Kalendár podujatí

1. Zimný cyklonárez

Reportáž z podujatia

Reportáž: 1. Zimný Cyklonárez – slovo nárez tam nebolo len tak

„Poď na dno vlastných síl obklopený horským chladom ďaleko za limitmi fitnes krások a požieračov kuraciny “ - tak nejak znel slogan tohto, pomerne originálneho preteku. Proti fitness kráskam ja osobne nič nemám, ale aj tak som sa na akciu poriadne tešil a s pribúdajúcimi centimetrami snehu a mínusovými teplotami čoraz viac. A veru stálo to za to...

Takže v sobotu ráno, tuším prvýkrát dávam do auta bike a zároveň lyže, keďže štart bol v Partizánskej Ľupči, čo je už kúsok od našej chalupy na Donovaloch, kde zrovna „prikydla“ ďalšia dávka prašanu na nedeľu. V podstate nebolo dopredu úplne isté, či bude aj „dlhý“ variant trasy alebo to zostane len pri základnej verzii, no nakoniec bol v ponuke aj variant pre náročných . No uznajte sami, cca 900 výškových na 21 km, v zime a snehu, so záverom na chate Magurka vo výške 1 050 m poteší srdce každého (zimného) bikera. Navyše, všade okolo samé kopce, takže dokonalé horské prostredie.


Pred štartom

Do Partizánskej Ľupče dorazím skôr, ale trochu pokecám s kamarátmi, prichystám bike, zbalím si náhradné veci a odovzdám na vyvezenie, hodím striptíz pred obecným úradom a o chvíľu môžeme ísť na to. Chvíľu ešte rozmýšľam nad oblečkom, no nakoniec zvíťazí dlhá Castelli Gabba, neprefúkavé nohavice Polare Due a rovnako na ruky putovali teplé Roeckl Vreden, kedže predsa len ideme celkom vysoko a už teraz prituhuje. Do zimných tretier dávam navyše obľúbené ohrievače, čo s odstupom času hodnotím ako skvelý nápad . Trošku sa so Slavom a Tomášom (Katkom) rozhýbeme, no moc to zase nepreháňame. Na biku si hlavne skontrolujem správne (nízke) tlaky a pre dobrý pocit vezmem dušu a bombičku, do vrecka pre istotu malý multikľúč a jeden gél od OTE čo sme nafasovali – človek nikdy nevie, kde môže v závejoch „nakúpiť“ . Fľašu ale neberiem a radšej popíjam viac pred štartom, pretože už mám skúsenosť, že na podobných akciách si väčšinu vody prinesiem do cieľa.

Základný variant trasy, ktorý ide v podstate priamo dolinou, štartuje kúsok pred nami a potom už sa radíme na štart my s červenými číslami. Samozrejme, nie sú to majstrovstvá sveta, ale kedže ideme pretekať po štarte, žiadny výlet a postupne sa trháme. Po odbočení do našej extra slučky už definitívne. Chvíľu idem s Lukášom Bátorom, ktorý ale v decembri zapichol cyklokrosovú sezónu (našťastie) a po chvíli už som vpredu sám. Predo mnou ide džíp organizátorov a postupne ukrajujem výškové metre.



Na trati

Všade je samozrejme kopec snehu, no zatiaľ to ide v utlačenej koľaji výborne a sneh je pekne udusaný. Lenže ako stúpame vyššie, začína to byť horšie a horšie. Od výšky cca 800 m už s tým začínam bojovať a miestami kľučkujem ako po návrate zo šichty v miestnej krčme Najhoršie, že občas to ide a zrazu stojím a hrabem na mieste. Takže neviem, či mám bežať alebo bicyklovať. Vyššie už mám jasno a beriem nohy na ramená – s tým som viac-menej rátal a našťastie mám beh celkom rád . Aj keď zvážnica mala do kopca len pár kilometrov (cca 4), v závere sa mi zdá byť nekonečná. Najhorší pocit, keď za zákrutou namiesto očakávaného vrchola človek vidí len dlhú bielu rovinu do kopca. Ale všetko „dobré“ nakoniec skončí, míňam organizátorov a hurá dole. Lenže... to by nesmela byť konečne taká parádna zima a zjazd sa teda mení na cvičenie reflexov a driftovania.



