CTM Enduro Race

Enduropreteky v Kálnici boli pred pár rokmi mojím prvým podujatím tohto formátu a tak som tohtoročnú účasť považoval za absolútnu samozrejmosť. Zvlášť v prípade, keď organizátor avizoval dve úplne nové rýchlostné skúšky a zvýšenú obtiažnosť tratí.

Piatkový "úspešný" tréning

V piatok po práci smerujem do Kálnice, aby som si aspoň zbežne pozrel trať. Pár minút po piatej tak sadám na bicykel a vyrážam. Už počas výšľapu vidím, že to po celotýždňovom daždi bude zábavné a o blato nebude núdza. Dôkazom je už prvá RSka, kde sú na prvých sto metroch dva prejazdy kalužami hlbokými asi po kolená. Vyzerá to, ako keby sa tam váľalo stádo divých svíň. Trail je však hravý, má flow, ale je plný ťažkých odklopených zákrut a všade sa poriadne šmýka. Čerešnička na torte je slizký rockgarden na konci, ktorý ma potrestal prerezaným plášťom. „Skvelý“ začiatok výjazdu.


Po zalepení plášťov pokračujem na dvojku. Charakterom je veľmi podobná tej prvej, vlní sa ako had pomedzi stromy a celkovo je nemožné poriadne si zapamätať stopy. Technických úsekov je tu menej, ale uvoľnené kamene v spodnej časti potrápia pozornosť. Dole na nešťastie zisťujem, že som niekde stratil fľašu, dnes sa mi evidentne darí.

K tretej rýchlostnej skúške vedie 8 km dlhý výjazd hore kopcom a v tom teple a bez vody to dá celkom zabrať. RSka je známa z minulých rokov, najdlhšia a pravdepodobne najrýchlejšia zo všetkých. Prvú tretinu tvorí zábavný vlnitý trail, ktorý sa neskôr odpojí na poľovnícky chodník v nádhernej scenérii, dokopy takmer dva kilometre perfektnej jazdy.


Štvorka je opäť podobná ako po minulé roky, rýchlu paľbu v lese ukončí ťažký technický úsek. Z minulého roku si pamätám stopu a tak dropnem rovno cez kameň, na vlhkom teréne ma však šmykne a pristávam na zemi. Tentokrát som si narazil „len“ rozkrok a tak si musím na chvíľu sadnúť a predýchať bolesť. Vyzerá to pre mňa na veľmi „úspešný“ deň a tak som rád, že sa blíži ku koncu. Zozjazdujem posledný úsek a piatu RSku si radšej nechávam na ráno.

Sobotné Galeje

Štart mám až pred dvanástou a tak sa pohybujem po areáli a sledujem všetkých známych, čo štartujú skôr. O jedenástej nachádzam spásu v podobe kaviarne na kolesách a tak si vo „folcíku“ dám pred-štartové doppio a pomaly môžem ísť na to. Počas výjazdu vidím, že to oproti piatku mierne obschlo, no prášiť sa určite nebude. Som v prvej skupine „eliťákov“, ale ani 5 minútova pauza medzi kategóriami nezabránila tomu, že na štarte prvej RS je pred nami nekonečne dlhá rada.


Po štarte prvej rýchlostnej skúšky si v hlave celý čas snažím opakovať, aby som čo najmenej vykopával nohy v zákrutách, ale akosi to nejde. Cez kaluže preletím a v odklopenej zákrute mi nevychádza nacvičená stopa ale našťastie nestrácam flow. Na niektorých miestach sú dokonca na trati aj diváci a to dodáva energiu. Najväčší kotol a super atmosféra je v spodnej časti, kde akurát obieham Henryho a v rockgardene sa už len snažím držať riadítka. Mám pocit, že som šiel strašne pomaly, ale aspoň to bolo plynulé, takže na začiatok mám dobrý pocit. Chvíľu ešte pozorujem prejazdy rockgardenom, ale po tom, ako vidím prvý pád, radšej odchádzam.


Presúvam sa pomaly na ďalšiu RSku, na výjazde sa náhodou zídeme v skupine známych, tak to aspoň lepšie ubieha. Štart je klasicky „zaštupľovaný“, čo je škoda, pretože to večné vyčkávanie nikomu neprospieva. Opäť sa snažím držať za každú cenu nohy našľapnuté na pedáloch a tentokrát to celkom ide. Cez korene sa mi podarí trafiť tréningovú stopu a vychádza mi to na plynulú jazdu. Znovu mám pocit, že to bolo pomalé, ale celkový dojem bol až na drobnosti dobrý. Hor sa na tretiu rýchlostnú skúšku.


