CUBE SPA MTB maratón Rajecká dolina

Sobota - 12. máj, deň D, začiatok maratónskej sezóny, teda presnejšie, začiatok mojej maratónskej sezóny. Tohtoročnú premiéru som si odbil v Rajeckých Tepliciach na druhom ročníku “kúpeľného” CUBE SPA MTB maratónu.

Ak si pamätáte ešte na časy Fatranského maratónu, tak CUBE SPA MTB maratón s ním má veľmi veľa spoločného. Trate nás zaviedli do Malej Fatry, konkrétne do jej južnej Lúčanskej časti a centrum celého maratónu bolo priamo na termálnom kúpalisku Laura v Rajeckých Tepliciach. Na výber boli dve trate, krátka s dĺžkou 18 kilometerov a polmaratónska dlhá s cca 50 kilometrami.

Manželkin bike

Pred maratónom som trochu špekuloval, aký bicykel si do Rajeckých Teplíc zobrať. Keďže trate, kde sa maratón jazdí poznám a viem, že sa ide prevažne po rýchlych a relatívne hladkých zvážniciach a lúkach, voľba padla na manželkine “kočíkovacie” HT Orbea ALMA. Môj pohodlný full Orbea OCCAM ostal urazený doma. V rámci šetrenia gramov som z neho odmontoval úchyt na detskú sedačku a úchyt na cyklovozík. Taktiež som z kolies vyhodil duše a osadil bezdušáky. Ručička na váhe sa síce pohla smerom nadol, ale stále ukazovala nie príliš pekných viac ako 13 kg.


Do Rajeckých Teplíc to mám necelú pol hodinku autom. Okrem biku som si so sebou zobral aj celý môj dvojčlenný rodinný podporný tým, ktorý plnil hlavne funkciu morálnej podpory. Zaparkovať sa nám podarilo kúsok od štartu. Rad pri prezentácii bol dosť dlhý, ale registrácia odsýpala veľmi rýchlo, takže som sa tu veľmi nezdržal a stihol som si prejsť ešte na rozjazdenie úvodnú časť maratónu. Chvíľku pred štartom som išiel ešte do auta zaniesť kamarátove veci a po návrate som sa nestačil čudovať. Bezmála 15 minút pred štartom bol štartový koridor plný nedočkavých bikerov. Neostávalo mi teda nič iné, len sa zaradiť niekde do polovice balíka a psychicky sa pripravovať na stíhaciu jazdu a predieranie sa v pelotóne smerom vpred.

Štart

Po štarte teda nasledovalo prepletanie sa štartovým poľom vpred. Našťastie, úvodný kilometer sa šiel po asfaltovej ceste a aj následne skôr po širokých cestách a celkom rýchlo som sa dostal v balíku niekde na moju výkonnostnú úroveň. Snažil som sa držať môjho tímového kolegu Mareka. Nasadil veľmi slušné tempo, ktoré som len tak-tak dokázal udržať. V úvode prvého dlhého stúpania Stráňanskou dolinou bol kúsok predo mnou. Tu som dobehol aj druhého tímového kolegu, juniora Matúša, s ktorým sme na celé prvé stúpanie vytvorili dvojičku. Zo začiatku sa šlo po starom asfalte, ktorý neskôr vystriedala šotolina. Marek sa nám postupne vzdialil a už som ho nevidel. Pred koncom stúpania ma povzbudil ešte kamarát Miro, ktorý tu bol na výjazde na jednom z vrcholov Vrchárskej koruny Žilinskej. Oznámil mi, že som zhruba na 35. mieste v celkovom priebežnom poradí. V zjazde som bol o niečo rýchlejší ako Matúš, ktorému som ušiel. Zjavne som nebol dosť rýchly, pretože som v zjazde niekoľko miest stratil.

