Jelenec.

Včera som sa zviezol vláčikom Záhoráčikom s tým že predsa len toto leto pokorím na bajku aj dáku (takmer) sedemstovku. Vápennej v NPR sa vyhýbam. To nedám. Idem cez Sklenú Hutu zo severnej strany na Jelenec a Geldek. Cesty a chodníky v mapách naštudované, tak predpokladám že by to mohlo byť v poho. No, tak úplne nebolo. Už pod Jelencom sa po blúdení pre realitu odlišnú od máp a vytváranie nových ciest lesníkmi napájam konečne na tú správnu cestu, ktorá je zo začiatku v poho. Aj pekný výhľad na Vápennú je z nej. No postupne sa cesta stále viacej zazelenáva až sa zúži do zarasteného nepriechodného chodníčka. Chvíľu rozmýšľam či prerazím tou húštinou, alebo ju skúsim presekať z dákou haluzou. Ale všimne si že už som priamo pri prvom z očakávaných chodníčkov smerom hore do sedla medzi vrcholmi. Chodníček je pekne viditeľný, nezarastený, ale to len prvých dvadsať metrov. Tak ako cesta dole sa tiež postupne stráca a z tlačenia po husto zarastenej lúke je miestami aj prenášanie. Divé jahody boli fajn. Keď sa chodník úplne stratí zahnem doľava k najbližšiemu lesu sa skryť pred slnkom tak vojdem priamo na tú stratenú potvoru chodníkovskú. Po chvíli sa napájam na poľnú cestu, ktorá sa po chvíli smerom na Jelenec už typicky zúži na husto zarastený chodníček s koprivou. Nič moc na krátke nohavice. Na Jelenci dávam pauzu a prichádza peší turista, ktorý smeruje ďalej na Vápennú. Pýta sa ma na cestu. Oznamujem mu že ako by to malo byť podľa mapy. Tiež som tu prvý raz. Po pár minútach sa vráti že chodník po skalných útesoch je zarastený a nepriechodný. No fajn, to som plánoval že možno by som tadiaľ potlačil či zniesol bajk. Idem si to pozrieť a ono je to skôr na spúšťanie bajku na lane ako na znášaní. Pre komáre a neschopnosť nájsť priechodný chodník na Geldek strácam trpezlivosť a spúšťam sa dole na juh. Zatvorená drevená brána na ceste sa dá obísť dierou v plote po pravej strane. Na modrej TZ popri oploteniu obory smerom na sedlo Skalka je zjavne už dlhšiu dobu padnutý mohutný strom. Prešiel som to skrčením sa za sedlom, ale nabudúce tam vyhrabem obchádzku, keď nebude toľko komárov. Za celú dobu som nestretol až doteraz žiadneho bajkera. Toho prvého som stretol ako na potvoru v tom najzaujímavejšom najprudšom úseku modrej TZ. Komáre ma tlačia ísť rýchlejšie a nezastavovať tak často. To má za následok že my dochádza voda a prejavuje sa únava a artróza. Na Hubalovej schádzam k studničke a prvý raz koštujem jej vodu. Zdá sa byť pitná; nemal som z nej žiadne problémy pri mojich citlivých črevách. Neručím za to či je v tej vode niečo s negatívnym dlhodobým dopadom na organizmus. Inak sa dá k nej dole zísť pekne po upravenom chodníčku zo schodíkami sprava smerom od lúky. Čo som si zo začiatku tiež nevšimol, keď som pozeral ktorou jednosmernou vyšliapanou-vyšmýkanou sklzavkou sa spustím dole k studničke. Plánoval som ešte iba jeden vrchol; vyjsť na Somár cestou naspäť do BA cez MK, ale dnes už to nedám. Nabudúce. Teraz ani nie po štvrtine spiatočnej cesty sa spúšťam dole po asfalte a opúšťam Karpaty aj svoje plány. Ešte dnes ma kúšu štípance. Čo ma ale prekvapilo, že napriek brodeniu cez húštinu nemám žiadneho kliešťa.

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre

Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Foto na mape

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up