Púchovský MTB MARATÓN 2012

Po absolvovaní púchovského maratónu v roku 2011 bol dátum konania 2.- ročníka CMS Púchovského MTB maratónu zapísaný v mojom kalendári od začiatku roka červenými písmenami. Vývin počasia od začiatku týždňa sľuboval na víkend ideálne bikerské podmienky, tak som sa nevedel dočkať soboty – 22.9.2012.

Keďže podľa priebežného prihlasovania pretekárov som tušil, že na štart sa dostaví väčší počet pretekárov ako minulý rok, tak som si v sobotu privstal a bol som sa zaprezentovať na pretek s časovým predstihom. Regulovčíci usmerňovali parkovanie vozidiel na parkovisku pri futbalovom štadióne a zázemie maratónu bolo situované do areálu futbalového štadióna. Táto zmena priniesla pre bikerov pozitívnu zmenu, nakoľko zabezpečila pre účastníkov viac komfortu – sprchy, šatne, WC, lepšie ozvučenie priestoru. Vyzdvihol som si čip, číslo, gél a veľmi vkusné tričko.
Nakoľko štart bol plánovaný na 11,00 hod. tak bol dostatok času na obhliadku dojazdu do areálu a predštartovné „taktické“ debaty s ostatnými pretekaniachtivými bikermi, a ani neviem ako a bolo 15 min. do štartu a so zdesením som zbadal, že pretekári sa už zhromaždili na štarte a bolo ich dosť veľa!


Pravdepodobne aj organizátorov prekvapil takýto nárast účasti, keď sa na štart dlhej (45 km) a krátkej (27 km) trate postavilo spolu 350 pretekárov (r. 2011 – 195 pretekárov) a tým pádom vznikol klasický problém, keď sa zrazu všetci potrebovali postaviť čo najviac dopredu, bez ohľadu na svoju výkonnosť a možnosti. Pri podobnom vývoji účasti ako tento rok, by som odporučil organizátorom do budúcich ročníkov oddeliť štart dlhej a krátkej trate, možno by sa tak predišlo niektorým kolíziám, ktoré takéto hromadné štarty sprevádzajú.
Po štarte nasledoval úsek po asfaltke slúžiaci na roztiahnutie štartového poľa, takže cca po 3 km sme začali zdolávať prvé stúpanie po lúke, ktoré okamžite preverilo, kto sa vie voziť aj v teréne a kto naháňa kilometre len po hrádzi pri Váhu .
Tempo bolo celkom svižné, snažil som sa držať Romana z Púchova, ktorý sa ma chcel striasť. Po príjemnom úseku po hrebeni nad Kéblim nasledoval kamenistý zjazd na Viesku, v ktorom sa už piati bikeri predvádzali, ako rýchlo dokážu vymeniť dušu, ale tam som už bol pred Romanom a nasledoval rovinatý úsek do Dohňan. Keďže som išiel v skupinke, tempo bolo celkom svižné a už som sa tešil na výživný kamenistý stupáčik nad Ihrišťom, v ktorom takmer vždy, keď tadiaľ idem bikeri predvádzajú zaujímavý trik – zmena polohy zo sedu na biku na ľah na teréne v čo najkratšom čase a ani dnes stupáčik nesklamal a biker predo mnou sa predviedol.



Potom nasledoval ďalší zjazdík, a prvá občerstvovačka, ale keďže ideálne zamračené počasie a teplota okolo 18 stupňov nevyžadovali zvýšenú spotrebu tekutín, tak som pokračoval ďalej. Nasledovali úseky na Lachovci, kde sa striedali hravé singláče, krátke zjazdíky a už som bol na križovatke na 17. km, kde sa delila krátka a dlhá trať, až mi bolo ľúto tých čo išli len krátku, že už musia ísť do cieľa a nemôžu si ďalej užívať parádne úseky, ktoré ešte nasledovali. Občas sa mi darí niekoho obehnúť, vylepšujem priemerku na úsekoch na lúkach nad nimnickým salašom a míňam kompletne zásobenú druhú občerstvovačku, ale opäť nezastavujem – nie je čas
Vysokopozitívne hodnotím na trati púchovského maratónu najmä tú rozmanitosť a hravosť terénu, keď sa nestíham ani na chvíľu „nudiť“ nakoľko sa strieda správne a s citom vybraná ponuka stúpaní a zjazdov, kde nehrozí mnohokilometrové trápenie jedným smerom, a tak trať ubieha neskutočne príjemne.


Dokonca sa našlo zopár pretekárov, ktorým sa pravdepodobne reliéf trate tak zapáčil, že po vyšľapaní stupáčika nad Nimnickými kúpeľmi odignorovali 3 šípky doľava a vybrali sa smerom označeným 4 veľkými „X“ a tak si singláčik nad kúpeľmi zopakovali, ale myslím že určite neľutovali
Takže po zodpovedne označenej odbočke som zišiel na nimnický salaš, kde sa nachádzala posledná občerstvovačka, ale zas nebol čas zastavovať, nasledovalo posledné stúpanie dnešného preteku späť na Lachovec a asi hlavný bod ponuky maratónu - 3 km dlhý singláč, ktorí poteší srdce každého bikera. Tam už dobieham niektorých pomalších pretekárov z krátkej trate, ktorí sa ale ochotne nechávajú obehnúť.
V zjazde obieham pretekára z dlhej, ktorý očividne nepozná trať a tak sa ponúknem, že ho obehnem, nech ma nasleduje. Za výdatného povzbudzovania divákov a obetavého fotenia fotograva Mathosha zdolávam malý „zhup“ pred púchovskými serpentínami, podraďujem a snažím sa im predviesť, ako elegantne vyšľapem krátky, asi 40m strmý kopček, ale zadné koleso mi podkĺzne na uvoľnenom kameni a ja všetkým predvádzam trik, ktorý som dnes odpozoroval a v momente si líham na ľavý bok.



Zahanbene naskočím na bike a spúšťam sa serpentínami na púchovský amfiteáter, potom už nasleduje rovinatý úsek, počas ktorého prichádzame k Váhu a tak sa poľnou cestou dostávame do areálu futbalového štadiónu a je tu cieľ.
V areáli bolo zabezpečené plynulé umývanie bikov, aj ked vlastne nebolo veľmi čo umývať, vyzdvihol som si nápoj a štedrú porciu chutného rizota.
Vyhlasovanie výsledkov sa síce jemne naťahovalo, ale čas mi plynul pomerne rýchlo nakoľko sme si vymieňali v cieli pozitívne zážitky z dnešného maratónu, ako aj moje deti mi referovali dojmy z ich detských pretekov, nakoľko organizátori nezabudli ani na najmladších športovcov a pripravili pre nich pretek, pokiaľ sme my boli na trati.
Po vyhlásení výsledkov a ocenení víťazov jednotlivých kategórií nasledovala tradičná tombola.
Organizátori opäť nesklamali a pripravili pre nás fantastické športové podujatie, na ktoré sa určite o rok vrátim.