Častovský cyklookruh

V mesiaci jún sa konal pri hrade Červený Kameň, nad obcou Častá, tretí ročník cykloturistického podujatia – Častovský okruh 2019, určený pre širokú verejnosť cyklistov a najmä tých, čo holdujú jazde na horskom bicykli.

Priznám sa, že ja podobným podujatiam vzhľadom na bicykel určený na ťažšie terény veľmi neholdujem a doba, keď som na maratónoch bojoval o nejaké 135. miesto, je dávno preč. Motiváciu prísť mi spravil hlavne jeden z organizátorov tohto podujatia "vyhrážaním", že už od neho nikdy neochutnám jeho legendárny guláš. Niektorí zrejme tušíte, že to nie je nikto iný, ako Juro Zelinka, tu na fóre známy pod prezývkou Tesák.

Myslím, že nie som jediný, ktorý prišiel na túto akciu hlavne kvôli nemu, resp. ľudom ktorí sa už dlhšie poznajú cez fórum a mohli by sa vidieť na tejto akcii v hojnom počte. Druhý motivačný faktor bola rodina. Mám osemročného syna, a zatiaľ čo na detských pretekoch ho povzbudzujem len v úlohe diváka, na tomto podujatí si môžem kratšiu trasu prejsť spolu s ním, ako otec a syn. Spočiatku mám trocha obavy, keďže výškový profil kratšej trate hovorí o 500-metrovom prevýšení, čo sme zatiaľ ešte nikdy nenastúpali. Predpoveď počasia vyzerá sľubne, tak dva dni pred pretekmi volám Tesákovi, že prídem s celou rodinou, teda aj manželkou a s druhým jednoročným synom.

Predštartová panika?

Ráno, v deň podujatia ako vždy naháňam rodinu, že prídeme na štart neskoro. Podľa informácií síce viem, že každý účastník sa odštartuje sám medzi 9:00 a 11:00, no v hlave mám, že keď prídem o 10:00, všetci už budú na trati. Takže niečo pred desiatou prichádzam do dejiska konania, kde po pravej strane vidím zázemie s veľkou lúkou a stanmi a po pravej strane obrovské parkovisko na lúke, kde sa okrem účastníkov podujatia zmestia aj návštevníci hradu, takže problém s parkovaním neevidujem.


Zložím teda rýchlo kočík a bicykle z auta a idem na registráciu. Až tu zisťujem, že môj predštartovný stres bol zbytočný. Stretávam niektorých fóristov, ktorí si veselo kecajú, popíjajú a vôbec neriešia nejaký štart a trasu. Náladu mi robí aj stretnutie starého známeho, o ktorom som si myslel, že už nebude bicyklovať, no zdravie mu našťastie dovolilo naďalej sa venovať svojmu koníčku. Za 12 € teda registrujem seba a syna. Do ruky dostávam dva bidony a diplom, ktorý slúži aj ako štartovacia karta, ktorú pri štarte pichnem do pichačky, ktorú si pamätajú azda len tí, ktorí pracovali pred rokom 1990. Dostávam ešte lístok, ktorý obsahuje nárok na stravu, pitie a tombolu.

So synom idem teda ešte hodiť tombolový lístok, ktorý má v mojom prípade slúžiť ako motivácia pre syna k zdolaniu trasy. Hneď ako zbadá v tombole obrovské lego auta na ovládanie, oči sa okamžite rozžiaria a úsmev je od ucha k uchu. Následne mu hovorím, keď prejdeš trasu, môžeš lego vyhrať v tombole. Neskôr som zistil, že syn nevedel, čo znamená slovo tombola, takže to bol pri žrebovaní dosť problém, ktorý spomeniem pred koncom článku . Samozrejme syn chce hneď štartovať, no ja dávam ešte inštrukcie manželke, že zatiaľ čo budeme bicyklovať, ona si môže dať dobrú kávu v zázemí a prejsť sa s kočíkom na hrad. V čase nášho štartu prebieha aj spoločný štart na 5 km trati, ktorá je určená malým deťom. Odprevádzajú ich samotní organizátori, takže účasť rodiča nie je nutná a svoju ratolesť môže čakať v zázemí podujatia resp. v cieli.

