duchovno... Ako sa spieva v jednej piesni: „Stromy to sú z dreva básne, o tom ako treba žiť!“
Dnes som ostal skľúčený na chodníku z Bankov na Jahodnú. Starý buk-mohykán, ktorý som často obdivoval a keď som šiel okolo neho tak som ho vždy pozdravil tu zrazu nebol. Našiel som len mohutný peň stáročného velikána...
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre