Kráľovský MTB maratón

Je to jasné...poriadne trate prinášajú aj poriadnu porciu zážitkov. Dôkazom bol opäť Kráľovský maratón, ktorý pripravil množstvo prekvapení a o ďalšie sa postaralo samotné počasie.

Ísť na majstrák som sa rozhodol vlastne v druhej polovici trate Lejzi na maratóne Horal. V tej prvej som mal presne opačný názor, nie a nie si nájsť tempo, slnko pečie na hlavu a skôr ma lákala nejaká predstava výletu v domácich horách. Ale ako som písal v reporte, keď sa to zrazu rozbehne a idete ako stroj, chcete zažiť tento pocit znovu a tak si hovorím, že opäť teda pocestujem na východ. Navyše budem mať aj peknú postupku, kedy som začal Donovalským Drapákom (50 km a 1 600 m), pokračoval Horalom (80 km a 2 300 m) a teraz prišiel rad na Kráľovský maratón (100 km a 3 300 m).

Celkovo ma lákali aj parametre trate, ktoré nabrali skutočne poctivé maratónske rozmery. Na Kráľovskom maratóne som už neraz štartoval, ale to sa šlo cez úplne iné miesta. Zažil som ešte aj keď bol na trati zaradený medzi enduristami populárny úsek „Carbon killer“ a pár ďalších chuťoviek. Rovnako som si tu vyskúšal aj svoje prvé enduro v živote, čo boli vlastne prvé enduro preteky u nás v rámci dvojkombinácie – sobotný maratón, nedeľné enduro. Rovno poviem, že veľa výbušnosti mi na nedeľu vtedy nezostalo a ani technika jazdy nebola taká, akú mám dnes. Ale zážitok to bol výborný a koho zaujíma viac, mrknite na starší článok.

Alebo tuším to bolo na jednom z prvých ročníkov, keď trať viedla dokonca priamo cez nádvorie Spišského hradu...čo už je tak 14 a viac rokov dozadu podľa mňa. No, každopádne obec Granč Petrovce je pre mňa vďaka zážitkom pomerne známa lokalita .


Pri prázdnej ceste je to zo Žiliny cca 2 hod jazdy, ale keďže štart dlhej trasy je už o 8:00, mám z toho zase nenápadné pripomenutie Salzkammergut Trophy. Budíček 3:30, nasáčkovať do auta bike, nejaké veci a hurá smer východ. Do toho presíčko na niektorej prázdnej pumpe...taká maratónska klasika . Teraz som si proste povedal, že sa vyhnem prázdninovým piatkovým cestám a radšej si privstanem.

Nakoniec všetko v pohode stíham, pričom nejaké rozjazďovanie ani netreba. Pri tej porcii, čo nás čaká, to predbežne odhadujem na 6 hod a beriem rovno 2 žemle s maslom a medom . Základný cieľ bol jasný – neplašiť sa na začiatku a pošetriť sily do záveru. Pretože mi bolo v podstate jedno koľký skončím, chcel som si trať hlavne užiť a dať to pod 6 hod. A ešte k tomu prišlo aj niekoľko prekvapení a viac už vo videjku...


Takže s odstupom času môžem povedať, že to celkom vyšlo. Vlastne v úvode som sa mohol aj trochu viac „hecnúť“, pretože sa valilo po lúkach a dal sa tam spraviť celkom náskok v nejakej skupine. Zrno od pliev potom už nadelil ten prvý kopec na 20. km, ktorý na profile vyzeral ako menší omyl GPS...vážne dobrá strecha s celkovým priemerom 13 %, pričom číslo výrazne skreslilo pár rovinatých úsekov.


Celkovo ma tie kopce ale prekvapili, najmä tým ako nie a nie skončiť. Možno to bolo dané tým, že som nemal ani páru, kde som, ale aj ich charakterom. Strmý kopec, rovinka, strmejší kopec, rovinka a potom strecha..a dookola . To je výhoda maratónov, ktoré už poznám ako napr. Horal. Tam viem presne, čo ma ešte čaká, pričom ak človek chytí tempo, tak metre svižne naskakujú. Tieto zmeny ma niekedy fakt vedeli ubiť, ale samozrejme všetci mali trať rovnakú. Každopádne za mňa vážne zaujímavý mix a skutočne poctivý, miestami aj trochu hardcore maratón. Ale super, že sa stále nájdu aj také trate a chuť nehnať všetko len po zvážniciach...dôkazom bol napr. technický zjazd z Bielej skaly (4:30 vo videu), úsek v koryte potoka (8:40 vo videu) alebo hravý trail označený ako Galmuska (10:00 vo videu).

To bolo len pár príkladov, ale takmer vždy bolo smerom nadol nejaké „osvieženie“. Za mňa asi najhorší úsek bol technický zjazd po búrke v druhej polovici, kde bolo fajné blato a hlavne kopec ľudí z kratšej trasy. Tam som nestihol stlačiť kameru a potom už som mal iné starosti. Sranda, ako človek úplne inak vníma terén, keď ide tesne za niekým v jednej lajne a keď daný jazdec spraví chybu, rozhodí to aj vás. Teda aspoň mňa . Rovnako som tak zliezol pred jedným úsekom, kde zliezol aj jazdec predo mnou. Pritom sa to dalo pekne pustiť ale hlava podvedome hovorí, radšej teda kašli na to aj ty . Bol som rád, keď tento úsek skončil a opäť som poriadne videl na terén pred sebou.


