24h SLOVAKIA RING cycling race

V poslednom júnovom týždni má už svoje pevné miesto v kalendári pretekov cestný 24-hodinový maratón na pretekárskom okruhu SLOVAKIA RING.

Napriek tomu, že si vyžaduje značnú náročnosť na čas, organizáciu a logistiku, keďže sa odohráva v strede týždňa a ľudia naň cestujú z celého Slovenska, pre mnohých cyklistov sa stal tradíciou a akciou, na ktorej nemôžu chýbať. Rovnako sa stali srdcovkou aj u nás, v našom tíme Procycling. Od prvého ročníka sme sa snažili skladať kvalitný, víťazný tím, takže nie pre každého v ňom bolo miesto. Hlavne nie pre mňa Predsa len mi zväčša pár wattov na mužských účastníkov chýba


Bola som však vždy vďačná, že tam môžem s chalanmi byť, zdieľať atmosféru a robiť support. Za to ma oni brali ako ich súčasť, aj keď som na štartovke nefigurovala. Dva roky dozadu som sa však dočkala aj ja – za odmenu sme poskladali tímy dva. O to väčšie prekvapenie bolo, keď aj náš zmiešaný tím B preukázal svoje kvality, vyhral kategóriu a svoj boj o celkové tretie miesto prehral až v záverečnom špurte. Po štyroch rokoch absolútneho prvenstva sme tento rok poskladali iba jeden zmiešaný 8-členný tím. Hlavným cieľom bolo zabaviť sa, pobicyklovať si a predovšetkým si to užiť. Prípadný výsledok by bol príjemným bonusom.


Na 24 hodinovke môžu pretekať jednotlivci, ktorých každým rokom pribúda, dvojice a potom tímy 4-členné, 6-členné alebo 8-členné. V nich sa ešte rozlišuje, či ide o ženské alebo mužské družstvá, či je v tíme jedna žena alebo aspoň polovica z členov. 24 hodinovka má špecifickú atmosféru. Panuje tu súťaživosť, rivalita a priateľstvo, ešte posilnené tímovým duchom. Mnoho z nás je schopných, keď ide o tím, vydať zo seba ešte viac ako keby sme mali pretekať len sami za seba. Často tí, čo sa kamarátia a trénujú spolu, zrazu stoja proti sebe.


Na trati je vidno, ktoré tímy si pomáhajú a ktoré nie, ale rôzne dohody o spolupráci vznikajú aj mimo nej. Hlavne keď sa niečo začne diať Stačí nejaký ten únik a už vidíte ako „vedúci“ svojich tímov prebiehajú z boxu do boxu, zisťujú čo sa deje, o čo komu ide a kto by komu mohol pomôcť. Darmo, cestná cyklistika je v mnohom aj o taktike a často sa rozhoduje v tých najneočakávanejších momentoch – raz hneď v úvode pretekov, inokedy v strede noci počas nepríjemného dažďa, kedy by všetci najradšej spali.


Moje prípravy začínajú vždy už deň pred dňom D, keď začínam piecť. Že vraj si účasť v tíme musím niečím zaslúžiť. Takže každý rok namiesto toho, aby som sa dobre vyspala, poskakujem do noci po kuchyni Ale tak, jediná žena, treba sa trošku posnažiť. Aspoň koláčik a palacinky musia byť! Chlapci zase napácujú nejaké to mäsko, náš boss Norbert donesie parádny gril a party môže začať! Problémom tento rok bolo, že vlastne nebolo ani kedy poriadne jesť. Stále sa niečo dialo, stále sa išiel “šrot” Tímy boli obsadené kvalitne, ukazovalo sa to vlastne hneď od začiatku. Človek by si myslel, že sa pôjde kľudne, veď máme 24 hodín pred sebou, ale opak bol pravdou a asi aj pre vyhnutie sa prípadným kolíziám sa to poriadne nakoplo, takže už po pár kolách bol balík značne preriedený a išlo sa pekné tempo.


Keďže som sa do areálu SLOVAKIA RINGU dostavila z nás ako posledná, akurát tak, aby som videla štart, vybrala som si, že aj na trať pôjdem ako ôsma v poradí. To by sa ale nemohol poobede vytvoriť na čele únik v zložení Miki Szabo, jazdiaci za CK Koloseo spolu s tímom BRC, kde hral prvé husle Duklák Meliš a neskôr sa tam podarilo doskočiť aj Jakubovi Vančovi z tímu Bratranci. Balík za nimi sa riadne potrhal a prakticky zanikol. Otázkou bolo ísť po nich, neísť po nich? Na dlhšie kľudné jazdenie nebolo čas, keďže sme sa v skupinke s Greenbikom a Expendables snažili minimalizovať stratu.


Keď som sa už konečne dostala na trať aj ja, odtočila som si aspoň dve kolá, lebo som vedela že najbližšie hodiny sa pôjde čo to dá a pre mňa toto tempo rozhodne nebude . Nerada by som riskovala vypadnutie z balíka či utrhnutie zo skupiny. Takáto chyba by bola pre nás fatálna a znamenala by skôr či neskôr mínus kolo.


Prvý únik dňa sa začal sťahovať, keď došla posila Greenbiku v osobe Martina Kostelničáka, pridal sa Martin Šmýkal a od nás nastúpil Dano Klúčik. Nasledujúcich pár hodín sa chalani z oboch tímov striedali po pár kolách a aj vďaka pomoci ďalších silných tímov sa tento únik podarilo dostihnúť. To už sa chýlilo k večeru, prišlo na rad povinné svietenie a vzhľadom na dažďové kvapky aj pláštenky. Tie nás na našu neveľkú radosť sprevádzali celú noc a spolu so silným vetrom poriadne znepríjemňovali život. Najviac som ľutovala jednotlivcov, ktorí si museli riadne siahnuť na dno svojich najmä morálnych síl.

V noci prišiel rad aj na mňa, natiahla som pláštenku, nepremokavé návleky na tretry a prilbu a vyzbrojená do dažďa som čakala na výmenu, odhodlaná odjazdiť aspoň 4 kolá. Keď už zmoknem, nech už to stojí za to. Čakám na striedanie, keď vidím, že náš Norík ide do depa z posledného miesta v skupine, ktorá inak poriadne valí a rozhodne ma nebude čakať. Pri vychádzaní z depa riadne zanadávam, pretože skupina je dosť predo mnou a je mi jasné, že keď ju nechytím do konca roviny, za ktorou sa trať stáča na bočný vietor a pridáva sa aj malý kopček, tak je so mnou koniec. S myšlienkou, že nemôžem to nášmu tímu pokaziť zatínam zuby a šliapem, čo to dá. Ešte kúsok, „už to nedám” preblesne mi hlavou, ale musím, zmačknem sa čo to dá a som tam… Tesne pred točkou. Rýchlo sa schovávam za zadné koleso Martina Ščasnára z tímu P+K Racing, ktorý sa obzerá kto to za ním tak dychčí, doslova kvíka Tento štart mi ubral toľko síl, že keďže tempo nie je vôbec pomalé po jednom kole pre istotu opúšťam trať, lebo prípadné nástupy by som nemusela ustáť.


V neskorých hodinách všetko zmĺkne, tempo sa ukľudní, veľa silných jazdcov oddychuje ukrytých pred nehostinným počasím. Konečne je čas oddýchnuť si aj v našom tíme, striedame sa minimálne po pol hodinke, takže zhodnotím že prišiel ten správny čas keď si môžem pojazdiť Na trať sa vydáva Noro, po ňom pôjde Mišo Bálent a ja. Skoro všetci ostatní spia. Noro odjazdí iba tri kolá a schádza so slovami, že „radšej som išiel dole, lebo za Bratrancov prišiel do balíka Jakub Vančo” a keďže Jakub je neriadená strela a nikdy neviete, čo môžete od neho čakať, Norík pre istotu prenechal miesto silnejšiemu. Nenechám sa rozhodiť v mojich prípravách, opäť sa vyzbrojujem do dažďa, natieram nohy hrejivkou. V tom mi Erik hlási „nejak sa to tam trhá”. A vážne. Do úniku odchádza Jakub, zachytený iba našim Mišom. A ja viem, že je po mojom striedaní aj po kľudnej noci Spoza stanu, v ktorom podriemkava Dano, sa ozýva už take tradičné „chalani vstávajte, ideme dávať rundu”. A tak si chalani znova užili zo dve hodinky “šrotu”, keď ťahali čo to dalo a striedali sa po dvoch kolách. A keďže tím Bratranci nemali dosť a v nastolenom tempe pokračovali aj po dobehnutí prvých o kolo, podarilo sa nám dať aj druhé a tak sme sa spolu s nimi ocitli jasne na čele priebežného poradia. Odolať sa podarilo len BRC, ktoré poriadne zabojovalo, aby nepripustilo stratu dvoch kôl.


Neskoro nad ránom, keď už pomaličky začínalo svitať, bola situácia konečne upokojená, po pelotóne síce ani stopy, ale aspoň sa jazdilo vo väčších skupinkách a aj trhajúce sa mračná na oblohe predpovedali konečne ustávanie dažďa. Nakoľko aj nočné pobehovanie so stopkami, aby som zmerala odstupy v úniku ma vyčerpalo, prišla vhodná chvíľa aspoň na chvíľu sa natiahnuť v stane. Keď sa mi konečne podarilo aj zaspať, prebudila som sa na ďalšie znepokojenie v našom táborisku: odvšadiaľ sa mi dostávalo do uší „prestalo pršať, Kostel príde!”. Predsa len po dlhých hodinách sa dážď utíšil, vykúkalo ranné slniečko, trať pomaly začínala schnúť a to znamenalo, že situáciu Greenbiku príde zachraňovať naša bratislavská “legenda” Martin Kostelničák (ktorý samozrejme v noci a za dažďa za žiadnych okolností jazdiť nebude Všetci sa začali pripravovať na to, čo príde, našťastie sa Kostel nevyspal podľa svojich predstáv a tak si “len” odkrútil na špici balíku zo dve hodinky, aby potrénoval.


Tempo pekne nakopol aj Šmyky a samozrejme prispel aj Vančo s Haragom z Bratrancov, ale pri troche obozretnosti to pre nás nebolo už nič vražedné. A tak sa o víťazovi, ale aj o niektorých ďalších priečkach, malo rozhodovať v záverečnom špurte. Konečne prišla aj tá moja chvíľa, chlapci na posledné dve kolá nasadili mňa. Odviedli sme počas celých pretekov skvelú prácu, ale Bratranci jednoducho boli silnejším tímom a tak nebolo o čom. Druhé miesto v absolútnom poradí bolo pre nás aj tak milým prekvapením. Na treťom mieste zostal tím BRC a štvrtú priečku uhájil Greenbike pred Expendables, vďaka špurtu Karola Vrchovského. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Musím však zložiť tímu Expendables poklonu: aj keď boli iba 4-členný tím, jazdili s veľkým nasadením, odhodlaním a naplno, zapájali sa do bojov mnoho početnejších tímov a nechávali na trati naozaj veľa. A samozrejme… za zmienku stojí môj obdiv ku všetkým jednotlivcom, ktorým to tohtoročné počasie sťažilo ešte o niečo viac. Ich výkony by ale boli minimálne na ďalší článok