Akcia z roku 2018 - redakcii MTBiker-a som zaslal tento clanok z nasho tyzdenneho cykloputovania Gruzinskom. Nebol zatial ( od maja ) zverejneny. Prisiel mi dnes pod ruky a tak ked som si dal tu namahu, tak kto ma zaujem - nech sa paci aspon takto -

Krajinou Svanov na bicykli.


Sakartvelo, tak znie názov krajiny v miestnom jazyku. My tú krajinu poznáme ako Gruzínsko. Je to krajina vysokých hôr, dobrého vína a milých ľudí.
Gruzínci hovoria, že kto nenavštívil Svanetiu, nenavštívil Gruzínsko. Svani hovoria, že kto nenavštívil Ushguli, nenavštívil Svanetiu. Nám sa to všetko podarilo. Za týždeň ,na
bicykloch.

Počas dlhých zimných večerov som zisťoval a zaisťoval všetko potrebné,tak, aby sme v auguste mohli vyraziť na týždeň pod Kaukaz. Obaja, ja aj Ivo máme radi horskú cyklistiku a k poriadnej cyklistike patria poriadne hory.
Začíname na letisku v Budapešti, kde pani, ktorá mala na starosti odbavenie priority zákazníkov, vyrobíme problém v podobe našej batožiny. Naších bicyklov zabalených jeden v prepravnom textilnom obale a druhý zabalený v celte oblepenej páskou a previazanej tenkým lankom. Kamsi telefonuje a keďže neovládam dosť dobre reč kmeňa Húnov, vysychá mi v krku ,keď počujem pomerne často nem. Po chvíli pás určený na transport batožiny priváža pána, ktorý sa prišiel pozrieť na našu batožinu a s úsmevom nám oznámil - Its OK. Obom nám skončia suchoty v krku a naša cesta môže začať.

Okolo polnoci sa lietadlo odliepa od zeme a smeruje na výhod.Po nočnom trojhodinovom lete pristávame v Kutaisi. Časový posun je +2 hodiny a tak tu už začína svitať.
Bicykle nám dorazili tiež a tak ďalšou úlohou je pozháňať odvoz do Mestie. Dávame sa do reči s miestnym taxikárom a zisťujeme možnosti, ako sa tam dopraviť. Ponúka nám odvoz do mesta Zugdidi, odkiaľ odchádzajú maršrutky do Mestie, kde máme booknute ubytovanie na najbižšie dve noci. Cestou k autu nás ubezpečuje, že si môžme v pohodlí zdriemnuť, má vraj pohodlné auto. Keď dôjdeme k Voyageru, ktorý by u nás nezobrali ani do zberného dvora, pretože nie je kompletný, chýbal mu kus zadného nárazníka, o pohodlí začínam trochu pochybovať. A to ešte nenaštartoval a nepohol sa...Má však dvere pri sedadle na ktorom sedím a to zatiaľ musí stačiť. Viac si náš povoz radšej neobzerám. Registrujem však, že aj Ivo má dvere. Pohýname sa a ja v tom momente viem, že vo Voyageri spať nebudem. Podvozok hrkoce, auto pláva po ceste a to je lepšie ako dobrá ranná káva na prebratie. Cesta do Zugdidi trvá asi hodinu a pol. Mestečko ešte spí, ale taxikár nas zavezie najprv do miestnej zmenárne, kde si meníme eurá na miestnu menu vo výhodnejšom kurze, ako na letisku . Komunikačný jazyk je tu prevažne ruština, ktorý tu ovládajú všetci starší obyvatelia. Mladší už nie veľmi,tí skôr angličtinu. Vyrovnáme sa s taxikárom, ktorý nás vysádza kúsok od miestného trhu, na stanovišti maršrutiek.
Dohodneme si odvoz, naložíme na strechu bicykle a čakáme. Čas tu nie je evidentne dôležita veličina. Všetci ho majú dosť. Len toho ostatného je tu poskromnejšie. Ale aj s tým málom čo tu je sa s vami radi podelia. Tak ako miestní maršrutkári, ktorí sa s nami podelili o melón. Je zhruba osem hodín ráno a čas odjazdu ešte nie je určený. Doháňam chýbajúci spánok v maršrutke. Je to mikrobus, v ktorom je v naších končinách osem sedadiel plus vodič. Tu je to dvojnásobok. Počet vodičov sa však nemení, jeden.
Okolo jedenástej je nám už dlho a do plánovaného odjazdu konečne určeného na dvanástu, odchádzame do centra zaobstarať si miestne sim-karty. Neúspešne a tak to odkladáme do Mestie, ktorá je turistickým centrom a vstupnou bránou do Svanetie.
Cesta maršrutkou by si zaslúžila samostaný odstavec. Nič pozitívne by v ňom aj tak nebolo a tak to vynechám. Dorážame po X hodinách do Mestie. V tieni pri reštaurácii rozkladáme našu batožinu a skladáme bicykle. A spúšťame aj hydratačný proces v podobe miestneho piva. Mimochodom veľmi chutného.
Spleťou kamenistých uličiek sa vydávame hľadať zarezervované ubytovanie. Po sprche vyrážame do centra zaobstarať si miestne simkarty a trochu si obzrieť mestečko. Je plné turistov z rôznych končín sveta, plné reštauráciíí, pivárni a obchodov. Nachádzame predajňu miestneho operátora. Kupujeme simky a dozvedáme sa, že kredit sa dobiť nedá, lebo im nefunguje na to určená špeciálna mašina a pracovník od nás hotovosť prevziať nemôže. V meste sú ďalšie mašinky, ale tiež nefungujú. Nakoniec sa nám ale podarí v malom markete nájsť fungujúcu mašinku. Dobíjame kredit v hodnote cca 7 eur a operátor nám za to dáva 10GB dát a cca 10 minút na telefonáty do EU. Tu by sa naši operátori mohli inšpirovať Po večeri a pár pivách ideme spať a dohnať spánkový deficit.

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up