Kráľ Záhoria MTB maratón

I keď Kráľ Záhoria tento rok oslavoval okrúhlych 10 rokov, pre mňa bola účasť na týchto pretekoch premiérova.

Navyše, boli to moje prvé súťažné kilometre v sezóne. A tak, ako pred každými pretekmi, aj tentokrát som si pred štartom vravel, že mi vlastne o nič nejde a prišiel som sa sem len zabaviť a stráviť pekný deň spoločným výjazdom s ľuďmi s rovnakou „bikepozitiv“ diagnózou ako mám ja.


Maratón sa konal 12.05.2018 v Zlatníckej doline neďaleko Skalice. Štart dlhej trate, teda 50 km, bol plánovaný na 11-tu hodinu a registrácia prebiehala už od 7:30. Ja som sa na miesto konania dostavil už o 9-tej ráno, aby som mal dostatok času na registráciu, na prípravu bicykla a seba samého. Registrácia prebehla veľmi rýchlo a vlastne som ani nemusel čakať v žiadnom rade. Preberám teda igelitku s reklamnými predmetmi, nealko pivom a štartovným číslom. Ako bonus som dostal pekné darčekové balenie 2 fliaš nemeckého piva s pohárom .

Pred samotnými pretekmi som dôsledne sledoval rôzne predpovede počasia, kde nie všetky sa tak úplne zhodovali v tom, ako má byť v daný deň. Preto som nič nenechával na náhodu a pripravil sa aj na daždivý a blatistý variant. Pribalil som teda návleky a niečo nepremokavé proti dažďu. Nakoniec počasie vyšlo na jednotku a celý čas bolo príjemne teplo. V lese sa zbytočne neprášilo a len sem-tam bolo v dôsledku prehánok z predošlých dní trochu blata. Čo sa týka prípravy bicykla, tak nič špeciálne som neriešil. Pod hornú rámovú trubku som len prilepil jednu náhradnú dušu s montpákou a nahodil košík na druhú fľašu.

Na štarte sa hlavne netlačiť dopredu

Na štarte som sa netlačil zbytočne dopredu, keďže som nemal žiadne veľké ambície a zaradil som sa teda asi do stredu štartového poľa. Po štarte sa išiel zavádzací okruh, ktorý šiel po asfalte a začínal asi kilometrovým klesaním. Hneď na to prišla ostrá zákruta doľava a začalo sa stúpať po panelovej ceste. Po pár sto metroch sa panelovka odbočením doľava napojila na asfaltku a asi 4 km sme pokračovali v miernom stúpaní. Tu sa už začínali tvoriť rôzne výkonnostné skupinky. Takmer na 9. kilometri sme z asfaltového zjazdu zatočili ostro doľava a vybehli na lesný singel, ktorý išiel striedavo hore a dole. Tu sa hneď po vjazde do lesa začal vytvárať pekne dlhý had a keďže sa nedalo veľmi obiehať, tak na niektorých pretekároch tu už bolo vidieť nervozitu, ak sa dostali za pomalšieho pretekára.


Táto lesná XC paráda bola okorenená niekoľkými technickými vložkami v podobe menších dropov, skokov a drevených lávok. Takmer všetky bolo možné obísť, alebo zvoliť menej náročný variant. Pred koncom tejto technickej vsuvky bol asi najväčší strašiak celej trate v podobe „jamy“ s brodom. Aj tu ale bola možnosť obísť tento úsek po lávke, no za to s miernou časovou stratou. Kúsok za touto jamou stretám nášho Roba zo zákazníckej podpory MTBIKER-U, ktorý pri prejazde jamou sekol bezdušový plášť a nahadzoval dušu. Po tomto úseku sme znova na asfalte a znova stúpame. Tu som dobehol Kryštofa, kolegu z českého MTBIKER-u, s ktorým sme vytvorili dvojicu a v podstate sa vzájomne ťahali až do cieľa. Prvé drobné frflanie prichádza asi na 33. kilometri. Začíname 3,5-kilometrové zvlnené stúpanie po lúke. Keďže som trať nepoznal, tak som si vždy naivne myslel, že za horizontom už musíme ísť dole. Omyl. Išlo sa znova hore. Problém ani nebolo tak samotné stúpanie, ale teplo, ktoré bolo na lúke pre mňa ubíjajúce. Na jej konci sa vošlo do chladnejšieho lesa, kde bol cítiť teplotný rozdiel a ja som sa znova rozbehol a dobehol Kryštofa, ktorý mi na lúke trocha odskočil.

