Pasca na bajkerov.

Ešte vo štvrtok deň dovolenky, tak vyrážam ráno pri 8°C na vlak o siedmej do Pezinka; posledný ktorý ide priamo bez prestupovania. Neskorej už treba čakať na prepoj na Hlavnej stanici pol hodinu a to teda veru nie. Bolo tak hnusne zatiahnuté že začínam pochybovať o predpovedi Aladina a ešte pred Pezinkom ma musí presvedčiť Rainradar že naozaj nebude pršať. Teda aspoň najbližšiu hodinu či dve. Trochu sa pomotám nad Pezinkom veď mám celý deň tak plánujem také pomalé motkanie sa a prejdenie si tých zaujímavých úsekou, chodníčkou a trailov aj viackrát. Idem pekným, jednoduchým a rýchlym trailom Slnečný chodník pod Suchým vrchom. Doteraz som nestretol jediného človeka, keď nepočítam pár miestnych nad Pezinkom, ktorý si išli zabehať. V momente ako sa napojím na modrú tak až na Pezinskú Babu plnka, takmer nie je moment aby som nemal niekoho na dohľad. Či už bikera, alebo turistu. Snažím sa ísť mimo modrú a v momente ako sa nechcene na ňu zasa napojím tak jeden turista zo skupinky dôchodcov má hneď potrebu ma začať mylne vzdelávať o tom že jazdiť môžem len po vyznačenej cyklotrase. Pred PB vyjdem na Korenný vrch Secret trailom na ktorom ma okrem iného príjemne potešil aj mäkký nevyjazdený podklad. Na niečo také nie som vôbec zvyknutý z vyhladených trailov v MLB. Na opustenej stanici lanovky si dávam pauzu a keďže vyšlo slnko a teplota rýchlo stúpa tak sa prezliekam do krátkych nohavíc. Aj keď som to plánoval, tak následuje nechcený mini bikepacking a dlhé nohavice z mikinou priväzujem na riadidlá. PK si vyškrtávam zo záujmových bodov pre predpokladané preľudnenie a idem na svoj primárny záujmový bod. Nájsť nevyužívaný chodník obchádzajúci Konské hlavy, ktorý sa riešil tu: https://www.mtbiker.sk/forum/cyklotrasy-navigacie/konske-hlavy-traverz-t41374.html?hilit=chodn%C3%ADk+konsk%C3%A9+hlavy. Trocha som dúfal že sa to pre Korona návštevníkov vyšliapalo, vyjazdilo, či dokonca začalo budovať. Ale nič som nenašiel. Pod Konskými hlavami žiaden náznak chodníka, nebola žiadna stopa ktorá by sa dala nasledovať. Našiel som len havarovanú poľovnícku búdku, ktorá nezvládla pristátie a dáky bushcraft počin; teepee z konárov. Na opačnom konci hore ide síce od Strateného kúta poľná cesta vyjazdená od lesníkov cez lúku až do lesa, ale tam končí a ďalej pokračujú slabé náznaky dvoch rozchádzajúcich sa chodníkov, ktoré sa ale po desiatich metroch strácajú a nie je čo sledovať. Takže sa to vyvinulo úplne inak ako som dúfal a chodník išiel zrejme úplne do stratena. Nasleduje ďalší záujmový bod. Konečne už vyjsť na Somár pri tom ako sa budem držať červenej a nebudem to jazdenie podvádzať tým že si budem trasu zľahčovať menej náročnou a kratšou obchádzkou popod ňu. Na Troch Kamenných kopcoch ma dojala zničená krabička poslednej záchrany na smerovníku, ktorú som chcel skontrolovať a prípadne doplniť. Niekde medzi TKK a Somárom bol nad chodníkom previsnutý zlomený strom a dáky lesný škriatok odpílil na jednom jeho konári konce zasahujúce do chodníka tak aby neprekážali iným škriatkom. No vôbec nebral ohľad na to že keď tadiaľ poletí človek na bajku tak sa na tých došikma odrezaných koncoch konárov môže prinajmenšom škaredo poškriabať. Poodlamoval som ich rukami, keďže som chcel ušetriť pár gramov ako žiletkár a nenabalil som si na dnes zo sebou výnimočne pílku do batohu. Škaredé zlé stúpanie pred smerovníkom pod vrcholom Somára som musel potlačiť, no fuj, že sa nehanbím. Pri smerovníku traja bajkeri na odchode inak pusto. Na vrchole somára nič výnimočné, okrem veselého kameňa. Viditeľnosť do diaľky stále zlá, napriek letnému počasiu, pripekajúcemu slnku a čistej oblohe. Medzi Somárom a Kozím chrbátom pekný úsek z cesnakom. Užívam si zjazd zo Somára ku Koziemu chrbátu. Teraz už my tie zlé stúpania tak neprekážajú, keď sú z nich pekné klesania. Pri smerovníku na Kozom chrbáte ma zastavuje bezradná teta z elektrobajkom, ktorá sa pýta na kvalitu cesty smerom odkiaľ som prišiel a kam to vedie; no nepáčilo sa jej čo je ďalej na červenej. Tak chcela vedieť ako sa dostane do Svätého Jura. Neznačené vedľajšie cesty sa jej nepáčili, lebo aj keď má síce aplikáciu mapy.cz v mobile, tak s tým nevie robiť a nevyzná sa v tom. Takže som jej ja vo svojom mobile hľadal a ponúkal vhodné trasy. No nepáčili sa jej. Potom že kam idem ja. Asi chcela ísť zo mnou. Keď som jej oznámil že idem obísť Volhovisko po zelenej do Košariska, lebo sa teším na rozbitú zaplavenú cestu, tak to už vôbec nechápala a teda že sa radšej vráti ako sem prišla. Inak tá zelená je pekne rozbitá od lesníkov. Ako teraz to bahno uschlo tak je tam z toho pekný tankodrom. Ale je tam miestami vyjazdená stopa na okraji cesty a tiež trailík popri ceste, takže je to prejazdné aj pre tety na elektrobajku, keď sa budú držať zelenej a nevojdú na nižšie položenú cestu kadiaľ tečie potok. Chvíľu sa tam zdržím. V Košarisku zvažujem pozrieť Salámu. Ale pretože som sa príliš pomotkával už ma tlačí čas. Ešte si neodpustím sa trochu vyblázniť v kameňolome, keď už idem tadiaľ pozrieť tú škaredú pozliepanú búdu na jeho začiatku, že v akom je teraz stave, keď majiteľ skončil v base po policajnej razii v tej búde pre zbrane a drogy. Je to opustené nikto tam zjavne už neprebýva, všetky bránky od cesty otvorené, takže by to mohlo rýchlo spustnúť a zarásť burinou. Treba si dať ale pri prejazde pozor, lebo na ceste bol vyhodený matrac z postele a dáke oblečenie. Takže časom sa tam môžu objaviť aj sklenené črepy. Od Kozieho chrbáta až pod Biely kríž je pusto a okrem ruchu na Košarisku stretávam po ceste iba jeden párik na cesťákoch. BK sa vyhýbam, predpokladám že už tam po pracovnej dobe bude plno, aj keď fazuľovú polievku by som si dal. Tak inokedy.
A toto je čo? Veď to som mohol dať ako článok, nie ako príspevok do fóra. To sa tak nerobí, do psej matere.

comment Komentáre ku fotografii

Momentálne sa tu nenachádza žiaden komentár. Môžeš však zanechať Tvoj komentár.

Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Ďalšie fotky z tejto témy

Zobraziť všetky
keyboard_arrow_up