Pohodový štart

Na štarte sa teda „odpichneme“ a začíname zdolávať prvé metre. V tom vidím ďalšieho fóristu idúceho oproti, že si zabudol dať panáka do druhej nohy. Podujatie má teda naozaj veľmi pohodový ráz.

Po prvom kilometri nastáva klesanie, ktoré je označené ako nebezpečné a je teda vidieť, že organizátori mysleli aj na začínajúcich cyklistov. Samozrejme mne príde klesanie ako klasická zvážnica, len syna upozorňujem na výber stopy, keďže sú na nej aj nejaké kamenisté úseky. Na konci klesania ešte syn machrovsky hovorí postaršej trápiacej sa pani na trekingovom bicykli "easy". V duchu si hovorím, či aj o hodinku bude hovoriť "easy", pri druhom stúpaní do kopca. Je vidieť, že trasa je spravená tak, aby sa dala prejsť nielen teda na horskom, ale aj trekingovom bicykli. Po krátkom zjazde začína prvé stúpanie po rozbitej asfaltovej ceste.


Čo nevidieť vstupujeme do obory, ktorá je otvorená len počas tohto podujatia. Prvé stúpanie má aj zopár strmších úsekov, na ktorých zosadáme a tlačíme bicykle. No s kopcom bojujú viacerí, ale podľa postáv vidím, že zarytí cyklisti to isto nebudú, no teší ma, že nešlapú na e-bikoch, ale za svoje. Mimochodom, keďže je to nesúťažné podujatie, aj tí pohodlnejší na e-bikoch si môžu jednotlivé trasy vyskúšať. Ani sa nenazdáme a už máme prvý kopec a 250 výškových za sebou. Nasledujú mierne stúpania resp. klesania okolo Jelenca, kde má byť údajne viacej blata, no myslím si, že sa dá všetko obísť a blata je tak v norme.

Chlieb s masťou namiesto gélu

Po obchádzke Jelenca klesáme k napájadlu Biela Skala, kde nás čaká jediná občerstvovačka na trati. Pre mňa "highlight" výjazdu. Ešte stále mám v pamäti občerstovačky na maratónoch, kde som rýchlo podával fľašu na naplnenie jonťákom, zatiaľ čo som mal plné ústa banánu, či hrozienok a aj tak nadával, že ma na nej znova predbehli ľudia, ktorých som nedávno predbehol v kopci. Tu to rozhodne nehrozilo. Už pri príchode vidím veľa bicyklov rozhádzaných okolo nej a bikerov pokojne popíjajúcich, papajúcich a zároveň rozprávajúcich sa o dnešnom peknom slnečnom dni.

Hneď, ako sa aj my rozložíme, ideme pozrieť, čím sa môžeme občerstviť. Na stole okrem vody vidím aj čerstvý chleba s cibuľou a masťou. Núkam aj synovi túto pochúťku, ale on zoberie radšej banán a našťastie aj poslednú horalku. Chlebík mi zachutil, tak dávam ešte dva kusy a v tom zbadám ďalšieho známeho fóristu - Romana74 ako sa s rodinou tiež občerstvuje. Ten mi hovorí, že mal už 6 kusov, tak odhodlane znova idem k stolu a pýtam si ďalšie dva chleby. V tom pán vyťahuje spod stola bandasku vína, no radšej odolávam, keďže neviem, čo ma ešte čaká a kedy pôjdeme domov.


S plným bruchom teda klesáme Kobylskou dolinou, ktorou ale vedie pre mňa bohužiaľ asfalt. Synovi sa očividne rýchlosť na ňom páči. Na konci doliny zatáčame prudko doľava a čaká nás posledné stúpanie cca 200 výškových metrov. To nemá našťastie strmé úseky, ale je skôr plynulé, kde synovi dopomáham do kopca. Takmer celý ho dávame v sedle, no pri konci už začínajú reči o zrovnaní kopca minecratovými kockami TNT . Hore sa nám konečne otvárajú aj nejaké výhľady na Podunajskú nížinu. Na vrchu pod Veľkým Vápenným ešte jedna fotka a čakajú nás posledné tri kilometre celkom výživným dole-kopcom.


