Čutkovský šlak

V sobotu 22. 6. 2019 som mal na výber. Buď „Stupavák”, ktorý som absolvoval už mnohokrát, alebo skúsiť niečo nové. Rozhodlo horúce počasie. Idem sa schladiť do Veľkej Fatry.

CK Cyklisti Černová OZ a OZ Černocký chotár zorganizovali MTB XC pod názvom Čutkovský šlak. Preteky majú síce už sedemročnú tradíciu, ale patria k menej známym, povedal by som, k regionálnym akciám. Po príchode do doliny ma regulovčík usmernil na parkovisko. Na veľkej lúke hneď pod ním vidím pohyb cyklistov, nejaké prístrešky a nevtieravo sa odtiaľ ozýva reprodukovaná hudba. Registrácia prebieha bez čakania a čuduj sa svete, v Černovej štartovné zvládnu len za 8 €.

Dnes nás čaká síce len 21 kilometrová trať, ale s nášupom 837 metrov prevýšenia. Od organizátorov zisťujem, že tento rok z objektívne daných príčin vypustili prejazd do druhého kola (lúku so zázemím pretekov začali od obeda obsadzovať vopred nahlásení motorkári). Do štartu MTB XC o 11.00 hod. si merali sily deti a dorast v nespočetných kategóriách. Veď nakoniec, hlavne pre nich bola akcia určená.


Čo ma milo prekvapilo, i na takomto malom regionálnom podujatí, vidím tu tváre známe z klasických maratónov. Mnohých už roky poznám, a preto sme hodili kus reči, a aj sa šli spolu rozjazdiť hore dolinou. Pred štartom vládla príjemná atmosféra, ktorú vyvolávalo aj ideálne počasie a pekná horská príroda. K povelu štart sa zhromaždila približne stovka bikerov. Niečo mi tu však chýbalo. Nervozita a strkanica. V pohode a s úsmevom sme všetci vyrazili užiť si túto akciu.

Hor sa z doliny až na horský hrebeň

Vyrážame po širokej lúke, každý si snaží nájsť vhodnú pozíciu. Niečo však vyvoláva spomalenie. Vidím, že cyklisti sa radia do dvoch radov. Vyberám si ten vpravo. Chyba. Ten je pomalší, a brzdí ho úzka lavička cez potok. Tí ostatní bez čakania brodia krížom cez potok. Po krátkej jazde po horskej asfaltke odbočujeme na zvážnicu. Cesta stúpa, povrch je pomerne pevný a miestami vlhký. Snažím sa nahodiť vhodné tempo. Viem, že nás čaká približne jedenásť kilometrov dlhé stúpanie. Toto spočiatku ešte nie je strmé, ide sa hustým lesom, a aj teplota je tak akurát. Snažím sa využiť práve túto časť trate, lebo neviem, ako pôjdem nadol. Po vyložení bicykla z auta som zistil, že nevedno prečo mi zadná brzda sotva hamuje.

Od siedmeho - ôsmeho kilometra sa cesta miestami začína strmšie dvíhať. Záverečný výšľap po horskej lúke je už doslova, ako sa hovorí, výživný. Na hrebeni nás víta regulovčík na motorke a poteší slovami: „Už pôjdete len nadol." Kým však k tomu dôjde, musíme si pokľučkovať po horskom chodníku, najprv v tráve a neskôr v lese. Nie je to až tak jednoduché. Sú tu vlhké korene. Ide sa síce relatívne vrstevnicou, ale často v strmine svahu. Vzhľadom na úzku stopu hrozí jej ľahké opustenie smerom nadol. Idem opatrne a miestami, kde si dovolím zrýchliť, si to doslova užívam. Prekrásne horské prostredie v nadmorskej výške okolo 1000 metrov nad morom. V takomto prostredí sa u nás jazdí snáď len MTB XC v Kálnici. Tam má však hrebeňovka úplne iný charakter.

V búrke na hrebeni Veľkej Fatry

Moje jazdné rozplývanie ale zrazu prerušuje ohlušujúci rachot búrky. To snáď nie! Už je to tak. Spustil sa príval hustých veľkých kvapiek. Predo mnou je les. Vtrielim doň, ale ani listy stromov nedokážu zadržať taký prúd vody. A čo je najhoršie, trať začína strmo klesať. Dole chodníčkom steká prúd vody s blatom. Namiesto pekného zjazdu je tu zrazu, aspoň u mňa, boj o prežitie. Respektíve nestrieskať sa z biku, a dôjsť do cieľa celý. No, ako sa ja nadol riedko cítim, mladšie ročníky pretekárov majú viacej odvahy, a skoro desiatka z nich ma ešte aj obieha. Keď sa dostávam na zvážnicu, zvyšujem rýchlosť. To má však za následok, že dostávam doslova triašku od zimy. Idem preto pozvoľnejšie, aby mi nebolo tak chladno. Zvyšok trate už len voľne dojazdievam, i keď v doline bol už dážď omnoho miernejší, a aj teplota vzduchu bola prijateľná.


Prezlečiem sa do suchého, a keď utíchol dážď, dávam si chutný gulášik a s kamarátmi si vymieňame zážitky z trate. Po vyhlásení výsledkov ešte tombola a rozlúčka s Čutkovskou dolinou. O rok sa znova uvidíme!


Môj odkaz pre tých, ktorí tu ešte neboli. Aj miestne preteky mávajú svoje čaro. Oproti klasikám možno skromnejšie, ale o to srdečnejšie. Organizátori sa ma pýtali, že v čom by sa mohli ešte zlepšiť. Odkazujem im, robte to i naďalej tak, ako doteraz. Vaša akcia má neopakovateľnú atmosféru. Výsledky nájdete na tomto odkaze.