Zdroj: Mathosh - ilustračné foto

Okolobratislavy, podľa mňa najťažší maratón českej série Cyklomaratontour. Hoci poznám len Okolobrna a Okolozlína, no ostatné sú viac-menej rýchle trate. Tento rok bol zaradený aj do Župného pohára ako jeden z 3 maratónov (k tomu ešte 2 časovky do vrchu). Pre nás, obyvateľov 4. obvodu, sa jedná o „najdomáckejší“. Takže som nemohol chýbať. Hoci...

 

Predpoveď na sobotu bola „biker friendly“. Krásnych 30°C v chládku a nejakých 35 a viac na slnku. Ako Ďury poznamenal, aj na SHMÚ odporúčali účasť („Vysoká teplota predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské zdravie, fyzické aktivity a tvorbu požiarov.“). Tomuto výpeku nepomáhal ani neskorý štart o 11:30. Našťastie je trať z 97% pod stromami. Mne osobne sa vôbec nechcelo ísť, nakoľko som nemal oddych a bol som unavený. Ale sľúbil som report a minulý rok mi seknutý plášť vystavil stopku v polovici 1. kola. Tak som sa vychystal a niekedy po 10. prišiel do Líščieho údolia na prezentáciu. Zázemie bolo oveľa lepšie než na Dlhých Dieloch, jednak kvôli vode a samotnému prostrediu, no aj chládok sa tam našiel. A to bolo v tento deň dosť podstatné. Tak ako sa mi minulý rok zdalo, že prišlo málo Slovákov, tak som mal tento raz opačný pocit. Neviem, či sa zľakli trasy alebo tepla...

Okolo 11:15 sa začali pretekári zoraďovať na štarte. Ja som si ešte posedel v chládku, dal kúsok tyčinky a odlifroval sa na koniec stáda. Za mnou ostali tak 3-4 rady. Aj tak neboli ambície, resp. aj keby boli, nohy neboli... O pól sa to pohlo, teda my tak pól a 2. V úvode po asfaltke som sa snažil predrať dopredu, ale stehná protestovali. Pri vyjdení na hlavnú cestu som to hneď aj zabalil, keď som videl čelo takmer na vrchole stúpania. Ha-ha... Trpel som riadne, nohy nešli. Ale bral som to športovo, šiel radšej pomalšie, keďže ma čakal ešte 1 okruh a bolo veľké teplo, ktoré nemusím. Dokonca som ani v zjazdoch nevedel dobre ísť. No stále som obiehal, to bola výhoda štartu zozadu. ? Značenie som síce veľmi nesledoval, lebo trať poznám, no občas som mrkol, či je na potrebných miestach, či sú regulovčíci. Kvôli reportáži. Podľa mňa bolo dostatočné, len pred ostrou a prašnou pravotočivou zákrutou (zjazd do Mokrého jarku) by som dal upozornenie. Taktiež šípky na asfaltke od občerstvovačky boli slabšie viditeľné, no mne povedali „po asfalte hore“. Pri prvom prameni bola tak nešťastne daná faborka na strome, že to mohlo zvádzať odbočiť ku nemu. Aj tam poniektorí zahli... Ešte k občerstvovacej stanici. Stál som na nej v obidvoch okruhoch. Vždy som si nechal naplniť fľašu a dal si tyčinku alebo melón, napil sa. Mne táto 0.7-čka pekne vydržala, aj keď potom na úseku „občerstveni-občerstvenie“ som musel šetriť. Neviem si predstaviť, ako by som vyžil, keby mi putovanie trvalo dlhšie. Bez 2 fliaš alebo camelu „no chance“... Nejako som sa doplížil na čistinku, kde sa odbočovalo doľava do cieľa a rovno sa pokračovalo v mordovaní. Šiel som teda rovno. Prvý zjazd v poslednom okruhu som znovu rýchlo preletel, mám ho najazdený. Stočil som sa vpravo do stúpania a čo sa nestalo? Zrazu sa mi nohy točili! Neviem, či mi pomohlo, že som šiel s rozumom a šetril sily, prišiel druhý dych alebo ma posunulo vpred, že som pred sebou zazrel Romana štartujúceho niekde vpredu. Pripojil som sa teda za neho, orazil si po koniec stúpania a hŕŕ dopredu. Videl som tam totiž Riša Chrappu. Toho som tiež rýchlo strihol, aby som šiel do zjazdu smerujúceho do Mokrého jarku prvý. Dosť som v ňom šiel hranu, prepálil som to tam, ale neľahol. Dole som bol sám. Stúpal som teda hore jarkom, pekne o 2-3 prevody ťažšie, než predtým, no s rovnakou frekvenciou. Radosť jazdiť. ? Ďalšie povzbudenie prišlo, keď som v stúpaní na vrstevnicu okolo Kobyly zazrel pred sebou niekoho z Bike Teamu. Priblížim sa a on je to Tomáš! Paráda! Obehol som ho, pred ním aj Jara Buchtíka a Tomáš Kamrlu, ktorý sa však viezol so mnou. Doviezol som ho až ku Šmykymu staršiemu, ktorý teda nadšený nebol. Dovtedy sa vraj tešil z pekného výletu a zrazu mal za zadkom konkurenta. Ale ušiel mu. Asfalt od občerstovačky som šiel pekne na pohodu, šetril sily, blato pri 2. prameni som znovu prenášal a strmé stúpanie na najvyšší bod trasy som tak-tak vylámal na najľahšom prevode. Od tlačenia ma odradilo iba to, že tam tlačili mladší. Keby tam neboli, idem asi z biku, možno... Ale to je jedno, lebo za týmto stúpaním mi stačilo prekonať len posledné, tiež na najľahšom prevode a už len zjazd do cieľa. Krátky stupák od mostíka už ako kopec nepočítam, aj keď v tomto okruhu som ho už ku koncu išiel na malej. Trochu ma prekvapil zjazd ku metrologickému ústavu, ktorý bol rozbitý od lesákov. No aspoň bol prehľadnejší a neboli tam neviditeľné koľaje. Ale ja som mal najazdený pôvodný terén, tak som trochu tápal v rýchlosti. Už teda len po chodníku na Púpavovej lesom do Líščieho a rovinka do cieľa. Koniec. Trochu mi vadilo, že nedávali fľašu s pitím. V tomto teple mínus mínusový! Ale bagety boli dobré, žiadna majonéza. Palec hore. Teplé jedlo mi vôbec nechýbalo.

V podstate v tomto bode moje „zážitky“ z akcie končia. Už som sa len ukryl do chládku, jedol, pil. Vyhlásenie a tombola prebehli, keď boli ešte pretekári na trati. Vôbec som im nezávidel, stráviť v tom teple 5,5 - 6 hodín. Kupodivu komáre, asi najväčší strašiak podujatia, sa nekonali. Aspoň ja som žiadne nestretol, jedine v údolí som 2 načapal. Alebo sa potvrdila moja teória, že komáre sa rozdelili na vysoký počet účastníkov.


[Foto na úvode: Mathosh - ilustračné foto]

keyboard_arrow_up