Pravá strana, hrádza pokosená neujazdená
Minulý rok pri mojej prvej návšteve oblasti CHKO Latorica sme okruh odjazdili po hrádzi na ľavom brehu Latorice, s návratom hrádzami na pravej strane Tisy. Keďže trasa okolo Tisy sa mi zdala trochu fádna až nudná, tohto roku som naplánoval okruh po ľavom a pravom brehu Latorice. CHKO zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi. V pondelok ešte bol na Latorici hlásený prvý stupeň povodňovej aktivity a hrozilo, že nikam nepôjdeme, lebo podľa pravidiel pohybu po hrádzach je zakázané pohybovať sa po nich počas povodní. Našťastie dažde ustali, voda klesla, takže prejazd sme mohli uskutočniť. Štart a cieľ sme mali v Strede nad Bodrogom. Zo stanice je na hrádzu a cyklotrasu, čo by kameňom dohodil.
Oproti minulému roku, keď bolo pomerne sucho, teraz zvýšená hladina poskytovala pre nás vzácne pohľady na zaplavené lúky a slepé ramená, ktorých vodná hladina na mnohých miestach dosahovala až úpätie hrádze a miesta, kde som minulý rok fotil, teraz boli zaplavené. Nevediac, čo nás na druhom brehu čaká sme zvýšenou rýchlosťou naháňali čas, takže kilometre na tacháči rýchlo pribúdali. Z ľavého na pravý breh Latorice sme prešli cez lanový most pri dedine Ptrukša. Za mostom nás radostným pískaním vítala lietajúca transfúzna stanica upírskych dronov, ktorí nás svojimi početnými odbermi hnali preč od rieky. Hrádze po ľavom brehu sú bikom super zjazdné, čo sa nedá povedať o hrádzach na pravej strane. Tam sú snáď všetky druhy povrchov, aké sa len dajú predstaviť. Povrchy trávnaté nepokosené, pokosené neujazdené, šotolinové, kamenisté s hrubou vrstvou veľkých aj drobných kameňov, asfalt s všetkými stavmi polčasu rozpadu nám prudko znižovali priemerku a hrozilo, že plánovaný odchod vlaku nestihneme. Niektoré horšie zjazdné úseky sa dajú obísť po asfaltových cestách, ktoré vedú paralelne vedľa hrádze. Niektoré sa bohužiaľ musia pretrpieť. My sme sa snažili jazdiť maximálne po hrádzach, podľa pravidla "Čo je naklikané to sa musí prejsť". Najhorší úsek bol pri elektrárni vo Vojanoch, kde sme sa predierali burinou a trstinou po plecia. Táto krátka džungľoidna časť sa dá obísť cez Ižkovce. Aj táto strana Latorice bola zaujímavá hlavne jej vrchná časť so slepými ramenami v tesnej blízkosti hrádze s množstvom zvery a vtáctva. Nudnou časťou bola snáď obchádzka po hrádzi Laborca a časť trasy cez dediny. Nakoniec sme vlak stihli, dokonca aj zaslúžený, orosený mok i keď to bolo LTT. Nech nikoho nemýli nastúpaných 289 m. Trasa je svojou dĺžkou, povrchom náročná, voziť sa nie je kde, každý meter treba vydupať. Keď sa k tomu pridá silný protivietor, slnko a horúčava, monotónnosť v niektorých pasážach, tak náročnosťou môže konkurovať trasám v horách.
Upravená trasa: http://www.cykloserver.cz/f/0be4246070/
Foto: http://racho.rajce.net/2019_06_09_Bike_-_Latorica
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre