Vrchol Ostrého vrchu
Cyklovrchol (Vlčí) OSTRÝ VRCH 1082 m (Hnilecké vrchy)
Od Tatarkovho kríža na Ostrý vrch
V sedle Tatarkov kríž (860 m) stojí liaty železný banícky kríž z roku 1819. V minulosti sedlom prechádzala významná banícka cesta z Gelnice do Sloviniek. Na smerovníku je najnovšia smerovka z roku 2019, ktorá ukazuje miestne červené značenie na Ostrý vrch s turistickým časom 0:40 h. Úvod značkovanej trasy je veľmi strmý a preto ho obchádzam serpentínou po lesnej ceste, ktorá sa vyššie na značku napája. Cesta nahor plynule stúpa, v minulosti akiste slúžila pre banské účely. Z lesa vychádzam na priesek pod elektrickým vedením, odkiaľ sa odkrývajú prvé výhľady, naproti vo vzdialenosti 13 km sa vyníma Sľubica (1129 m). Siršie výhľady sa objavujú v ostrej serpentíne, vidieť kus Hnileckých vrchov s výraznou 4,8 km vzdialenou Slovinskou skalou (1014 m), ktorá patrí medzi najmalebnejšie slovenské cyklovrcholy, v pozadí vidieť Levočské vrchy a Tatry. Dosahujem hrebeň Hnileckých vrchov, odkiaľ je na vrchol už len kúsok. Po úzkej lesnej cestičke pralesovitým prostredím, v závere krátko strmo, vychádzam na vrchol Ostrého vrchu.
Aj tento vrchol má podobne ako jeho sused Klippberg zvláštnu atmosféru. Stojí tu smerovník z mája 2020, na ňom je upevnená skrinka s vrcholovou knihou a pečiatka, nechýba teplomer. Oba tieto vrcholy vyznačili a upravili agilní krompašskí turisti na území gelnických lesov.
Severnému výhľadu bráni porast, ale na južnú stranu je pekný výhľad na Hnileckú dolinu a Volovské vrchy, na východe v pozadí vidieť Slanské vrchy. Oproti dominuje vo vzdialenosti 12 km „kojšovský dvojvrchol“ v podobe Kojšovskej hole (1246 m) a Zlatoidskej hory (1232 m), pod ktorou vidieť aj obľúbenú chatu Erika (1135 m). Kojšovskú hoľu navštevujem oveľa častejšie a pohľad z nej na „gelnický dvojvrchol“ v podobe Ostrého vrchu a Klippbergu vytvára akoby zrkadlový obraz výhľadu na „kojšovský dvojvrchol“ z Ostrého vrchu. Samotný Ostrý vrch má však tiež podobu dvojvrcholu, pretože len 400 m východne od hlavného vrcholu sa nachádza druhý vrchol.
Korunný princ „Vlčí“ Ostrý vrch
V minulosti sa Ostrý vrch volal Wolfshügel (nemecky) či Farkashegy (maďarsky), čo v preklade do slovenčiny znamená Vlčí vrch (na niektorých mapách je aj takto označený). Listujúc vo vrcholovej knihe ma upúta zápis gelnických turistov a ich výzva na návštevu vedľajšieho vrcholu, odkiaľ sem prišli a kde sa tiež zapísali. Ten nazývajú „Ostrý vrch gelnický“ (1052 m), pričom hlavný vrchol nazývajú „Ostrý vrch nás všetkých“.
Inak zaujímavosťou je, že na Slovensku existuje až 63 kopcov s názvom Ostrý vrch. Je zrejmé, že ide prevažne o obľúbené výrazné kopce v blízkosti sídel, pretože len 4 kopce z tejto skupiny dosahujú nadmorskú výšku vyše 1000 m. Kráľ slovenských Ostrých vrchov (najvyšší s nadmorskou výškou 1128 m) tróni na Liptove v Chočských vrchoch a vypína sa nad Kvačianskou dolinou. „Vlčí“ Ostrý vrch, kde si teraz hoviem, je s nadmorskou výškou 1082 m druhým najvyšším z početnej slovenskej „ostrovrchárskej rodiny“ a tak si právom si zaslúži titul korunný princ.
Vychutnávajúc si príjemnú vrcholovú atmosféru s výhľadom na rudohorské hory, lesy a doliny uvažujem, ako to tu asi vyzeralo v minulosti. Chodník na Ostrý vrch vybudovali už v roku 1892 a neskôr v roku 1897 pekne upravili samotný vrchol, čím vznikol kruhový výhľad. Pod vrcholom dokonca stála jednoduchá voľne prístupná útulňa. Z „vlčieho“ Ostrého vrchu schádzam naspäť do sedla Tatarkov kríž.
(úryvok z článku “Na gelnické kopce” v časopise Krásy Slovenska č.7-8/2021)
https://krasy-slovenska.sk/na-gelnicke-kopce/
Minulý mesiac som navštívil Ostrý vrch po tejto trase: http://www.cykloserver.cz/f/0a9c285713/:
poukazy
navigate_next
comment Komentáre ku fotografii
Momentálne sa tu nenachádzajú žiadne komentáre