MTB maratón Pružina

Od utorka panuje príjemné letné počasie a nespadla ani jediná kvapka. Po štvrtkovom testovacom prejazde 22-kilometrového okruhu sa začínam tešiť na môj obľúbený maratón, ktorý by sa po troch rokoch bahnenia mal ísť konečne po dokonale suchej trati.

Jubilejný 10. ročník pod taktovkou Klubu Extrémnych Cyklistov sa nesie v duchu ukážkového počasia a na registrácii ma milo prekvapí kvantum pretekárov, ktorých sa dnes zišlo dokopy 189 (a to ešte nerátam 140 detí z Detskej Považskej cykloligy, ktorá prebiehala simultánne v areáli „Telovýchovnej jednoty“).

Na štarte

Prezentácia sa trochu vlečie, ale aspoň prehodím zopár slov s lokálnymi bikermi. Na registrácii fasujem (tak ako každý rok) v cene štartovného pamätné tričko s číslom a môžem sa ísť nastaviť do závodného režimu .


Spoločný štart krátkej aj dlhej trate je fixne stanovený na 10:00 hod., kedy nás osobne po krátkom príhovore štartuje starosta obce Pružina, a to výstrelom z vlastnej brokovnice. Nasleduje krátky asfaltový presun dole kopcom za doprovodu policajného auta smerom k miestnemu salašu, kde sa štartovné pole naťahuje. Držím sa bezpečne v druhej skupinke jazdcov a asfaltová cyklotrasa sa postupne mení na stúpania po lúkach, ktoré nás vedú až na turistickú trasu nad Ďurďovým, kde sa odkláňame vľavo smerom do lesíka. Tu si nacvičíme prejazd cez korene a pokračujeme zvlneným terénom vo vyjazdených kolajách až do obce Sádočné. Preletíme hlavnú cestu a poza pohostinstvo Poľovnícky raj začíname tiahle stúpanie po starej zvážnici smerom na Hrubú Kečku. Tu si idem svoje a dobieham pár bikerov, ktorí kopce asi až tak nemusia. Po zhruba pätkilometrovom boji s gravitáciou sa dostávame k pravotočivej odbočke na lesnú cestu, ktorá nás posiela strmo dole perfektným technickým zjazdom naspäť do doliny.

Užívam si zjazd

Prestávam sledovať displej tachometra a užívam si zjazd plnými dúškami. V poslednom úseku brzdím síce trochu aj očami, ale nakoľko trať poznám, tak viem, že mi na konci cesty nič extrémne nehrozí. Po výživnom zjazde nasleduje presun k najväčšiemu strmáku, ktorý dávam s veľkou dávkou sebazaprenia v sedle a „s jazykom v reťazi“ sa púšťam opäť dole po bielym vápencom vysypanej zvážnici smerom k miestnym rybníkom.


Stúpania a klesania po lúkach sa striedajú so švajčiarskou pravidelnosťou. Ocitáme sa na kopci menom Diel a po prebrodení zákerne hlbokej bahnovej kaluže pokračujeme k parádnemu singletrekovému úseku, ktorý je situovaný v úžinách miestnej tiesňavy. Singláč nás vypľúva na vstupnú cestu do obce Pružina a po približne kilometrovom asfaltovaní nás mávajúci regulovčík odkláňa 90-stupňovou ľavotočivou zákrutou pomedzi domy opäť smerom hore na poľné cesty nad dedinou. Tu sa spoločná cesta dlhej a krátkej trate rozdeľuje a nasledujú klasické klesania a stúpania okolo vysielačov mobilných operátov. Snažím sa ešte dostihnúť bikera predo mnou, ale ten má zjavne viac zbytkovej energie a s prehľadom mi pred záverečným zjazdom uniká.


S vykrúteným krkom si ešte overím, či sa nachádza niekto za mnou a po zistení, že som na celej lúke sám, sa spokojne púšťam päťdesiatkou do priestoru cieľa na futbalovom ihrisku. Po dojazde do cieľa ma v momente oberú o čip a „eskapásky“ zo štartovného čísla sympatické organizátorky a nebyť tej jednej kaluže, priestor wapiek by zíval prázdnotou. Po umytí bicykla vymieňam rohy štartovného čísla za výborné kuracie rizoto a nealko radlera a spokojne čakám na vyhlasovanie výsledkov a tombolu. Na tombolu sa výnimočne teším, lebo to je asi jediný pretek, kde vždy niečo vyhrám. A to mám takú karmu, že som nič nevyhral ani na prvom ročníku Udičského maratónu, kde bolo viac cien ako pretekárov .

Príjemné čakanie na výsledky

Čakanie na výsledky nám spríjemňuje miestna kapela a jedovaté cukríky z dámskeho rockového tria Poison candy, zatiaľ čo sa decká z detskej Považskej cykloligy pod drobnohľadom rodičov bláznia na početných skákacích a nafukovacích atrakciách, vrátane aquazorbingu. Nasleduje vyhlásenie výsledkov dlhej a krátkej trate, ktoré pokračuje vyhlásením absolútnych víťazov jednotlivých kategórií v rámci celého Považsko-Strážovského pohára. Karmické zaťaženie v Pružine zjavne nefunguje, a tak si podľa plánu okrem vázy a „šampáňa“ odnášam aj kartón piva a krígeľ z tomboly. Aby nebolo málo, tak sa igelitka s vecnými cenami ušla aj priateľke. Teším sa do až chvíle, než zistím, ako ďaleko som zaparkoval auto .


O nespornej kvalite podujatia svedčia aj ďakovné reakcie na fóre: mtbiker.sk/forum/maratony-xc/mtb-maraton-pruzina-3-9-2016.
Výsledky nájdete TU.
Výsledky Detskej Považskej cykloligy nájdete TU.

Pretek chválim na výbornú

10. výročie sa organizátorom Pružinského maratónu (vrátane načasovania) mimoriadne vydarilo a ani pri najväčšej snahe nenachádzam nedostatky, ktoré by sa im dali vytknúť. Zázemie, prostredie, značenie, voľba trate aj jedlo si zaslúžia „výbornú“ rovno s vyznamenaním! Dovolím si tvrdiť, že viaceré podujatia s masívnejšou účasťou by si mohli brať z KEC-u príklad, ako spraviť výborný pretek.


Na záver mi neostáva nič iné len sa poďakovať všetkým ľuďom, ktorí stáli za prípravou a organizáciou 10. ročníka Pružinského maratónu a zaželať mu k okrúhlym narodeninám, aby sa aj ďalšie ročníky niesli v rovnako príjemnom a kvalitnom duchu ako doteraz.

Autormi fotiek sú: Ján Švehlík a Samuel Sivák