ŠKODA Svätojurský maratón - 1. kolo

Hneď ráno mám trochu zvláštny pocit pri škrabaní okna na aute, či náhodou nejdem na zimný maratón. Ale o čosi neskôr, pri parkovaní na lúke vedľa ihriska v Svätom Jure už je jasné, že nie. Slnko parádne hreje a rozhodnutie pre krátky dres a nohavice, je definitívne. Hlavne nefúka severák ako minulý rok, kde to bolo pomaly na zimnú čiapku .

V rámci tohto podujatia sa konali aj Majstrovstvá Slovenska v maratóne. Oproti minulému roku, veru poriadna zmena. Či už v rámci termínu, ktorý sa z konca sezóny presunul na začiatok, ale aj z hľadiska trate. Tá bola oproti minuloročnému Horalovi (130 km a 4 400 m) v podstate polovičná. Samozrejme, to nie je úplne presné prirovnanie, pretože Horal bol tak trochu extrém. Na druhej strane, Svätojurská trať s parametrami 70 km a 1 900 m, prilákala aj borcov, ktorí štandardne „dlhé“ trate ani nejazdia. Takže výsledkom bol zaujímavý mix približne 180 kúskov. (Tie najlepšie momenty sú zachytené vo fotogalérii, ktorá obsahuje až 1 820 fotiek).


Ja som prišiel už trochu skôr, nech mám pekné miesto na lúke a dosť času sa v pohode nachystať. Onedlho už slnko parádne hreje a všetky návleky teda nechávam v aute. Je úplne jasno a podľa mňa to sú ideálne podmienky. Ani zima, ani nepríjemné teplo. Takže tesne pred 10:00 hod. už čakám spolu s ostatnými, kedy nás konečne „vypustia“ na túto šprintérsku trať. Väčšinou býva Svätý Jur môj prvý pretek v sezóne, ale minulú sobotu som sa bol prvýkrát pozrieť aj v Skalici, na rýchleho Kráľa Záhoria. Tak trochu dúfam, že dnes to bude ešte o čosi lepšie...


Úvodný kopec pomedzi vinice je už poriadna klasika. Na zvuk prehadzovačiek a tuhnúce stehná v strmom asfalte si spomínam rok čo rok. Paradoxne, tento úvodný kopec patrí aj medzi najstrmšie úseky na celej trase. Postupne sa to preklopí do miernejších sklonov a začína sa tradičný poriadne rýchly a „ťahavý“ Jur. Ach, ako len nemám rád tieto mierne kopce... Je to tak trochu cestný pretek v teréne a dobrý vláčik je vždy výhoda. Len škoda, že mi žiadny nechce zastaviť. Oproti minulému týždňu mám pocit, že to ani nie sú moje nohy a nedokážu točiť ťažšie prevody, aby som držal potrebnú rýchlosť v tých miernych kopcoch. Najviac sa posúvam dozadu v tom najdlhšom, cez Medvedie údolie. Aj keď nakoniec doma zisťujem, že som ho šiel zatiaľ zo svojich účastí najrýchlejšie – tuším teda ľudí baví stále viac a viac trénovať .
Zjazdy v Sv. Jure sú v takom istom štýle ako kopce, teda rýchlo a zbesilo. Najmä ten úvodný, pred spomínaným Medvedím údolím je vždy zradný, pretože láka si to poriadne pustiť - lenže zákruty vedia následne poriadne preveriť ovládanie biku na nepríjemnej šotoline zo skál. Pred tou poslednou a najstrmšou je aj odvodňovací kanál, takže najskôr skok a potom hneď jemne na brzdy a opatrne točiť. Každopádne, zdravotníci vedia, že majú dobré miesto .


Ono práve to, že je sucho (aj keď ešte pred pár dňami snežilo), je ďaleko nebezpečnejšie, ako blato a mokro. Vtedy veľmi láka pustiť brzdy a pády v rýchlosti sú horšie, ako keď sa len vyklopíte do blata... veď nakoniec si to aj odniesli 4 zlomené kľúčne kosti a kopec ďalších pádov. O technických problémoch a defektoch ani nehovoriac. Už teda viem, že dnes nebude môj deň, ale to mi nebráni si pretek užívať. Ďaleko horšie na tom je pešo idúci Tomáš Višňovský, ktorého akurát míňam. Odstúpiť na majstráku z prvého miesta pre rozrezaný plášť, musí mrzieť asi ďaleko viac...