Akonáhle skončil ten blatový zjazd, vyšli sme z lesa a sucho. Tu už sa dostávam do známych terénov, ktoré tvoria akési záverečné „hupíky“, pričom finále obstará výstup popod Spišský hrad. Ešte pred ním si užívam krásny trail označený na Strave ako Dreveník (15:00 vo videu), kde nechýbal ani fotoservis.


Asi kilometer pred cieľom ma chytá druhá búrka, ktorá mi robí spoločnosť pri prejazde cieľom a hlavne nabúra cieľovú pohodu. Chvíľu čakám pod jedným stanom s ostatnými, ale postupne sa schladzuje a aj tak som už mokrý. Takže radšej využívam prázdne wapky a potom prší stále viac a viac. Ako jediné útočisko sa ukáže kufor auta. Všetko vyzliečem, očliapem zadok minerálkou Mattoni ako pán, ostatné už porieši dážď a holatý sa súkam dnu . Myslím, že by to bola celkom komická scéna, kedy sa takmer 2 metre vysoký nahý chlap láduje do kufra malej Mazdy...ale účel svetí prostriedky. Nakoniec sa tam postupne osuším, nejako oblečiem a vytvorím si skutočne parádny komfort a teplúčko. Hneď po ruke cestoviny, kola...bene .


Nakoniec som teda skončil v celkovom poradí na 19. mieste s časom 5:53 hod. Kompletné výsledky všetkých kategórií aj v rámci MSR potom nájdete na tomto odkaze.

Menší rozhovor s čerstvým majstrom Slovenska Martinom Haringom (Dukla Banská Bystrica) ste videli vo videu. Ten zvíťazil s parádnym časom 4:49 hod. Inak prezradím, že už máme predbežne dohodnutý nejaký výjazd a určite sa o „Harim“ dozviete potom niečo viac. V čase, keď je vonku tento článok, už má za sebou aj majstráky na ceste vrátane časovky, kde bral striebro. Potom zase ide niekam preč, takže ešte chvíľku musíte počkať .

Tomáša Višňovského (Česká Spořitelna Accolade) som neodchytil priamo, ale už ráno som na ňom videl, že nemá svoj deň. Tak som ho poprosil dodatočne aspoň o pár slov k priebehu a trati, keďže chytil na Martina viac ako 13 minút. Višnu ste mohli rovnako včera vidieť na cestných majstrovstvách v Mladej Boleslavi, kde ho zase defekt vyradil z hlavnej skupiny.

Tomáš, opíš prosím v krátkosti vývoj pretekov z tvojho pohľadu. Kde sa rozhodlo? Mal si technické problémy?
Od štartu to bolo kľudné, nikam sme sa nehnali. Vedeli sme, že sa pravdepodobne bude rozhodovať medzi mnou a Martinom. Na cca prvej hodine prišiel prvý dlhý kopec. Tam Martin držal vysoké tempo a ja som v polovici odpadol. Následný zjazd som zariskoval a išiel ho na hrane svojich možností. Celý zvlnený terén do Poráča som ťahal s nádejou, že ho v diaľke uvidím. Pred dedinou sa prechádzal brod, v ktorom nebolo nič vidieť. A so svojím šťastím som samozrejme pichol predok . Mal som tam dvojitú dieru, takže som sa cca 3 minúty zdržal opravou. Nasledovalo niekoľko dlhých strmých kopcov v pomerne náročnom teréne. Strata sa prehlbovala, vedel som, že dnes nebudem mať nárok na obhajobu.

Čo hovoríš na trať?
Celkovo ju hodnotím ako veľmi náročnú, miestami možno až moc. Bola to ale pekná škola horskej cyklistiky. Dosť dlho si budem pamätať „krupec“, ktorý ma chytil v jednom z kopcov. Svojou vinou som nezbadal odbočku a pokračoval až na vrchol kopca. V následnom zjazde som rezol zadný plášť. Nosím dve bomby a veľa knotov, čiže opäť sa mi to podarilo opraviť . So svojím výkonom ale nemôžem byť spokojný, ale za daných okolností je druhé miesto zázrak. Ak by som mal byť sebakritický, nemal som stáť na stupňoch, pretože som neprešiel celú trať tak, ako bola vyznačená. Rozhodcovia mi to ale schválili, takže mám čisté svedomie voči chalanom, ktorí skončili za mnou.

Už na štarte bolo vidieť, že nie si úplne vo svojej koži...nebol to proste tvoj deň?
Zdravotná stránka je druhá vec. Chytila ma v piatok večer nejaká viróza, ráno som bol ako obarený horúcou vodou a mal som plné dutiny. No to sa však nechcem vyhovárať. Na Martina som v žiadnom prípade dnes nemal a potvrdil tak, že je najlepší na horskom bicykli.

Rovnako som písal ešte čerstvej a už skutočne mnohonásobnej majsterke Slovenska Janke Keseg Števkovej, ale tá je tiež v Čechách, kde štartovala v časovke aj cestných pretekoch a zatiaľ nebola online. Keď mi to pošle, doplním do článku.

Myslím, že to je informácií viac než dosť a mne sa opäť potvrdilo, že čím dlhšia trať, tým viac...Adidas. Teda tým viac zážitkov . Síce som prišiel domov celkom rozbitý a ďalšie dni sa dával celkom dlho dokopy, ale aj pre tento pocit tie „nálože“ jazdíme. Proste vydať so seba čo to ide a potom si pár dní pekne užívať, že si telo nepýta žiadnu dávku kilometrov alebo výškových metrov. Tradičné motto by som preto trochu upravil - „Na východe dobre, ale aj ťažko...“