Valachy Man

Väčšina bikerov sa hlavne popri veľkých tréningových objemoch venuje aj ďalším doplnkovým aktivitám, minimálne aspoň ako kompenzačným športom, pri ktorých sa aj telo aj myseľ na chvíľku odpúta od niekedy monotónneho šliapania do pedálov.

Keď si občas idete zabehať, alebo zaplávať, tak ste sa už určite, podobne ako ja, pohrávali s myšlienkou dať svojmu telu trošku viac zabrať a primotať sa medzi borcov, ktorí dokážu zvládnuť tri disciplíny v pretekárskom tempe. Mňa osobne magické spojenie plávania, bikovania a behu prenasleduje už asi desať rokov, kedy mi po jednej MTB 24ke kamarát ukázal zostrih Ironmana na Hawaii so slovami, že to sú borci, ktorí už niečo vydržia.

Ach to plávanie

Prežiť celý triatlon znamená najskôr prekonať najväčší strach nás suchozemcov, ktorý tkvie práve v plaveckej časti. Takže keď som sa dozvedel o pretekoch, kde sa plávajú ultrakrátke vzdialenosti, tak som už dlho neváhal a moje meno razom figurovalo medzi odvážlivcami. Prihlásiť sa a zaplatiť je jedna vec, reálne skočiť do vody a odmakať si to, je už vec druhá, hlavne keď po minúte intenzívneho kopania nohami a mávania rukami prúdi do vašich pľúc viac vody ako vzduchu. Na moje prekvapenie stačil zhruba mesiac a pár inštruktážnych videí a vodná panika sa stratila .

Poďme na to

Po oddychovom úvode týždňa v Mikulove sme sa do Nového Hrozenkova presunuli už vo štvrtok a tak som mal možnosť vyskúšať si všetky trasy ešte pred ostrým štartom. Voda v jazere príjemne teplá, kúsok od vody čisté sociálne zariadenia a bufety s občerstvením, známa cyklotrasa údolím rieky Bečva a okolitá horská krajina, to všetko bolo ideálnym zázemím pre tento Crosstriatlon.

Piatok v znamení detí a krátkej trate

Deviaty ročník Valachyman bol tohto roku prvýkrát naplánovaný na dva dni - 2. a 3. augusta 2019, čím chceli organizátori zvýšiť komfort štartujúcich a kapacitu celých pretekov, ktorá bola aj tak komplet naplnená už v predstihu. V piatok od rána prebiehali preteky detí, kde si tí najmenší zmerali sily iba v behu, ale pre žiacke kategórie už bol pripravený plnohodnotný triatlon. Detská radosť zo športu, šikovný speaker a množstvo divákov pripravili perfektnú kulisu pre tri stovky malých odvážlivcov.

Popoludnie už patrilo dospelým na krátkej trase, ktorá pozostáva z 250 metrov dlhej plaveckej časti na jazere Na Stanoch, 12 kilometrov na biku okolo vodnej nádrže Karolinka a 3,5 kilometrového behu po cyklochodníku okolo Bečvy. O 15tej hodine sa po móle k svojmu výkonu na krátkej trase rozbehol prvý pretekár a poriadnym „pupkáčom“ sa pustil do okruhu vyznačenom bójami. Štartovalo sa v 15 sekundovom intervale, takže počas celých pretekov to pri jazere žilo. Dav poriadne zabávali hlavne hobíci, ktorí svoj vstup do vody okrášlili vždy nejakou zaujímavou kreáciou. Samozrejme boli medzi zhruba 350 štartujúcimi aj borci s najvyššími ambíciami. Napokon bol spomedzi mužov najrýchlejší Jan Kundrát v čase 44:43 a ženskú kategóriu ovládla Šárka Půstová v perfektnom čase 49:57.

V sobotu prichádza rad aj na mňa

Keďže mám bližšie k horám ako k rovinkám, tak som si počkal na sobotu odhodlaný pokoriť dlhšiu trasu. Veril som si, že 350 metrov v príjemnej vode jazera preplávam bez problémov, 16 kilometrov na biku by mala byť moja naj disciplína a 4 500 metrový beh s jednou horskou vložkou by tiež nemal byť žiadnou prekážkou.

Depo aj prezentácia otvorené od ôsmej a hromada organizátorov zvládala svoje úlohy bravúrne, čiže behom 15tich minút som bol odprezentovaný a bike spolu so všetkým potrebným bezpečne uložený v depe. Prvých 15 minút po deviatej ráno bolo rezervovaných pre štafety a hneď po nich prišli na rad jednotlivci. Na pohode mi hneď zrána pridalo aj to, že množstvo kreatívnych hobíkov skáče do vody i dnes .


