Marenova "zatvorená" brána :)
Včera som pod Bielou skalou tiež narazil na pacienta. Idem po poľnej ceste v pravej stope veľmi pomaly takmer krokom dole kopcom, lebo cez súvislú hrubú vrstvu lístia nie je nič vidieť, ešte prežívam traumu z utorkovej palice v špicoch a nechcem si dolámať aj svoj druhý bike. V ľavej stope kráča starší pán z bielymi vlasmi v maskáčových nohaviciach, blúzu nesie v ruke, je do pol pása vyzlečený. Nie je až tak teplo. Keď sa k nemu približujem pred lúkou zo senníkom, neobzrie sa na mňa. Nezvoním, šuchot lístia pod kolesami robí dostatočný hluk. Pozdravím ho, neodzdraví. Idem ďalej. Po dvadsiatich metroch spustí vulgárne nadávky adresované cyklistom všeobecne. Nepáči sa mu že jazdíme po lese, je nás veľa, rušíme ho. Nekričí po mne. Len nahlas rozpráva čo mu behá po "rozume". Ignorujem ho. Idem rovnakou cestou ako on preto aby som si pozrel prvý raz Bielu skalu aj zospodu. Zastavujem na lúke. Na stromoch je ešte stále dosť lístia a veľa toho zo skál nevidno, ani na fotenie to nie je z akéhokoľvek uhla. Keď pán vyjde spoza kopčeka a zbadá ma, tak stíchne. Potichu prejde vedľa mňa. Tak sa s ním neporozprávam o jeho názoroch, škoda. Keď je dvadsať metrov odo mňa zasa vulgárne spustí ako mu prekáža že ho ten ko*** zasa budem obchádzať a že môže je*** na to, atď. Bolo to také smiešno smutné. Pán by zjavne potreboval skorej ako jednu po papuli odbornú psychiatrickú pomoc. Dúfam že sa po Karpatoch takýchto pacientov nepohybuje veľa a slušný cyklisti na nich budú narážať čo najmenej.
Inak veľa ľudí bolo. Najväčšiu a zároveň aj najhlučnejšiu skupinu z malými deťmi som stretol keď sa z cesty okolo Gajdoša napájali na červenú. To bolo džavotu a prekrikovania sa rodičov. Všetci aj zo mnou chceli využiť posledný "letný" deň. Ani žiadnu zver som cez deň nevidel, až po tme. A to už som ju nechcel plašiť nasvecovaním a bleskom.
K tomu jazdeniu v lístí. Ako som videl aj všetkých ostatných bikerov, tak všetci jazdili neobvykle pomaly a opatrne. Na sedle Skalka sa nežne vykydala bikerka a to išla pomaly. Predné koleso jej ušlo do strany po tom čo sa zošmyklo na kameni pod listím. O dve veľkosti väčší bike neudržala v rovnováhe, sklopila ho do strany a išla nohou, rukou a rajdami do zeme. Bola v pohode. Hneď vyskočila naspäť a dobiehala svojho parťáka. Ono to bude asi hlavne o šťastí.
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre