Ako som sa prihlásil a stihol (ne)pripraviť na 1000 Miles

Už túto nedeľu štartuje kultová akcia dlhá 1 000 míľ, respektíve 1 609 km. Aké je to nechať sa očariť touto akciou, stihnúť okamžite vypredanú registráciu, natrénovať a nakoniec sa zbaliť na štart? O týchto, ale aj ďalších záležitostiach nám napísal Štefan, ktorý v nedeľu vyráža na dobrodružstvo menom Isoma 1000 Miles Adventure.

 

Prečo pravé 1000 Miles?


Z jednoduchého dôvodu. Osobne nie som cyklista, ktorý vydrží krátku vzdialenosť v rýchlom tempe, t.j. lokálne maratóny hlavne kvôli určitým problémom s hlavou. Čo ale zvládam s prehľadom, sú dlhé výjazdy bez časového ohraničenia, tam som jednoducho doma, a to bol dôvoď, prečo som po dvoch rokoch jazdenia po lokálnych maratónoch hľadal niečo, čo pre bežného cyklistu je svojim spôsobom výzva. Takou prvou výzvou bol pretek Spišských 333 extrém (MTBIKER reportáž 2014: Aké bolo bajkovanie na Spiš EXTREME 333?), absolvoval som oba ročníky s prehľadom v rámci časového limitu a tento rok si to zopakujeme do tretice. Ten pretek ma oslovil hlavne svojim čarom z krásnej prírody voľnosti, udávania si svojho tempa. V podstate bol štart, ciel, mapa, trasa, kontrolné body, čas a ja ako ten, ktorý rozhodoval o všetkom ostatnom. Keď som však prišiel do cieľa, ani som si neuvedomil, že mám v nohách 333 km a bolo mi celkom ľúto, že to končí, a že na ďalší takýto pretek si budem musieť počkať rok a tu vznikla tá myšlienka, skúsiť 1000 Miles.

Najskôr na webe


Pretek ako taký som spoznal hlavne z MTBIKER roku 2012, v podstate to bol rok, kedy som po 10-ročnej pauze v rámci cyklistiky opäť sadol na bike a po 10-tich rokoch som vôbec zistil, že okrem Medzinárodného maratónu mieru máme aj cyklistické maratóny, tak som ich začal študovať a ešte na konci leta 2012 som stihol absolvovať 3 rôzne maratóny na východe. Pretek 1000 Miles mi utkvel v mysli a študoval som trasu, čítal správy pretekárov a záver bol, že ľudia, ktorí to absolvovali, nie sú normálni.

Prišiel rok 2013 a keď odštartoval 1000 Miles, tak som v práci takmer nič neurobil, lebo 14 dní som bol nalepený na stránkach toho preteku a zimomriavky mi behali po tele minimálne 20 hodín a keď to skončilo, povedal som si, že by to chcelo vyskúšať. Súhra udalosti na Silvestra 2013/2014, keď mi spadol internet mi nedovolili sa prihlásiť včas, a tak som len v tichosti závidel prihláseným pretekárom. V čase pretekov som opäť sledoval dianie na trase veľmi intenzívne a po skončení pretekov som si povedal, že keby aj kameň tehlu mal, tak na ten pretek pôjdem, aj keby to malo byt nesúťažné. K celkovému rozhodnutiu zúčastniť sa prispel aj samotný organizátor Honzo Kopka, s ktorým som sa stretol v predposledný deň preteku v cieli v Novej Sedlici, ktorý o akcii v podstate nepovedal nič a všetko a ako bonus sme ešte v ten deň stihli posledných troch pretekárov na bikoch a vypočuli si ich zážitky. Po nich sa už len čakalo na prvého chodca a v zapätí posledného pretekára Petra Ozogana. Zabezpečil som si teda kvalitný internet, nový notebook, tablet, deň pred prihlasovaním si vyskúšal skúšobne prihlásenie a v deň s veľkým „D“ 31.12.2014 o 23. hodine som už bol tak netrpezlivý, že to moja partnerka nevedela vydržať a išla radšej do mesta sama. Ja ako pripútaný k notebooku som skúšal spojenie na server 1 000 míľ a očami tlačil hodiny k pol noci.

01.01.2015 o 00:00:01 hod stisnem refresh na stránke a nastalo 40 najdlhších sekúnd môjho života, nakoľko sa nedialo nič, biela obrazovka a nič. Nakoniec sa ukázala stránka s prihlasovacím formulárom, kde som mal predpísané moje údaje, čo ušetrilo kopec času a už som iba dopísal dva-tri chýbajúce údaje a odoslal prihlasovací formulár.


Fotogaléria z 1000 Miles, rok 2014

Po dvoch minútach nediania sa ničoho som na vedľajšom notebooku klikol na Outlook a ten začal sťahovať email, síce iba jeden jediný, ale to som vedel, že to bude potvrdenie o úspešnej registrácii na akciu 1000 Miles. Po pravde, kto by mi už len na Nový rok dve minutý po pol noci vôbec nejaký email posielal, však?

V tom momente obrovsky príval energie, šťastia a zimomriavok naraz, pretože jedna vec je byť prihlásený a druhá vec si uvedomiť, na akú šialenosť je človek prihlásený. Ďalšie dianie sa zas nieslo v takom kľudnom duchu, zaplatil som štartovné, kontaktoval Honzu Kopku, navštívil som jeho Zimný Snowbike Camp v Jizerskych horách a tam tu atmosféru z Míli bolo cítiť neskutočne, nakoľko tam boli štyria chlapi, ktorí to absolvovali a zrazu celý predlžený víkend sa točil o cyklistike a Míľach, Aljaške a zbieral som cenné skúsenosti, čí už to bolo ohľadom vybavenia alebo stravovania, bikavovania a vôbec celkovo správania sa v teréne.

Po Snow Campe som začal pripravovať všetky potrebne veci, ktoré sú vyžadované, ako napríklad povinná výbava, v nej sa nachádza napríklad:


  • Buzola/kompas, mechanický. Keď tak rozmýšľam, naposledy som to držal v ruke ešte na základnej skole.
  • Píšťala - doma som našiel jednu, tuším z nejakého hudobného festivalu.
  • Nôž (multifunkčný).
  • Povraz, pýtal som sa načo nám bude povraz? Honzo Kôpka odpovedal, že nikdy nevieš kedy, kde, ktorým kopcom ho budeš potrebovať vytiahnuť! Až ma striaslo.
  • Handru nasiaknutú benzínom v uzavretom obale pre prípad rýchleho rozrobenia ohňa, toto som už zažil na inom preteku tiež extrémnom.
  • Zápalky, zapaľovač.
  • Dezinfekčný prostriedok v prípade poranenia.
  • Peprovy sprej proti zvieratám, že vraj na medvede.
  • Čelovka, alebo iné svetlo na bike.
  • Spacák.
  • Izotermická fólia.
  • Cyklistická prilba.
  • GPS pristroj s doporučeným vytlačiť si aj mapu.


Ďalšie veci, ktoré nie sú v povinnej výbave, ale beriem si ich so sebou, sú napríklad


  • Cyklolekarnička.
  • Náhradná reťaz + mazanie.
  • Plášte budú fungel nové Tubelles, ale pre prípad náhradná duša a lepenie určíte pribalím.
  • Brzdné doštičky.
  • Multikľúč imbusový.
  • Pumpa na kolesá, pumpa na vidlicu a tlmič.
  • Baterky do GPS, osobne som objednal 50 ks Energizer Lithium 3000mA.
  • Sprej na prečistenie a premazanie vidlice.
  • Svetlo, samozrejme Niteye B20 s baterkovými setmi 8,4V/5600mA - 3ks.


Čo sa týka oblečenia


  • Krátky dres a krátke cyklonohavice.
  • Návleky na ruky a nohy.
  • Doporučenie od pretekárov, že si mám zohnať návleky na kolená, najlepšie windstoper.
  • Tenučkú bundu v prípade dažďa.
  • Návleky na tretry.


Otázka je, čo so stravou a všeobecne regeneráciou?


Tak ja, ako nezávislý distribútor Herbalife, si určíte beriem:
  • Proteínový kokteil ako náhrada jedla na raňajky.
  • Proteínové tyčinky.
  • Izotonický aj hypotonický nápoj.
  • Regeneračný kokteil vždy na konci dňa.




Balenia nie sú veľké ani ťažké, takže do vaku sa vojdú a okrem toho ako doporučenie od pretekára som dostal presné pokyny k čo najefektívnejšiemu stravovaniu sa v rámci obeda, vraj až to bude možné, tak určite každý deň sa mám zastaviť na polievku a jedlo. Technicky to má vyzerať takto: Vojdem do reštaurácie a hneď si pýtať vývar a niečo z cestovín + účet, zložiť si veci, ísť sa umyť, medzitým mám polievku na stole, zjem ju, prichádza druhé jedlo, hneď platím, zjem a odchádzam s poďakovaním.

Prečo vývar a niečo cestovinové? Aby to nezaťažilo organizmus a dodalo energiu. Keď sme pri tej energii, tu som dostal ďalšie doporučenie, dať do tela 1 g cukru každú hodinu bicyklovania, keď k tomu dáme do tela správne množstvo proteínu, tak to telo ten pretek zvládne ďaleko jednoduchšie, ako bez toho.



Mnoho bikerov určíte zaujíma, ako človek trénuje


Aj ja som sa na to pýtal chalanov na snowcampe, ale presný recept neexistuje, nakoľko to nie je o kilometroch, ale o hlave. Bol tam chalan, ktorý nerobil nič iné, iba 5 km do prace a z práce na biku a do cieľa prišiel za 10 dní. Taktiež chalan, ktorý sa na to pripravoval dôkladne a spolu za 10 mesiacov pred jeho štartom 1000 Miles najazdil cez 9 500 km a trať prešiel v dĺžke cca 1 400 km, takže ju poznal a do cieľa prišiel tretí v 8. deň preteku, takže rozdiel medzi trénovaným cyklistom a netrénovaným, bol dva dni. Ďalej tam bol chalan, od ktorého bolo počuť iba "vole vole", a ten vravel „hele vole na míle vole se nedá připravit vole“, a taktiež mi bolo povedané, že pokiaľ bicykluješ celý život, tak to, či prejdeš trať celú alebo nie, nie je otázka toho, či to zvládneš, ale toho, či to chceš zvládnuť. No samozrejme nemôže človek len tak vstať od počítača v práci, sadnúť na bike a prejsť 1 000 míľ, bol som si toho vedomí, takže som si zhotovil plán a tréningy, ktoré vyzerali asi takto.

Cez zimu to okrem Snow Campu u Honzu Kopku bola pešia turistika samozrejme z dcérou, posilňovňa a menšia korekcia váhy úpravou stravy. November 2014, 86 kg, január 82 kg, plán bol mať do štartu 76 kg. Kontrola prebieha pravidelne na prístroji Tanita BC550, ktorá okrem váhy meria iné veľmi dôležité údaje, ako množstvo svalovej hmoty, tukovej hmoty, vody v tele, celkovo metabolizmus, váhu kosti, atď...

Plán na najazdené kilometre bol každý deň urobiť ráno 50 km pred tým než pôjdem do práce. To znamená, o 04.00 sadnúť na bike a z Košíc vyraziť na Vysoký vrch a trasou 1000 Miles sa vrátiť smer Hrešia, Kostoľany nad Hornádom a späť do Košíc, druhy deň zvoliť smer opačný, čo znamená, že cez týždeň by to bolo 250 km najazdených v pracovných dňoch. A víkendy? Tu bol plán, že budem jazdiť Košice - Nová Sedlica – Košice, čo je po trase 1 000 míľ 169 km x 2 = 338 km a zase ďalší víkend trasa Košice – Poprad, čo je tiež v kilometroch dosť podobné. Súhrn najazdených kilometrov cez pracovné dni a víkendy by mal byť cca 550 - 600 km týždenne, čo je 2 400 km mesačne a do štartu to znamená najazdiť cca 7 000 km, samozrejme, nakoľko mám ešte rodinu a dcéru, takže dcéra tie moje kilometre môže okresať, ale to samozrejme nie je dôvoď na to, aby som menil svoje rozhodnutie štartovať na tomto preteku.

