Fox Enduro Race Morávka

Nočný prológ, výborný mix terénov, kvalitná konkurencia, ale aj „menšie“ technické problémy.

V rámci „súťažného cestovania“, sa do niektorých lokalít dostanem znova a veľmi rád. Totižto som mal opäť namierené pod vrchol, povesťami opradeného ochrancu Hrubého Jeseníka. Túto sezónu som mal už tú možnosť Praděd obdivovať na pretekoch Specialized Enduro Serie v Koutech nad Desnou, kde naklesané výškové metre v rýchlostných skúškach sa blížili k dvom kilometrom. Tentokrát som sa ocitol na opačnej strane hrebeňa v ski/bike parku Kopřivná, a to na ďalšom pokračovaní českej enduroserie Fox Enduro Race Mala Morávka.


Rovnako ako v Koutech nad Desnou, aj tu na nás čakala trať pripravená rukami a hlavne jazdeckými skúsenosťami Kamila Tatarkoviča. Bolo pripravených 5 rýchlostných skúšok a jeden sobotný večerný prológ. 1,2 a 5 rýchlostná skúška + sobotný prológ sa nachádza priamo v bike parku Kopřivná. Trojka vedie do obce Karlov pod Pradědem. 4. rýchlostná skúška vedie z vrcholu lyžiarskeho strediska Myšák. Dĺžka trate je 25 km a v nedeľu po ukončení pretekov mi môj GPS „kalkulátor“ ukázal 1 000 nastúpanych metrov. Pohodička . Aj keď destinácia pretekov sľubovala veľa, bol som trocha skeptický – bike park prináša väčšinou skôr zjazdové a uhladené trate. Ako veľmi som sa mýlil.

Tradične netradičná sobota

Tradične sobotné enduro ráno začína tréningom a netradičné končí pretekmi. Penzión, kde som bol ubytovaný, bol situovaný priamo na výstupovej trase 4 RS v Karlovej pod Pradědom. Celé skoré ráno som strávil v aute, takže chuť prevetrať nohy a hlavu bola veľká. A tak krátko po 9. hodine sa dostávam na bike. Po nie dlhom výstupe (zato prudkom) sa dostávam na štart. Trať začína rovným esíčkom do lesa. Cez dva skoky prechádzam po koreňovom traverze do rýchlejšej časti, drevená lávka, skok do klopenky a vychádzam na lyžiarsku zjazdovku. Trať sa príjemne kľukatí a cez dva XC výšľapy a jeden preskok cez spadnutý strom prichádzam na hravosť trailu. Trať končí na zjazdovke s miernym dreveným „poletom“. Vraciam sa na penzión dať si ľahké raňajky a pripraviť veci do bike parku Kopřivná.


V parku sa už trénuje a pomocou kotvy sa dostávam 50 metrov výškových vyššie. Ďalej postupujem na svoje smerom k vrcholu, odkiaľ štartujú rýchlostné skúšky.

Hravé a technické prekvapenie

Vrhám sa na 1. RS, ktorá po 20 metroch točí do ťažkého „rock-gardenu“. Tu strávim nejaký čas. A nie som sám. Honba za ideálnou stopou prebieha intenzívne. I Přemek Tejchman si prechádza úseky tejto časti po vlastných. Samozrejme, jemu sa darí tu stopu aj udržať. Ja ju síce vidím, ale akosi mi uteká a viackrát narážam veľmi tvrdo na vlastné chyby. Trať prechádza cez zjazdovku do miernejšej časti s jedným „dvojákom“, ktorý si vychutnávam a pálim medzi stromy. Klopenkami a koreňovými pasážami sa tu nešetrí. Ide to, aj keď bike nemám akosi pod kontrolou. Asi únava! Končím v šikanách namotaných na zjazdovke.


Znovu po vlastných hore. 2. RS začína šliapavou časťou na vyhrabanom lesnom podklade a vinie sa po upravenom singláči. Tu si hovorím, že to bude dosť bolieť. Je to hlavne o šliapaní. Prechádzam na lesnú cestu. Mäkký podklad, korene a takmer rovina dá určite vedieť na tepe. Opäť končíme na zjazdovke. 3. RS ide mimo bike park. Výstupová trasa na vrchol je malo prístupná, držím sa iba pások omotaných okolo vetví stromov. Bike neochotne hádžem na ramená a po chvíli turistiky prichádzam k štartu. Jej základom je stará lesná cesta, z ktorej sa striedavo na strany zatáča. Trail je technicky nenáročný, ale zábavný. Na začiatku si tu trénujem preskok cez jednu dvoj-vlnu a v strede trate skúšam skok z cesty do technickej pasáže. Vyšlo mi to. Mám z toho radosť, ale stále nemôžem prísť na to, čo sa deje pod mojimi rukami.


Na 4. RS sa využíva lanovka v skiparku Myšák. Už som si ju raz prešiel, tak si ju chcem dať v trochu pretekovom móde. Až na jednu uzatvorenú zákrutu, kde som zabudol podradiť. Vrhám sa na transfer k poslednej rýchlostnej skúške.


Štart je na drevenej rampe a odtiaľ do technickej kamenej pasáže. Na kameru si nahovorím x-krát prechádzaný technický úsek: „Za krtincom toč vnútro“ . Neskôr sa mi to vyplatilo. 5. RS vedie lesným terénom s rôznymi vlnami a prírodnými klopenkami. Terén ma zas neskutočné baví a nachádzam na lesnej časti čistý flow. Končíme opäť na zjazdovke, kde večer bude prebiehať prológ.

Nepríjemné odhalenie

Stále však mám pocit, že niečo nie je v poriadku. Možno zle nastavené tlaky v kolesách, povolená zadná stavba, defekt? Nič. Skúšam nastavenie odskoku smerom ku korytnačke. Na rukách mi ostáva olej. Nastavenie odskoku môžem aj vytočiť, avšak vidlica vlastnosti nemení. Prichádza „aha moment“. Pri prudkom sadnutí na bike počujem pretekanie oleja vo vzduchovej komore tlmiča. „Takže, nielen vidla“. Samozrejme slušne som okomentoval situáciu a hľadal riešenia. V nádeji na rýchly servis som sa odporučil k servis stánku. Ten to zhodnotil úplne najlepšie: „Tak to je úplne v hajzlu kamarade“. To je! Koniec koncov, aj pretočenie situácie na humor je riešenie . Ďakujem za povzbudzujúce slova bikerov. Nič! Skúsim prejsť ešte raz plánovanú 1. rýchlostnú skúšku a uvidíme. Samozrejme, začína mi to dávať zmysel a počas jazdy viackrát dorážam na úplne dno pruženia. Bicykel je horšie ovládateľný. Rýchlostnú skúška však prechádzam plynule, respektíve bez pádu.

Večerný test ukáže!

Stále som bol nastavený pretekať, bál som sa skôr len o životnosť materiálu. Sedím v kufri auta, pozerám na bike a rozmýšľam: „Čo už! Večer so svetlom na hlave som ešte nepretekal“. Po prezentácii sa dostávam na trať večerného prológu. Trať nemá ani 500 metrov. Je to veľmi rýchly šprint v klopených zákrutách s malými prekážkami. Na štart sa dostávam vlekom a už z diaľky vidím podľa počtu fanúšikov, ktorá časť trate je najatraktívnejšia. Asi 4 metre dlhý road gap krátko po štarte. Skok vôbec nie je náročný. Netreba vôbec brzdiť len v rýchlosti, čo najviac stlmiť, aby som nasledujúcu klopenku nepoužíval ako katapult medzi ľudí. Trať nie je príliš rozbitá a až na jednu 3-vlnu, pokazený odskok ani necítim. Dávam si 3 tréningové jazdy. A idem si pripraviť svetlo na prilbu.

Ostré jazdy tmou

Na štart sa pripravuje celkovo 290 pretekárov kategórie race, hobby a najmladších strelcov Grom a Rookie. Prvý štart zaháji najmladšia kategória o 19:00 ešte pri poslednom dennom svetle. Dobre sa na to pozeralo . Tak sa rodí ďalšia cyklisticko-enduristická nádej. S jazdami pokračuje kategória hobby. Okolo štvrť na 9 h večer, za večerného osvetlenia reflektorov, sa dostáva na štart prvý pretekár kategorie race. Prvá klopenka pod skokom je už plná prachu a zo strany divákov je to veľký zážitok pre oči.