Občerstvovačky - neobčerstvovačky

Na konci zjazdu bola prvá občerstvovačka, ktorú som minul bez zastavenia. Podľa počasia, dĺžky a charakteru trate som vlastne ani nepočítal, že by som na niektorom z troch bufetov musel zastavovať. Očakával by som tu ale trošku väčšiu aktivitu. Určite nejednému pretekárovi padne vhod, keď mu na občerstvovačke niekto podá za jazdy pohárik s vodou alebo ionťákom. Neviem, či sa o čelo pretekov starali viac, ale my na 30+. mieste v celkovom poradí sme na pohár podaný do ruky čakali márne. Po občerstvovačke nasledovalo druhé dlhšie stúpanie Svitačovou dolinou po asfaltovej ceste v peknom prostredí popri horskom potoku. Išlo sa mi celkom dobre a získal som späť niekoľko miest, o ktoré som prišiel v predchádzajúcom klesaní.

Nasledoval zjazd, ktorý som šiel len jedenkrát v živote, a to na Fatranskom maratóne niekoľko rokov dozadu. Vtedy to boli bahenné galeje. Tento raz bolo na moje prekvapenie v horách tiež trochu mokro, keďže sa tadiaľto prehnala v noci menšia búrka, ale až na pár mlák a niekoľko blatových úsekov, to bolo celkom v pohode. Trasa zjazdu šla po staršej, málo používanej zvážnici, ktorá mala miestami dokonca charakter trailu. Trochu nepríjemné boli roztrúsené kamene, miestami ukryté v tráve. Našťastie bezdušáky si s nimi poradili bez problémov. V úplnom závere tohto zjazdu bol jeden veľmi rýchly úsek. Podľa GPS záznamu som mal mať maximálku 73 km/h. V skutočnosti bude rýchlosť asi o niečo nižšia, ale aj tak dosť vysoká. Na konci zjazdu bola ďalšia občerstvovačka, okolo ktorej som sa len prehnal bez spomalenia.

Finiš

Po výjazde na asfaltku nasledoval “žiletkársky” úsek až do obce Kunerad. V tej rýchlosti som si ani nestihol všimnúť Kuneradský zámok, ktorý sme míňali. V predposlednom stúpaní som pred sebou zbadal menšiu skupinku. Išlo sa mi stále celkom dobre, a tak som ich postupne dotiahol a následne som sa im aj trošku vzdialil. Záver maratónu som poznal veľmi dobre z úplne prvej 24-hodinovky, ktorá sa konala v Turí.

Teraz sme kus 24-kového okruhu išli v protismere. Vynorili sa mi opäť spomienky na lúku, ktorú sme pomenovali “Kostitras”. Svojmu menu neostala nič dlžná, pretože jeden jej úsek bol teraz vážne extrémny. Rozbahnená lúka, “rozjazdená” stádom kráv a následne vyschnutá, stála za to. Posledné kilometre som sa musel ešte poriadne snažiť, aby som si udržal pozíciu pred prenasledovateľmi. Do cieľa som dorazil v čase 02:15:24, čo mi stačilo na 13. miesto v kategórii. Medzi mužmi sa stal absolútnym víťazom Vladimír Hojdík (PRO efekt) s časom 01:54:13. No a keď si vyrátame jeho priemerku, dostaneme číslo vyššie ako 26 km/h, čo úplne presne vystihuje, aká extrémne rýchla je trať na tomto maratóne. Medzi ženami zvíťazila Zuzana Juhásova v čase 02:35:02. Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze a rovnako pripájam aj záznam zo Stravy.

Teplá voda, ktorá sa nedá minúť

Viete, aká je najväčšia výhoda zázemia maratónu na termálnom kúpalisku? No predsa to, že sa v sprchách prakticky nedá minúť teplá voda . Je to veľmi príjemná zmena oproti väčšine maratónov, kde sú sprchy ideálne tak pre ľadové medvede. A vlastne, aj celý areál je perfektný na organizovanie takejto akcie. Priestory sú veľkorysé a vhodné aj pre bikerské rodiny s malými deťmi, ktorých ratolesti sa môžu zabaviť na detskom ihrisku. Aj moja dcéra túto možnosť intenzívne využívala. Ešte, keby tak bol napustený bazén, tak by som na maratón do Rajeckých Teplíc chodil pokojne aj každý týždeň .