OK, posledný pohľad na vysielač na Javorine a ideme domov ...

Z Čadce do Kútov alias môj 1. bikepacking (18.-20.8.2018)
D1
Už dlhšiu dobu som sa chcel posunúť z obyčajného vozenia sa na bicykli po blízkom okolí, na vyšší level, ísť niekam ďalej, niekam kde to nepoznám a na pár dní v kuse. Cieľov na viacdňový výjazd mám nachystaných viacero, no vzhľadom na rodinné a pracovné okolnosti, prišiel na rad prejazd Javorníkov a Bielych Karpát z Čadce do Skalice. Po piatkových prípravách bicykla a balenia brašien, je sobota dňom, kedy začínam môj 1. bikepackingový výjazd. Cestu vlakom z Kútov do Čadce si veľmi neužívam, hlavne cesta rýchlikom Trnava-Žilina mi pripomína moje cestovanie na internát počas vysokej školy. O 11,30 vystupujem v Čadci, skontrolujem či som niečo nestratil alebo nezabudol vo vlaku, zapínam GPS navigáciu a idem na to. Plán je celkom jednoduchý, z Čadce po červenej TZ. Trasa začína stúpaním po asfalte, slnko si veselo vypeká, teplomer mi ukazuje 32°C, no pekne, a to som odišiel s juhozápadného Slovenska na sever sa schladiť. Asfalt končí pri hoteli Husárik, ďalej pokračujú len lesné a poľné cesty obsypané kameňmi. Idem cez Chotárny kopec, kde sa otvárajú nádherné výhľady na naše pohoria Malej i Veľkej Fatry, ďalej cesta pokračuje neustále hore dole. Dole to ide riadne šupom, hore väčšinou tlačím. Bicykel ovešaný brašnami tlačiť do ostrých kopcov veru nie je med lízať. Pot zo mňa leje cícerkom. Pri zjazde z Jakubovského vrchu som zacítil, že mi začalo plávať zadné koleso, no pekne, ešte som ani 30 km neušiel a už defekt. Zastavujem na voľnej lúke, vyťahujem trň z plášťa, nahadzujem prvú rezervnú dušu a popri tom začínam veľmi vážne uvažovať na bezdušami. Kilometre pomaly ubiehajú a ja začínam premýšľať, kde doplním tekutiny, ktoré sa v tom horúcom počasí strácajú ako na Sahare. V Semeteši je krčma, kde si dávam tekutý chlieb, dopĺňam zásoby vody a pomedzi túlajúce sa ovce, začínam znovu tlačiť bicykel do ďalšieho kopca. Nadávam, či mi to je treba a či by mi nebolo lepšie dole na Záhorí, na tej našej placke ...Po čase ma červená TZ privádza cez Čerenku, Čemerku, konečne na Veľký Javorník (1071 mnm), najvyšší vrch Javorníkov. Slnko sa začína čoraz viac blížiť k horizontu a premýšľam, kde prenocujem. Nakoniec, som so západom slnka prichádzam na Portáš. Záver prvého dňa zakončujem haluškami a pivom (veď ako ináč). Stan rozkladám už za súmraku zopár metrov od Portáša, v lese medzi stromami. SUMÁR 1. dňa: 60 km, 2230 vm, čas 8 hod.