Dôležitá vec: Je úplne iné spinkať doma v posteli, ako spať niekde v lese a druhý deň pokračovať ďalej


Ďalšia dôležitá vec na čo ma upozorňovali chalani Milaři na Snowcampe u Honzu Kopku v Jizerskych horách je bivakovanie, v podstate vraveli všetci jedno: "je úplné jedno koľko kilometrov najazdíš, lebo pokiaľ jazdíš celý život, tak to prejdeš skôr alebo neskôr, ale trénuj tak, že si vezmeš všetky veci, ako kedy si štartoval 1000 Miles, vyraz v piatok po trase na západ a bivakuj už v piatok niekde okolo 70-teho kilometra za Košicami, alebo si vyskúšaj aj jazdu v noci a cez deň pokračuj ďalej, bivakuj potom v sobotu, v nedeľu pokračuj až dôjdeš na západné Slovensko a vlakom sa vráť naspäť, jedná sa totižto o to, že je úplne iné spinkať doma v posteli, ako spať niekde v lese a druhý deň pokračovať ďalej", čo samozrejme súhlasím a budem to takto praktizovať.

Mapa 1000 Miles




No toto ako plán vyzerá skvele, ale realita bola úplne iná, tento plán sa mi podarilo plniť prvé dva týždne, potom už nie, niekde vyššie som písal, že mam ešte rodinku, dcéru, že to človek musí skĺbiť a niečoho sa vzdať, ale realita bola taká, že tréningové plány sa zrútili na základe pracovných povinnosti a požiadaviek, takže z 50-tich kilometrov ráno to bolo sotva 20 km, výjazdy cez víkend neboli možné, nakoľko som bol v práci a keď som nebol v práci, tak sa trebalo už povenovať aj dcére, k celej tejto situácií prispel aj fakt a stres z kúpi bytu a sťahovania, balenia, rozbaľovania, robenia poriadku, atď... Proste, prišlo mi do cesty všetko, len nie to, čo malo, no aj tak ma teší, že z pôvodných plánovaných 7 000 km som odjazdil doteraz niečo málo viac ako 3 000 km a úseky, ktoré som minulého roku tlačil, toho roku zvládam s prehľadom zo sedla biku.

Ďalšia z vecí, ktorá ma teší, sú zmeny v postave, pred úpravou hmotnosti som mal 86 kg a cieľ bol dať dole 10 kg, no lenže po podrobnejšej analýze som zistil, že v mojom tele sa nachádzalo 60 kg svalovej hmoty a 26% tuku a dnes to vyzerá tak, že váha je opäť 86 kg, ale svalová hmota má váhu 70 kg a tuk tvorí 16%, čo je doposiaľ najväčší úspech u mňa. Taktiež ma teší, že som si stihol aspoň prejsť trasu smer Košice – Štrba – Košice, taktiež som stihol aj druhý smer Košice – Nová Sedlica – Košice aj keď tu sa priznám, obišiel som brody, tie som si chcel nechať ako premiéru na ostrý štart pretekov. Veľmi ma teší, že aj keď vplyvom pracovných povinnosti mi môj tréningový plán nevyšiel, zvládam s prehľadom jazdiť do 200 km denne, takže pokiaľ na míľach urobím 150 km denne, v cieli by som mal byť za cca 11 – 12 dní. To je môj cieľ, po ktorom si pôjdem.

Osobne si myslím, že tento môj prípad v príprave na míle nie je jediný z tých pretekárov, s ktorými budem na trase, preto som sa chcel o moju skúsenosť podeliť s ostatnými. Na záver posledná otázka, myslíte si, že som (ne)pripravený na šialenstvo menom Miles?
Držte mi palce. Štefan

Aktuálne informácie o preteku nájdete na http://www.1000miles.cz
 

Fotogaléria k článku

 
keyboard_arrow_up