QUICK SPORT Jarný šprint

Rozhodnutie, že sa po množstve pasívnych účastí na mnohých pretekoch tentokrát zapojím aktívne, padlo vlastne veľmi spontánne a dosť na poslednú chvíľu.

S Maťom sme sa bavili o plánoch na ďalší víkend a spomenul mi preteky QUICK SPORT Jarný šprint, časovku v Bystričke, čo je zo Žiliny naozaj na skok. Keď som si pozrela profil trate a predpoveď počasia, obratom som sa zaregistrovala, až som ho rýchlosťou svojho rozhodnutia prekvapila . Nie je tajomstvom, že si radšej zafučím do kopca, ako sa púšťam smerom nadol, najmä čo sa terénu týka. A keďže trať s dĺžkou 9,3 km a prevýšením 320 m sľubovala splnenie tejto mojej podmienky, nebolo nad čím váhať.

Doteraz som sa párkrát zúčastnila podobnej akcie u nás – Šprintpolomu, čo je naozaj moja srdcovka a raz som si skúsila krátku trať na AUTHOR ŠKODA Bikemaratóne Súľovské skaly, kde som ale v záverečnom zjazde mala dosť nepríjemný pád, takže asi aj preto radšej jazdím hore kopcom.

Pred štartom

Z domu vyrážame autom už o pol ôsmej, aby sme mali dostatok času na preskúmanie trate, keďže táto oblasť je pre mňa úplne nová. Ako každý rok, aj tentokrát sa v Bystričke štartuje v 30-sekundových intervaloch, takže vieme, že čím skôr prídeme na prezentáciu, tým skorší štart nás čaká. Príjemne nás prekvapilo, že na každom štartovnom čísle bol aj presný čas, kedy daný pretekár vyráža, takže sme si vedeli všetko pekne naplánovať. Po odprezentovaní sme sa prezliekli, pripli štartovné čísla a vyrazili na zahrievacie kolo vo veľmi pohodovom tempe. Asi každých 500 m dostával Maťo odo mňa otázky, či bude tento typ terénu ešte pokračovať a kedy začne mnou obávaný úsek, ktorý treba zjazdovať .


Prvá časť trate viedla rozbitou asfaltovou cestou, ktorá sa v zjazde zmenila na „vojenskú panelovku“, čo bol pre mňa balzam na dušu. Na cca 5. kilometri výrazne značenie upozorňovalo na zmenu smeru, prudko sme zabočili vpravo a začali stúpať po zvážnici. Jej prvá časť bola zrejme následkom ťažby rozbitá s množstvom rigolov, ale vždy sa dalo nájsť prechodnú stopu. V duchu som si vravela, že si to tu fakt neviem predstaviť po daždi, ešte teraz boli miestami vlhké úseky.

Na jednej z chát popri trati víkendovala veselá partia, ktorá, keď nás zbadala, začala vo veľkom fandiť. Nechcela som im kaziť zábavu, tak som len potichu dúfala, že si to zopakujú, aj keď sa pôjde „naostro“. Asi po cca 2 km sme sa s Maťom rozdelili, on si šiel obzrieť aj zvyšok trate a ja som sa pomaličky začala vracať späť na štart, kochajúc sa krásnym prostredím. Slniečko už príjemne hrialo, tak som si pri aute vyzliekla návleky na ruky a dala ešte jednu vrstvu opaľovacieho krému.

Ostré repete

O 10:00 hod sa odštartovalo, ja som mala číslo 38, Maťo išiel hneď po mne, takže sme sa už veľmi nevzďaľovali z priestorov zázemia. Ešte mi asi 2x prízvukoval, že základom je neprepáliť úvod, čo si myslím, že sa mi napokon celkom aj podarilo. Samozrejme, že ma obratom obehol a čoskoro som ho úplne stratila z dohľadu. V úvodnej pasáži slnko už naozaj slušne pieklo, takže zjazd bol príjemným osviežením. Presne ako som si myslela, partička na chate už skutočné preteky odignorovala, teda aspoň v mojom prípade .

S Maťom sme sa dohodli, že mi podobne ako na Šprintpolome príde naproti, objavil sa oproti mne presne pri značke 1 km do cieľa. Poctivo ma povzbudzoval a musím uznať, že to fakt pomôže a človek sa tak snaží dostať zo seba čo najviac. Záver ma trošku prekvapil, čakala som ešte nejaké stúpanie, ani som sa nenazdala a preťala som cieľovú čiaru. Odkladám bike a mierim k občerstvovačke, kde vládla naozaj veľmi príjemná nálada. Slnkom zaliate a vysmiate tváre, všetci si porovnávali časy a vymieňali pocity z trate. Poprosili sme chalanov o spoločnú cieľovú fotku, zjedli ešte nejaké ovocie a vyrazili späť k autu.

Výjazd za odmenu

Akcie sa zúčastnilo takmer 190 cyklistov, takže ešte stále míňame tých, ktorí mali vyššie štartovné čísla. Doplnili sme si vodu a vyrážame na výjazd, aby sme si spríjemnili čakanie na vyhlásenie výsledkov. Musím uznať, že sa tu je veru kde vyblázniť. Pekné stúpania, ešte krajšie výhľady a k tomu dokonalé, už takmer letné počasie. K obecnému úradu, kde je situované celé zázemie, sme sa vrátili asi pol hodinu pred záverečným vyhlasovaním.


Po ceste nám jeden kamarát stihol zakričať, že Maťo skončil tretí, čo našu náladu ešte vylepšilo. Dali sme si kávu v pizzerii hneď oproti a doplnili energiu chutnými cestovinami, ktoré boli v cene štartovného. Vyhlasovanie malo spád, rýchlo sa prestriedali všetky kategórie. Maťovi som spravila pár záberov „na bedni“ a ledva sa z nej stihol vrátiť, už sa vracal pre cenu v tombole, to má niekto šťastie . Ja som sem vôbec neprišla so žiadnymi veľkými očakávaniami, čo sa umiestnenia týka, ale s piatym miestom vo svojej kategórii som spokojná a rozhodne to je pekná motivácia trochu viac potrénovať.


Dohodli sme sa, že sa vrátim domov autom a Maťo si to strihne cez kopec na biku. Nakoniec sa k nemu pridáva aj kamarát Ivan Lazár, tak už len pri aute dostávam inštruktáž, ako dám bicykel dole z nosiča (na moju obranu, takéto veci nikdy nemusím riešiť ) a všetci vyrážame svojím smerom.


Absolútnym víťazom sa stal s časom 0:21:43 Vladimír Hojdík a medzi ženami zvíťazila Martina Cabúková, ktorá dosiahla čas 0:29:29. Výsledky pre všetky kategórie nájdete na stránke jarnysprint.sk. Mapu, profil a detaily Maťovej jazdy nájdete na stránke strava.com a kompletnú fotogalériu od užívateľa Skicool, ktorý je aj autorom titulnej fotky, nájdete na tomto odkaze.

Domov s úsmevom na tvári

Musím uznať, že to bol naozaj vydarený deň. Jarný šprint je príjemná akcia, ktorú organizuje veľmi pozitívna partia ľudí. Určite dojem vylepšilo aj doslova exkluzívne počasie, ale to už bol len bonus k dobrej práci, ktorú všetci odviedli. Určite môžem tieto preteky odporučiť aj menej skúseným bikerom/kám, pretože ich tu nečaká nič nezvládnuteľné, ako som sa mala možnosť presvedčiť na vlastnej koži. A rozhodne si dávam predsavzatie na ďalší rok - zopakovať si túto akciu, ale s lepším časom v cieli .