Kalendár podujatí

Novodubnický maratón

Toto podujatie ešte u nás nemá kompletné propozície - doplníme ich čoskoro.
Zatiaľ si môžeš pozrieť reportáž z minulého ročníka.

Reportáž z podujatia

Reportáž: Novodubnický maratón 2016 - presne podľa mojich predstáv

Už po výjazde z diaľnice v smere na Novú Dubnicu mi telefón neprestajne a otravne vyzváňa, čo je ale zároveň dobré znamenie, ktoré značí, že všetci známi už sú na mieste alebo zisťujú, kde parkujem.

Idylku slnečného sobotňajšieho rána narušujú len asfaltéri, ktorí sa rozhodli, že dnes uzatvoria kruhový objazd, ktorý je vstupnou bránou do Novej Dubnice. Našťastie stíham ešte prejsť a parkujem na „obvyklom“ mieste neďaleko základnej školy medzi panelákmi. Po dvojročnej absencii sa presúvam k registrácii, ktorá sa koná už po rekordný 22-krát. Zázemie preteku a prezentácie sú mi dobre známe a štandardne volím trasu Klasik, aj keď Klasik, na ktorý som bol zvyknutý, mával 68 km. Dnešných 42 km v peknom letnom počasí mi bude bohato stačiť .


Na štart

Času mám dosť, a tak sa nikam neponáhľam, rozjazdím sa po meste a po krátkom obdivovaní špecifickej architektúry socialstického realizmu, v ktorom je Nová Dubnica vybudovaná, sa presúvam na štart, kde nás už oboznamuje s traťou a štatistikou nehodovosti na dlhej trati moderátor Roman Barényi. Čas sa vlečie pomaly, štartové pole v pravidelných intervaloch vytvára koridor pre nervóznych motoristov, ktorí sa snažia dostať z areálu amfiteátra. Nasleduje ešte krátke „interview“ s predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja, ktorý štartuje z prvej lajny a na výstrel štartovnej pištole vyráža skupina 254 cyklistov nebojácne vpred za doprovodu policajných majákov.


Zjazdy a prach

Štartovné pole sa pomaly trhá v zákrutách mesta a úvodné stúpanie poriadne preverí kondičku pretekárov už od tretieho kilometra trate. Po zhruba deväťkilometrovom výživnom stúpaní nasleduje kamenistý zjazd zakončený efektným lesným „tunelom“ do Petrovej Lehoty, kde nás na trinástom kilometri po prejazde cez 1. kontrolu opäť čakajú mierne stúpania a klesania po miestnych lúčnych a lesných komunikáciach.

Cesty sú prijemne suché, konečne sa v zjazdoch poriadne práši a jazdivo volená trať, za ktorú musím organizátorov pochváliť s výnimkou jedného blatového úseku, doslova odsýpa. Po prejazde druhej občerstovačky (kde hrdinsky nezastavujem) s partiou 3 cyklistov v závese pokračujeme závodným tempom stále rovno, keď po cca kilometri zistíme, že „tudy cesta nevede“. Pri návrate k občerstovačke už stretáme mávajúceho regulovčíka, ktorý sa zjavne kdesi zabudol a posiela nás do strmej zákruty opäť smerom hore. Kamenistá zákruta nás vyvedie na lúku, kde už na nás čaká fotograf, ktorý plánuje zvečniť naše zvraštené a dychčiace tváre. Slimačím tempom sťahujem dvojkilometrové manko a predieram sa stále hore až k 31. kilometru, kde v blízkosti Slopského vrchu už všetci nekompromisne zosadáme z bicyklov a tlačíme dvadsaťpercentný strmák do výšky 707 metrov nad morom, čo je zároveň najvyšší bod trate s označením „Klasik“.


Po náročnom stúpaní nasleduje zaslúžený zjazd po starých asfaltových zvážniciach, ktorý sa spolu s pár stúpaniami tiahne až do Kolačína, kde už nabieham na asfalt a snažím sa zaháknuť za borca, čo ma obehol v zjazde. Tachometer atakuje hranicu 40 km, čo nie je zrovna ideálne tempo pre moje nohy v kombinácii s jednoprevodníkom. Režem ešte zopár zákrut a už ma čaká len posledný kopček k amfiteátru a prejazd popod cieľový oblúk. Svetelná tabuľa ukazuje dve hodiny a osemnásť minút, čo mi vzápätí potvrdzuje aj sms správa, ktorá ma predbežne umiestňuje na 15. miesto a praje mi pekný deň .


Stálica Dubničák

Tu už mi ale fešné dievčiny strkajú do ruky redbull a minerálku, za čo som im úprimne vďačný a skladám sa na 5 minút predýchať na najbližšiu lavičku. Novodubnický maratón (ktorý asi všetci skalní cyklisti nenazvú inak ako Dubničák) je aj napriek svojim muchám stálicou s viac ako dvadsaťročnou tradíciou, ktorá každoročne svieti v kalendári pretekov aj u rekráčnych závodníkov. Všade panuje dobrá atmosféra a nevadí mi ani, že po studenej sprche som si zbytočne počkal asi pol hodinu v šóre na jedlo pred jedálňou, ktoré sa tento rok vydávalo premiérovo v budove školy . Po dobrom rizote som si ešte pozrel a pocvakal všetky miestne atrakcie, vrátane lezeckej steny pre decká a dojazdu Kája Hartla, ktorý s rozbitým kolenom ako prvý pokoril 100 km „kráľovskú“ trať. Výsledky nájdete TU.


Tohtoročný „Dubničák“ vyšiel presne podľa mojich predstáv a pohodovú trať s bohatými občerstvovačkami si určite nenechám ujsť ani o rok. Dúfam, že maratón bude mať ešte dlhú históriu a organizátori vychytajú všetky drobné nedostatky, ktoré trošku kazia imidž inak skvelého a najstaršieho cyklomaratónskeho podujatia na Slovensku.

Autormi fotiek sú Lukáš Fapšo a TOMYNO.
report_problem Našiel si v texte chybu?
keyboard_arrow_up