Posledné 2 minúty do štartu si premietam trať. 30 sekúnd. Stúpa nervozita, čelovka svieti, tak 3-4 metre pred predné koleso. Začínam sa tešiť na jazdu. Pípnutie čítačky čipu a už nič neriešim. Prvý skok čisto letím a klopenka v prachu zaujímavo drží. Troj-vlna ma trochu rozhodí a následná ľavotočivá otvorená zatáčka na tráve trocha zbrzdí. Dupem do pedálov dostávam sa na cestu. Svetlomet mi pomáha, ale nerovnosti kryjú tiene. Letím podľa pamäte z tréningu. Posledné dve točky a cieľ. Rozlial sa dobrý pocit z jazdy. Celkovo 8. najlepší čas. Som spokojný. Odchádzam na dobrú večeru a spať.

Race day

Nočná búrka, ktorú som poctivo prespal, upravila podmienky trate. Nebol som sám a zadný slick som prezul za trošku ostrejší dezén. Štartuje sa opäť z bike parku Kopřivná po skupinách každých 10-20 minút a opäť ako prvá najmladšia kategória, pokračujú hobby a nakoniec race s číslami od najväčšieho po najmenšie. Respektíve, podľa aktuálneho poradia od najpomalšieho po najrýchlejšieho jazdca. Na štarte 1. rýchlostnej skúšky sa dozvedám, že tesne za jazdcom spadol strom cez trať. Úsmevná story na hrane so životom. Proste, išiel príliš rýchlo a vegetácia to nevydržala . Za krátko trať bola sprístupnená a mohlo sa opäť pretekať.


Vstup do technickej pasáže prechádzam podľa plánu v jej strednej časti si však tlmenie vyberá svoje a nedokáže reagovať na rýchlosť. Mierne ma to rozhodí, strata však nie je veľká.

Na 2. RS ma šliapavý začiatok a stred trate vyškolí, opäť však nie som na rozbitých častiach stotožnený s bicyklom. Flow si aj tak užívam a napriek tomu mám z nich v jednom momente dobrý pocit. V tretej RS si na začiatku rozhodím jazdu. Pred odrazom je vlna, ktorá ma mierne rozhodí a potiahnutím bicykla sa snažím doskočiť na dopad. Podarí sa, ale chýba plynulosť a čistá jazda. V spodnej časti mi opäť korene ukážu, že to nie je v poriadku a v odklopenej „točke“ školácky padám. Nespokojnosť. V hlave si snažím ujasniť, ako pristúpiť k danej situácii. Prechádzame transferom okolo môjho ubytovania. Keďže nerád zosadám z bicykla, pomaly stúpam v sedle a premýšľam.


Evidentne prehodnotenie pomohlo, pretože idem v rámci možnosti komfortnú a plynulú jazdu. Zákruty si užívam, zarezávam sa do vyjazdených koľají a chytám nejazdené rýchle stopy. Skok a cieľ. To ujde. V prejazde na poslednú RS začínam pociťovať únavu. Dostávam sa na štart, kde stretám svojho včerajšieho servisáka. Na dotaz „ako to ide bez odskoku“, si už len robím srandu. Pípnutie a štart. Odľahčená nálada pred štartom ma asi vyburcovala ku konzistentnej jazde. Užil som si ju. V technických pasážach samozrejme klepem doraz vidly a tlmiča, nahrádzam to však tam, kde sa dá ísť rýchlo.


Koniec koncov, som spokojný. Som rád, že aj napriek technickým problémom som dokázal bojovať nielen s traťou. Celkovo beriem 17. miesto, v kategórii race Muži 9. flek.


Celkovým víťazom a víťazom v kategórii race muži sa stal Přemek Tejchman s časom 16:50:2, za ním Matej Vitko zo Specialized s časom 17:03:9 a tretie miesto zobral Jakub Řiha z N1 TEAM s časom 17:10:4. V kategórií race ženy zvíťazila Andrea Drengubaková z Ghost mojekolo.cz s časom 19:59:1, druhé miesto obsadila Jana Horáková z Commencal FDF Team 20:37:1 a treticu žien uzatvorila Lucia Kubínová z Giant Liv Cycling Team s časom 21:40:2. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze a fotogalériu na tomto odkaze.


Malú Morávku nechávam za sebou. Preteky boli organizačne úžasné a zanechali vo mne ten pravý enduro zážitok, pre ktorý som sem prišiel. V krajine a v stredisku dokázali využiť maximálne prírodné a bike-parkové časti ukážkovo a nielen pre pretekárov, ale aj pre divákov uskutočniť pravú enduro akciu. Ja sa preto idem odporučiť mechanikovi, aby som si takýto kvalitný zážitok mohol zopakovať .

(zdroj fotiek: Michal Hoffman)