Po úspešnom štrikovaní pomedzi ľudí v areáli vstupujem do doliny, kde začína výšľap. Zhruba v polovici je občerstvovačka, kde skupinovo tlačíme do seba ovocie, čokoládu a zapíjame to ionťákom. Na občerstvovačke ma celkom pobavil pár, ktorý prišiel na testovacích e-bikoch, postavil sa nenápadne bokom a mladík chodil suverénne brať čokoládu a energetické nápoje. Asi boli z toľkého testovania vyčerpaní...


V úvode trojky mám zopár menších zaváhaní, ale ide to dobre, dokonca predbieham pretekára pred sebou. V rýchlej sekcii si to užívam, ide sa mi výborne a dobieham ďalšieho. Tento trail je vyslovene radosť jazdiť a len ľutujem, že nie je dlhší. Po krátkom transfere stojím na štarte štvrtej – najkratšej rýchlostnej skúšky takmer úplne sám. V krátkej hrabankovej pasáži trochu zaváham a na kamenný drop idem pomalšie, ako by som chcel, ale záver zvládnem bez ujmy. Podvedome si hovorím, že to najhoršie je za mnou a čaká ma už len 10 minútove tlačenie do kopca a posledná RSka.


Tá pozostáva z krátkeho úseku v lese, nasleduje zhruba 300 m šprintu po lúke a bike-parkovou traťou funnyenduro až do cieľa. Rozbieham sa z rampy, radím na najmenší pastorok a snažím sa nabrať čo najviac rýchlosti do lesnej pasáže, ale zrazu cítim, ako sa reťaz prieči a nedá sa mi točiť. Úvodný les preto pumpujem, naivne dúfajúc, že sa reťaz uvoľní, ale márne. Na rovine preto stojím a neverím vlastným očiam, reťaz sa zasekla medzi kazetou a rámom a ako bonus aj v ramienku prehadzovačky.


Medzi kamarátmi som síce známy tým, že zhadzujem reťaze pri každej možnej príležitosti, ale teraz zvlášť na novom bicykli som to naozaj nečakal. V tom strese mi samozrejme chvíľu trvá, kým prídem na to, ako problém vyriešiť a keď už to trvá viac ako minútu, rezignujem a dávam si na čas. Po zhruba dvoch minútach som znova na bicykli a keďže mi je jasné, že preteky sú pre mňa už dávno stratené, tak si snažím posledné metre trailu aspoň užiť. V cieli odovzdávam čip a smerujem rovno zapiť smútok, tentokrát kávou.


Pred pretekmi som si stanovil pomerne skromné ciele, vždy ma poteší umiestnenie v prvej polovici poľa, ale výsledky z prvých dvoch rýchlostných skúšok ma príjemne prekvapili, keď som za víťazom zaostával len pár sekúnd a tesne minul prvú desiatku v Elitnej kategórii. Na poslednej rýchlostnej skúške som mal samozrejme najhorší čas z celého štartového poľa.


Medzi mužmi bol najrýchlejší Rakúšan Peter Mihalkovits s časom 0:12:13.7 (ASKÖ MK FactoryRacing Team), na druhom mieste sa so stratou 19 sekúnd umiestnil Martin Knapec (CTM Racing team) a tretí bol s odstupom takmer 24 sekúnd český pretekár Přemek Tejchman (QayronFactory Team). Ostatné vekové kategórie race ovládli jazdci z Českej republiky, v mužoch do 21 rokov vyhral časom 0:12:29 Vojta Bláha (Rock Machine Factory racing), v mužoch masters Vlastimil Hynčica (Specialized.cz) a medzi ženami dominovala Dominika Ďurčáková (EnduroKross Team).

Kompletné výsledky kategórie Race, Hobby a E-bike si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Enduro v Kálnici napreduje!

Za posledné roky som sa pravidelne stretával s názorom, že preteky v Kálnici si nezaslúžia prívlastok „Enduro“, zvlášť ak sa celá trasa dá prejsť bez ujmy aj na trailovom alebo XC bicykli. Aj vďaka tomu, že bolo toto podujatie už druhým rokom zaradené medzi kvalifikačné preteky EWS (Enduro World Series), sa organizátor posnažil dvihnúť obtiažnosť tratí aj úroveň zabezpečenia o poznanie vyššie. Dôkazom sú dve nové RSky a celkovo trasovanie pod taktovkou skúseného matadora Kamila Tatarkoviča. Žiaľ pre niektorých menej skúsených „enduristov“ boli niektoré úseky ťažkým orieškom a dĺžka a prevýšenie tiež poriadne preverili štartové pole. Do budúcna by bolo vhodné pre Hobby kategórie skrátiť trať aspoň o jednu rýchlostnú skúšku, presne tak, ako to bolo pôvodne avizované. Napriek tomu bolo kálnické enduro opäť super zážitkom a je len dobré, že pre mnohých z nás prichystalo množstvo nových výziev. Určite sa vidíme o rok!


Fotografie: Slávka Jarinová, René Bolega, Zuzana Osvaldová