D2
Ráno sa prebúdzam ešte za šera, inak naposledy som spal v stane vonku v lese asi pred 25 rokmi, tak som toho veľa nenaspal ... Pri skladaní stanu a spacáku maturujem, tak to viac menej natlačím do brašien a ešte pred východom slnka štartujem do druhého dňa. Hneď ráno sa blížim k úseku Krkostena-Papajské sedlo-Makyta. Už počas plánovania tejto cesty som čítal o tomto úseku, ale nečakal som až takú divočinu. Ten zjazd z Krkosteny do Papajského sedla schádzam bez ujmy na zdraví a majetku, ale ten výstup od Papajského sedla smerom k Makyte nechápem. Toto má byť oficiálna cyklotrasa, keď sa musí človek zapierať nohami o korene a kamene, aby sa nešmykol a nepadol o pár metrov dole ?! Po prekonaní tohto úseku sa mierne unavený zastavujem na Makyte, kde si dopriavam krátky odpočinok. Makyta je zalesnený vrchol, takže neposkytuje žiadne výhľady do diaľky. Po chvíli pokračujem ďalej, kopírujúc slovensko/českú hranicu. Už onedlho prichádzam k povinnej zastávke, na rozhľadňu Čubův kopec. Ako schádzam od rozhľadne, darí sa mi zadným kolesom trafiť kameň a preraziť dušu. No jasné, to by som nebol ja, keby som nedostal defekt. Ešte nemám ani polovicu plánovaných kilometrov za sebou a už druhý defekt. Za neustáleho vydávania nepublikovateľných slov zastavujem a nahadzujem druhú rezervnú dušu. Od teraz som bez náhradnej duše. V hlave sa mi začínajú honiť myšlienky, čo budem robiť, keď sa mi podarí ďalší defekt. Od tohto momentu sa mi kamenisté úseky nejdú veľmi dobre ☺ Aby toho nebolo málo začína mi dochádzať voda. V rámci plánovania tohto výjazdu, som si zisťoval, ako je to s prameňmi a studničkami, kde je aká výdatnosť. Čo som si zistil na Střelenskom vrchu, by mala byť voda bez problémov i v čase horúceho leta. Chyba. Oznam, že voda "neteče" ma neteší. Hneď pod vrchom, v obci Střelná, sa pýtam chlapov chystajúcich pódium k dožinkovým slávnostiam, kde by som si mohol doplniť zásoby. Jeden chlapík ma vedie do miestneho kultúrneho domu, kde si naplním 3l hydrovak i 0,75l bidón vodou. Poďakujem a idem ďalej. Ako ide čas, horúce počasie ma viac a viac vyčerpáva, tak isto neustále tlačenie do kopcov a potom rýchle zjazdy z nich mi na morálke nepridávajú. Navyše, ma začal, z toho tlačenia, pobolievať pravý členok. Ešte že pri bicyklovaní to nebolí. Pri zastavení sa u Brezovej kaplnky, čo je mimochodom príjemné miesto na oddych, využívam služby rýchleho občerstvenia v podobe chladnej vody s prameňa. Od tohto miesta nasleduje dlhý zjazd do Vlárskeho priesmyku a teda strata výškových metrov. Tuším, že ten "vítr ve vlasech" pri tom zjazde, zaplatím, v popoludňajšom horúcom počasí, mordovaním sa na Chladný vrch a Javorník. Krásne prostredie bukových lesov a miestne singlechodníčky ma ale utvrdzovali v tom, že mi to mordovanie, i v tomto počasí, stojí za to. Tak ako včera, tak i dnes stále idem po červenej TZ, ktorá ma privádza až k hlavnej ceste medzi Starým Hrozenkovem a Bystřicí pod Lopeníkem. Po presune po asfalte ( a teda menšom riziku defektu☺) sa cez Lopeník dostávam do obce Březová, kde čapujú super kofolu a ešte lepšie pivo. Po tomto občerstvení môžem začať útok na najvyšší vrch Bielych Karpát, Veľkú Javorinu (970 mnm). Zároveň rozmýšľam, či prenocujem na Javorine pod širákom alebo sa ubytujem na Holubyho chate s možnosťou sa osprchovať. Zvíťazili moje hygienické návyky a volám na chatu, či sa dá u nich prenocovať. Vraj áno, ale treba prísť do 19:30, po tom čase tu už nikto nie je. Rýchly pohľad na hodinky a začínam, aj cez celodennú únavu a bolesť sedacej časti tela, tlačiť do pedálov. Po 19. hodine som ubytovaný a využívam pohostinnosť chaty. SUMÁR: 101 km, 3190 vm,13:20 hod.
D3
Ráno o 6.00 začínam tretí deň môjho tripu. Vychádzajúce slnko na Javorinou treba zvečniť, preto robím zopár fotiek i pomocou samospúšte. No nič, treba využiť príjemných 20 ° a užiť si Biele Karpaty. Predchádzajúce dva dni to bolo väčšinou hore-dole, dnes to bude väčšinou dole. Kúsok za Dibrovovým pomníkom sa odpájam od červenej a kopírujem SK/CZ hranicu. Pred Šibeničnom vrchom sa primotala črieda pasúcich a bobky robiacich oviec, ale inak je tento úsek až po Šance jeden z najlepších, čo poznám. V Kuželove robím povinné fotky známeho veterného mlyna a po známej ceste sa dostávam do sedla u Tří kamennu. Zadok mi dáva najavo, že ho to už nebaví, tak mu dávam oddýchnuť a na Kobylu idem popri bicykli. Od Kobyle až po vrch Žalostiná zabúdam, že ma niečo bolí, že mám kadejaké starosti, že sa musím niekam ponáhľať, aby som niečo nezmeškal, jednoducho sa len "kochám" v krásnom prostredí Bielych Karpát. Na rozhľadni Žalostiná premýšľam ako ďalej, aj z dôvodu čoraz väčšieho tepla volím variantu pozdĺž obory Radejov, cez Koválovské lúky až do Skalice. V Skalici je čas niečo zajesť, niečo vypiť a okolo Baťovho kanálu sa ide po hrádzi domov. Lenže 35 km, po hrádzi popri Morave, so slnkom rovno nad hlavou, bez možnosti sa ukryť do tieňu a s protestujucími sedacími partiami je už utrpenie. V Adamove pri splave si dávam liek na utrpenie alias pivo a chladím nohy v polovyschnutej rieke Morave. Za pár kilometrov končí môj 1. viacdňový výlet na bicykli príchodom do Kútov. SUMÁR 3. dňa: 90 km, 1039 vm, čas 8 hod.
Celkovo: 251 km, 6459 vm, 29,5 hod.

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádza žiaden komentár. Môžeš však zanechať Tvoj komentár.

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up