Vážení bikeri,
chcel by som Vás pri plánovaní účasti na pretekoch v tomto roku upozorniť na IRONBIKE. Dovolím si prezentovať moje zážitky z minulého roku. Chcel som si vyskúšať etapový pretek v Alpách - veď to nemôže byť až také ťažké -a Radek ( niekoľkonásobný víťaz) mi povedal, že je tam perfektný servis a v štartovnom dávajú zaujímavé veci, tak som sa dal nalákať.
Koncom júla sme s Katkou vyrazili do regiónu PIEMONTE v provincii Cuneo. Po menších komplikáciách s nájdením vjazdu do tej správnej doliny sme sa stretli s viacerými známymi z iných pretekov. Jeden z výrazných atribútov preteku je vysokohorské prostredie. IRONBIKE začal prológom v dedinke Entracque 904 mnm. Tento mal iba 17 km a jazdila sa osmička po dedine, spestrená dvomi prejazdmi po drevených mostíkoch pre bežecké lyžovanie. Po prológu nasledovala luxusná večera s plastovým riadom, ktorý sme po použití hodili do koša. Z prológu sa určilo poradie a nasledujúci deň som spoznal ďalšiu nezvyčajnosť tohto preteku. Štartuje sa tak, že pretekári sa zoradia do zástupov po 10 ľudí a títo v minútových intervaloch štartujú priložením čipu na zázračnú krabičku – časomieru. Posledný pretekár štartuje prvý. Takže v priebehu etapy vidí všetkých lepších od neho ako ho míňajú. Prvá etapa do San Damiano Macra asi 75 km a asi 2250 metrov prevýšenia bola iba zábeh. Zistil som, že pretek sa ide systémom rally na rýchlostné skúšky a veľmi zaujímavé bolo bodovanie. Posúďte sami: Etapa 10 bodov za každú minútu oneskorenia voči teoretickému času jazdenia (target time) a maximálnemu času jazdenia (cut-off time) Rýchlostná skúška 1 bod za každú sekundu oneskorenia voči času víťaza rýchlostnej skúšky. 10000 bodov ste dostali za nedodržanie maximálneho času jazdenia (cut-off time), vynechanie kontrolného stanoviska, nenosenie povinnej výstroje a polhodinového zmeškania štartu. Organizátori ešte do bodovania mali možnosť pridať koeficient zvyšujúci penalizáciu. Jazdci, ktorí dostanú 60000 bodov budú diskvalifikovaní a nedostanú tričko finišéra. Z uvedeného vyplýva, že vynechaním obtiažnej etapy bolo možné dosiahnuť lepšie umiestnenie než jej prejazdom so zlým časom. Táto možnosť bola 2 krát. Organizátori nastavili limity tak, že tričko finišéra nebolo zadarmo. Nestačilo iba prejsť celú trasu, bolo treba tvrdo drieť. Ďalšie dni boli jeden ťažší ako druhý. Do druhej etapy sme vstávali o 05.00, raňajky bieda, viezli nás na štart pol hodinu autobusom, aby sme to mali šancu prejsť, prvé stúpanie 1800 výškových v kuse až do 3000 mnm, dva úseky sa prekonávali lanovkou a použil sa aj tunel. Končila sa vo Francúzsku v Jausiers, mala asi 105 km a asi 4862 metrov prevýšenia.den3.jpgden3_2.jpgĎalší deň späť do Talianska do Barge mal asi 105 km a asi 2280 metrov prevýšenia. Najvyšší bod bol v 2670 mnm a ten deň boli ťažké zjazdy. Trasa zjazdu den 4.jpgV Barge bol večer nádherný ohňostroj a ďalší deň sa začal trialom nad mestečkom a pokračoval cez stúpania -1000 výškových v kuse- bola normálka do cieľa v Torre Pellice. Dĺžka asi 92 km a asi 3381 metrov prevýšenia. Nasledujúci deň do Pragelata bolo asi 90 km a zničujúce stúpania. Ako inak. Jedno z nich bolo čiastočne po asfalte ale so stúpaním miestami viac ako 12% a celkovo ten stupák mal v kuse 1423m. Etapa mala celkovo 3792 metrov prevýšenia. Končila v olympijskom areáli skokov na lyžiach a kto prišiel v limite mohol skúsiť odbúravať body jazdou po dopadovej ploche mostíka. Od určitej hranice za každý meter niekoľko bodov. Po povrchu umelého lyžiarskeho svahu to nebolo jednoduché. Mostíky Talianom nedali spať a na druhý deň sme z doskočiska jedného menšieho mostíka štartovali etapu!start z mostika.jpgViedla do Cesany cez dva hrebene s 39 km zjazdom. Dĺžka bola iba asi 50 km a 2133 metrov prevýšenia. Zakempovali sme pod Mount Chabertonom 3120 mnm, naším kopčekom na posledný deň. V poslednej etape nás čakalo 1820 metrov stúpania na Mt. Chaberton, úžasné výhľady, zjazd po tej istej trase s pokračovaním cez dolinu do Sauze d'Olux. Asi 50 km a 2527 metrov prevýšenia.vlavo je Mt Chaberton.jpgMt Chaberton.jpgtesne pod vrcholom.jpgZo začiatku som ten pretek nenávidel, nešlo mi to, všetko mi vadilo ale posledné dni som si ho začal užívať. Servis bol teda biedny, táboriská úbohé, jedlo sme si dokupovali, časomiera a bodovanie škoda reči ale zrazu som zistil, že to je najťažší pretek čo som jazdila že všetko načo sa sťažujem je vlastne psychická náročnosť podujatia. Bolo skvelé počasie a cestou domov sa mi IRONBIKE začal veľmi páčiť. Ak sa rozhodnete investovať 600€ do štartovného, očakávajte tvrdé podmienky a pekné kopce.V dedine vpravo hore je ciel.jpg

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up