Pasáže po singloch tvoria príjemné spestrenie od monotónneho tlačenia do pedálov. Tieto sú ale typické pre okolie Bratislavy. Myslím, v zmysle ich dokonale hladkého povrchu, ktorému už chýba taká trocha „divokosti“. Snáď sa ale nikto domáci neurazí, nemyslím tým nič zlé. Postupne začíname druhé kolo a opäť sme na začiatku dlhého, mierneho stúpania cez Medvedie údolie. S kamarátom Jurom vedieme malú debatu, že tu by nebol od veci aj nejaký ten ebike . Následne mačkám gombík a postupne sa mu vzďaľujem. Žiadny prídavný motor nemám, len už som aspoň trochu rozbehol ten vlastný. Postupne ešte zopár kolegov z dlhej podobieham, takže aspoň mám pocit, že som opäť na preteku. V zjazdoch už je ale poriadna plnka, keďže míňame aj pomalších na krátkej trase. Na niektorých úzkych miestach treba trpezlivosť, ale o nič mi v podstate nejde, tak s tým nemám problém. V širších častiach na zvážnici zase nie je ani moc času kričať, z ktorej strany vlastne pôjdem, tak len dúfam, že dotyční sa nerozhodnú na poslednú chvíľu meniť smer a stopu...


Posledný kopec pred návratom cez vinice je taktiež zaujímavý. Opotrebované, ale „zapečené“ kufre sa mi nepodarilo včas vymeniť, takže ma vďaka tomu chytajú krásne kŕče do oboch slabín. Idem teda aj cez ne a aspoň v stoji mi toľko nesťahuje nohy. Ale tak za blbosť sa platí – na povolenie pomohol až zverák v Hrádku . Záverečné kolo po ihrisku a zliezam z biku za 3:22 hod. Víťazom sa teda stal Karel Hartl za 2:49 hod. a novým majstrom Slovenska - Martin Kostelničák za 2:50 hod. Medzi ženami sa majsterkou Slovenska stala Zuzana Juhásová v čase 3:26 hod.

Kompletné výsledky nájdete na stránke: http://www.sportsofttiming.sk/en/race/results/1772?rid=2060&eventid=1&genderid=1.

Počasie skutočne prialo a potom už ľutujem, že nemám so sebou aj kraťasy. Celkom kontrast oproti rannému škrabaniu skla. Veľmi vhod padli výborné cestoviny, kde mi teta ešte prihodila, keď videla, že nie som úplne najmenší, no ale alkoholické pivo som už radšej neriskoval .


Veľmi ma potešilo celkové zázemie, ktoré tento rok muselo zvládnuť nápor 839 pretekárov, vrátane ich sprievodu. Každopádne, veľký priestor na parkovanie, dostatok miesta pre jazdcov a umývanie bikov, plus tribúny a areál štadiónu ako základ pre jednotlivé stánky, sú veľmi dobrá kombinácia. Nakoniec, bolo veľmi podarené aj celkové vyhlasovanie, kde sa vytvorila atmosféra na úrovni. Zásluhu na tom mali ako organizátori zo Svätého Jura, tak aj Škodovka. Tá si opäť ako hlavný partner zobrala pod krídla vybrané podujatia a postupne sa snaží zlepšovať na nich aj poskytované služby. Myslím, že viacerí ocenili po novom napr. úschovňu bikov v spolupráci so ŠKODA Stupava Trophy, ktorá na takýchto akciách veľmi často chýba a nakoniec ju využilo dokonca viac ako 400 ľudí. Táto služba bude po novom aj na všetkých ďalších podujatiach v rámci série ŠKODA BIKE OPEN TOUR, aby sa predišlo nepríjemným situáciám.


Majstrovstvá Slovenska sú teda za nami a mne osobne sa akcia veľmi páčila. Aj keď z opisu trate možno nemáte taký pocit, ale tá je pre Sv. Jur typická a vidno snahu organizátorov maximálne pracovať s prostredím, ktoré je k dispozícii. Navyše, celková organizácia bolo opäť na vysokej úrovni, takže ja osobne som nakoniec odchádzal maximálne spokojný, aj keď nie tak úplne so svojím výsledkom. Ale sezóna ešte len začína, tak netreba hneď vešať hlavu .

2. kolo série ŠKODA BIKE OPEN TOUR bude už o necelé dva týždne v sobotu 14.5 - ŠKODA Maratón Marikovskou dolinou.