Ja na začiatku tretej stovky som mal ešte hodinku čas, takže rozplávať sa mi stačilo až tesne pred desiatou. Speaker podľa opálenia správne odhaľuje všetkým prítomným moju najsilnejšiu disciplínu a s odkazom, že ak sa neutopím, tak potom to už bude fajn, ma odprevádza do vody. Udržať si smer na otvorenej vode je ťažšie ako v bazéne a aj keď moja trajektória nebola ideálna priamka medzi bójami, tak sa mi podarilo dobre rozložiť sily a svoj osemminútový cieľ som ešte podliezol o 10 sekúnd. Času na vydýchanie som si doprial dostatok, keďže som sa rozhodol z plaviek prezliecť do pohodlných cyklogatí. Stratené sekundičky sa však podarilo rýchlo dobehnúť, pretože hneď od jazera sa cyklistická trasa dvíha do päťkilometrovej horskej prémie, takže všetkých, čo v depe prefrčali okolo, obieham zahryznutých do úpätia kopca.

Horské časovky mám natrénované z Vrchára Považia, no tak prikladám pod kotol čo to dá a verím, že ma nevypne. Skoro ma vyplo, keď ma regulovčík po prejdení horskej prémie posiela do strmého stúpania, namiesto traverzovej zvážnice. Zaťal som zuby a štrikoval som pomedzi tlačiacich súperov. Konečne rovinka a chytám dych s tým, že po tomto už vôbec bežať nemusím, čím som zlepšil náladu v tlačiacej karavane. Krátky zjazd na zvážnicu a som rád, že sa blížim k finálnemu klesaniu späť do údolia. Na moje prekvapenie „deja vu“ - znova regulovčík, ktorý ma tlačí ešte do strmšieho kopca napriek tomu, že mapa, podľa ktorej som šiel včera, celkom jasne navigovala dole. Pustil som sa do toho a keď som pri predchádzaní ďalšej tlačiarenskej kolóny počul „ty vole, to je borec“ tak si hovorím, že to teda nejako vylámem.

Už “len” odbehnúť

Na vrchu ma poháňa ďalší regulovčík: „Kvaltuj, kvaltuj už je to jenom dole“. V zjazde ešte pozbieram zvyšky síl, aby som mohol naplno vydupať mierne stúpanie okolo Karolinky a potom už len šprint do depa, kde je perfektná divácka kulisa. Úžasný pocit vedieť, že teraz už stačí odbehnúť len pár kilometrov a hotovo. Človek sa v tej atmosfére cíti ako víťaz, do bežeckej časti sa púšťam akoby to bola cieľová rovinka. Napokon to také jednoduché nebolo, pretože prvé dve disciplíny sa už stihli prejaviť a aj keď nohy nejako nepálili, skrátka som mal pocit, že už sa pridať nedá.

Možno by to ešte trochu rozprúdil býk, ktorý sa na preteky nechcel pozerať z ohrady a kvôli ktorému museli organizátori tesne pred štartom preznačiť trať. Našťastie „sparťanský“ brod cez Bečvu vynechať nemuseli, tak sme si užili príjemné schladenie a posledný kilometer sa dal „dočapotať“ aj v mokrých teniskách. Záverečné metre, burácajúci dav a už mi na krku visí parádna betónová účastnícka medaila. Eufóriu z prvého absolvovaného triatlonu ešte umocnil hlas z repráku, keď oznámil, že som si s výborným časom dobehol zatiaľ pre priebežné trináste miesto.


Nakoniec z toho bola celková 31. pozícia, ale vzhľadom na to, že mojím cieľom bolo vopchať sa do prvej stovky, to bola fantázia a úplná spokojnosť. Popredné priečky patrili skúseným borcom, kde minuloročné víťazstvo obhájil Radim Grebík s časom 1:03:16 a medzi ženami sa na najvyšší stupienok prebojovala Martina Novotná časom 1:23:59. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.


Pocit dobre vykonanej práce pretrvával aj po vyhlásení výsledkov, určite k tomu prispela aj výhra druhej ceny v tombole, čo sa mne osobne stane tak raz za desať rokov. Môžem len skonštatovať, že na Valašsku sú nielen pohostinní ľudia, ale aj šikovní organizátori skvelých akcií pre širokú verejnosť. Prírodné kúpalisko zasadené v malebnej doline medzi horami s výborným zázemím a ultrakrátke vzdialenosti sú tou pravou príležitosťou, ktorá by vás mohla presvedčiť. Nakoniec odporúčam ešte cestu cez Kohútku a na Portáši za odmenu sebe i doprovodu dopriať legendárne parené buchty a tak slávnostne zakončiť výpravu za novými zážitkami.