Chvíľami stopa umožní pekne si púšťať, aby ste zrazu tancovali s „prirodzením“ na sedlovej trubke a jednou nohou na zemi. Nechávam sa ale rozhodiť a po pár chybách ich robím ešte viac. Za chvíľu ma ako guľa obehne Milan Jánošík a tesne pred koncom tejto bonusovej slučky aj Lukáš, a to som mal celkom náskok. Síce ešte periférne vidím v diaľke ako Milan hádže tigra, no hneď je späť v akcii a letí ďalej . Každopádne viem, že potom už bude cesta zase pekne tvrdá, a tak si hovorím, nech nerobím somariny a radšej zbehnem bez ujmy dole.

Podarilo sa a môžem začať poriadne tlačiť do pedálov bez toho, aby som stál na mieste. Vidím, že už bojujeme viac ako hodinu, tak si šupnem rýchlo ten gél čo veziem, podradím a za chvíľu som späť. Zatiaľ stúpame iba mierne, a tak myslím, že sa budeme striedať, ale keď vidím, že Lukáš ani Milan mi v háku nevydržia, idem proste ďalej. Podklad je krásne tvrdý, veď tu jazdí pomerne dosť áut a tatroviek čo vozia drevo. Kto si ale dobre pozrel profil, určite si všimol, že posledné cca 3 kilometre nie je žiadne vozenie po hrádzi, ale slušný kopec. Ceduľa „Magurka 3 km“ a začína miestne Alp d"Heuz . Samozrejme žartujem, ale sklon je miestami naozaj slušný, hlavne v niektorých úsekoch. Za chvíľu obieham kolegu (Boo Boo), ktorý sa kochá miestnou krajinou a postupne aj zopár ďalších z kratšieho variantu.



Len dúfam, že už nenabehnem do žiadnych závejov, keďže behu som mal na dnes tak akurát. Postupne pribúdajú znaky civilizácie, teda miestne chalúpky a keď idem okolo krásneho miestneho kostola, už viem, že chýba len kúsok. Vidím chatu, cieľovú pásku a keďže za mnou nikto nie je, robím to, čo som vždy chcel spraviť. Prejsť s bikom nad hlavou cez cieľ – ale mám na mysli ako víťaz . Dávam reč s ostatnými, medzi tým mi organizátor hneď berie bike a ide ho pekne odložiť. V chate už čakajú suché veci, teplo a dobrá atmosféra. Proste paráda a hlavne skvelo organizovaná, čo na mňa spravilo skutočne dojem.



Navyše, pri trati nechýbali ani dobre vybavení členovia horskej služby. Postupne sa trúsia ďalší a ďalší, no rozostupy sú poriadne. Predsa len, v tom snehu sa to hneď nadelí a navyše, ak to nejde, dokáže sa „morál“ rýchlo zlomiť. Nakoniec ale prídu všetci zdraví, vnútri sa podáva skvelá fazuľová, čaj, pivko a klobása. A čo je najdôležitejšie, panuje príjemná atmosféra, ktorú ešte umocňuje horské prostredie chaty. Ťažko si priať lepší záver ako rozoberanie zážitkov z trate pekne vyštípaní, v teple chaty a s kamarátmi. V rovnakom štýle prebieha aj vyhlásenie výsledkov, zvlášť je kategória klasických MTB a fatbikov. Mne trať nakoniec trvala cca 1:29 hod. No a samozrejme treba sa nejako dostať späť, takže, keď je po všetkom, postupne sa trúsime z chaty a dávame si naspäť cca 17 km dolinu. Ale, ťažko si predstaviť lepšie zakončenie tejto akcie...



Cyklonárez ako sa patrí

Čo dodať na záver? Takýto dobrý pocit z celého dňa som veru nečakal a myslím, že nehovorím len sa seba. Základom bolo skutočne výborné zabezpečenie, hlavne o pretekárov a ich bezpečnosť, plus všetko dôležité, na čo treba brať ohľad, keď niečo organizujete v zime. Rovnako prípadné behanie, mordovanie v snehu a občasné hromženie beriem ako súčasť takejto akcie, takže dúfam, že o rok sa tu opäť stretneme. Jednoducho, bol to zimný Cyklonárez ako sa patrí...



A mohli ste nás vidieť aj v správach



Výsledky si môžete pozrieť TU.
(Zdroje fotiek: Bicyklom po Slovensku, Pavel Ondrek)
report_problem Našiel si v texte chybu?
keyboard_arrow_up