Opúšťame oboru a posledných 500 metrov ide po tej istej ceste ako na začiatku. Odpichneme ešte čas príchodu do cieľa a je dobojované. Celkový čas niečo cez 2 a pol hodiny na 22 km a 500 výškových sa mi zdá celkom slušný na 8 ročného chlapca, aj keď som mu trochu pomáhal. Na zdolanie krátkej trate naozaj stačí byť raz za týždeň na bicykli, a keďže čas vás netlačí, tak kľudne sa dajú kopce prinajhoršom odkráčať. V cieli si dávame hot-dog a cigánsku, no na výber je aj guláš a k tomu kofola, či pivo, ktoré ide omnoho viac na dračku. Ja idem zatiaľ s manželkou uspať mladšieho syna a starší ide kresliť návrh dresu, kde najkrajšie tri návrhy boli aj reálne vyrobené ako cyklistický dres. Čaká nás ešte čakanie na tombolu, ktoré vypĺňam rozprávaním sa s kamarátmi resp. fóristami, opaľovaním na lúke, keďže sme prezieravo zobrali deku a učením chodenia mladšieho syna. Ten starší si hneď našiel kamarátov a naháňajú sa po lúke, ktorá mala slúžiť ako bludisko, no tráva bola príliš malá na väčšiu zábavu.

Veľké finále

Keď prišla konečne dlho očakávaná tombola, bolo vidieť, že veľa ľudí zostalo do konca, čo značí, že atmosféra aj ceny boli zrejme dôvodom, prečo sa oplatilo čakať. Bohužiaľ u nás, ale ako som mal možnosť vidieť, nielen u nás, skončila plačom. Synátor tombolu prežíval naozaj emotívne a ostáva mi len dúfať v jej pochopenie, že je to len o šťastí a láska je tá prvoradá. Každopádne výhercovia v detskej aj dospeláckej tombole sa mohli tešiť hodnotným a hlavne užitočným cenám. Keď si spätne zhrniete, čo ste dostali za 10 € pri online registrácii, resp. 12 € na mieste s tým, že deti do 12 rokov sú zdarma, tak organizátori ukázali, že aj za málo peňazí sa dá spraviť veľa muziky.


Na záver by som ešte spomenul aj nejaké menšie nedostatky resp. čo by sa mohlo zlepšiť. Aj keď som nešiel dlhú 44 km trať s prevýšením 1 200 metrov a značenie bolo naozaj špičkové, dokonca drevené smerové tabule a každá trasa mala iné sfarbenie, tak na občerstvovačke plnej ľudí sa stalo, že jazdci z dlhej si to namiesto doprava strihli rovno dole po asfalte, a pri príchode do cieľa im na tachometri ukazovalo len 25 km. V zázemí mi chýbalo viac atrakcií pre deti ako napríklad skákací hrad, ktorý ale nemusí byť v cene vstupného. Čo sa týka trasy, bola určite primeraná širšiemu okruhu cyklistov, no chýbal mi tam aspoň menší trail, ale zrejme v obore sa toho nedá veľa vymyslieť. Detskú tombolu by som budúci rok, ak financie dovolia, obohatil o viac menších lego stavebníc, či lacnejších tabletov, keďže práve tieto veci majú deti najradšej.


Takže ak nemáte radi predštartovný stres, nechcete po kopcoch naháňať čas a v cieli padať v kŕčoch, ale naopak, chcete si vychutnať prírodu a popritom sa porozprávať aj s cudzími fanúšikmi cyklistiky v pohodovom bezstresovom tempe, je toto podujatie to pravé pre vás. Naopak si myslím, že je to aj pre tých, čo sa ešte boja ísť na maratón a chcú si vyskúšať, aké to je jazdiť na hromadnom podujatí a možno zistiť, že chuť pretekať je práve pre nich.

Ja ako rodič vysoko odporúčam zúčastňovať sa takýchto podujatí aj maratónov spolu s deťmi, keďže práve vy ste ich najväčší vzor. Darmo budete podporovať syna k cyklistike niekde z publika s pohárom piva, keď nebude vidieť, že aj vás takýto krásny šport napĺňa. Budúci ročník budem teda znova na štarte a ostáva mi len dúfať, že tam uvidím čo najviac rodín s deťmi, keďže práve toto podujatie svojou nenáročnosťou a atmosférou je ukážkou toho, že aj horská cyklistika dokáže baviť a je pre všetkých.