Tak, ideme na tú sviňu?

V podstate väčšina okruhu viedla po asfalte, čo niekomu mohlo vyhovovať, pretože si človek vedel oddýchnuť od techniky. No na druhú stranu tu bola dobrá možnosť začať sťahovať skupinky pred vami. O to sme sa trochu pokúsili aj s Kryštofom a celkom sa nám darilo, hlavne v stúpaniach. Pár ľudí sme si takto “docvakli” a postupne ich popredbiehali. Niektorí z nich nás následne poobiehali v zjazdoch . Asi na 39. kilometri, po asfaltovom zjazde, keď sme točili ostro doprava do lesa, ma zozadu dobehol jeden borec a pýta sa ma s úsmevom “tak už ideme na tú sviňu?”. Nechápavo sa pousmejem a vzápätí dedukujem, že “sviňa” bude asi nejaké poriadne stúpanie. Tak sa rovno pýtam: "A koľko má tá sviňa?" Dostávam odpoveď, že asi 2 kilometre, no potom príde zaslúžený zjazd po singli. Úvod stúpania mal asi 22% (podľa garminu) a vzhľadom na rozbitý a blatistý podklad zosadám z bicykla a prvých asi 15 metrov tlačím. Tlačí aj Kryštof, no borec čo nám o svini povedal ide ďalej v sedle, ako keby sa nič nestalo . Našťastie nám klamal a sviňa nemá 2 kilometre, ale len 1,5 km. Potom prichádza parádny a celkom technický lesný zjazdík po peknom singli, ktorý si všetci užívame.

Oklamaný dĺžkou

Do cieľa už je to len niečo málo cez 17 kilometrov a ideme znova po asfalte hore, dole, hore, dole. Na 49. kilometri sa teším, že do cieľa je to len 1 kilometer a ja stále idem z kopca. Zaradím teda to najťažšie čo mám a idem tak, aby ma už nik neobehol. Na 50. km nechápem, kde som a prečo ešte nie som v cieli. V tom vidím regulovčíka, ako ukazuje, aby som odbočil ostro doprava. Sklamaný, že nie som v cieli odbočujem do lesa na technickú pasáž a vidím pred sebou znova Kryštofa. Technický úsek bol čerešničkou na torte celého maratónu. Ideme lesom hore, dole ako na húsenkovej dráhe, sú tu drobné skoky, dropy, klopenky, drevené lávky a znova ideme cez povestnú jamu, kde opäť volím ľahší, no dlhší variant s lávkou. Kryštofa som v technických pasážach nechal za sebou a po úseku s jamou sa napájam na asfaltku, po ktorej to mám do cieľa už len pár metrov.


Celková vzdialenosť je podľa GPS 52,14 km a ja prechádzam cieľom, ani neviem ako, s časom 2:26 hod. Pár sekúnd po mne prichádza Kryštof. Celkovo som obsadil 57. miesto a 16. v kategórii. S výsledkom som vzhľadom na svoje momentálne možnosti spokojný a zároveň zisťujem, že ani maratóny už nie sú len o dupaní do pedálov, ale aj o technike, kde som tentokrát strácal najviac. V depe stretám nášho Roba, ktorý ma informuje, že dostal neskôr ďalší defekt a preteky nedokončil. Medzi mužmi zvíťazil Ondřej Fojtík s časom 1:56 hod. a medzi ženami sa najlepšie umiestnila Janka Keseg Števková s časom 2:15 hod. Kompletné výsledky všetkých kategórií nájdete na tomto odkaze a rovnako pripájam aj odkaz na Stravu.

Veľmi dobrý dojem

Celkovo mám z týchto pretekov veľmi dobrý dojem. Počasie vyšlo na jednotku, seba aj bicykel bolo kde umyť, bageta s nealko pivom postačovali a navyše bola možnosť zajesť si aj mastný chlieb s cibuľou . Stále som bol však vnútorne nevysporiadaný s množstvom asfaltových úsekov, ktoré boli na trati. To mi až borec, ktorý ma informoval o svini, v priestoroch cieľa vysvetlil, že tento rok žiaľ usporiadatelia museli trať riešiť vzhľadom na ne/dohodu s lesákmi takýmito asfaltovými prechodmi. Nič to však nemení na tom, že maratón aj tak ponúkol pekné výhľady Zlatníckej doliny a prejazdy peknými a miestami pomerne technickými singlami, ktoré stojí za to si prejsť.