Reportáž: DHL Sereďmaratón 2021 - po roku konečne osobne

Aký bol priebeh jedného z najlepších cestných maratónov na Slovensku? Iná bola trať a aj dátum konania, jedinečný bol priebeh, ako to už býva každý rok.

 

Bývalý riaditeľ Dušan Holbík, ktorý bol dlhé roky riaditeľom maratónu, by bol dnes pyšný, kam to šikovní organizátori dotiahli. Hovorím to nielen preto, že ich aj osobne poznám, alebo že sa mi na tomto podujatí celkom darí, ale tie zlepšenia a kvalita maratónu sú tak očividné, že to musí uznať každý. Podarilo sa im pritiahnuť silného sponzora a v malom mestečku Sereď je prekvapivo dosť cyklistických nadšencov, bez ktorých by to tiež nešlo. A ako vyzeral ročník 2021, ktorý mal netradičný termín a kvôli oprave ciest aj zmenenú trasu?



Zmeny v roku 2021


Maratón sa väčšinou koná na jar, ale tento rok sa štart posunul až na začiatok augusta. Dôvody všetci poznáme a je super, že sa to nakoniec podarilo zorganizovať. Čo by sa zdalo ako nepodstatná zmena, tak z pohľadu pretekára to nejakú váhu má. Na jar bývajú silnejší jazdci, ktorí už majú nohy roztočené z nejakého jarného sústredenia v teple. Tým, že sa termín posunul na stred sezóny, je väčšia šanca, že sily sú už viacej vyrovnané, takže sa nikto nemôže na nič vyhovárať.

Po rokoch sa konečne opravuje asfaltový povrch v stúpaní na Havran, cesta k Radošine je už hotová dlhšie, teraz prišlo na rad stúpanie od Piešťan. Preto bola trať skrátená a na druhú stranu Považského Inovca sme sa prehupli cez menší kopec tzv. Svrbičák, ktorý veľa cyklistov dobre pozná, keďže sa tu často koná Merida Road Cup, tento rok sme tam mali my „masteráci” dokonca „majstrák". Ja som túto zmenu privítal, ako jazdec vyššej hmotnosti v dlhých kopcoch trpím, na Havrane som vlastne každý ročník odtrhnutý a potom do Hlohovca túto stratu len dobieham. Ale aj Svrbičák vie zabolieť, o tom za chvíľu.



Príprava na maratón


Nebudem opisovať celoročné trénovanie, užitočný tip môže byť o tom, ako jazdiť v týždni pred maratónom. Ja som si to naordinoval tak, že som v utorok a v stredu išiel tréningy v trvaní asi 3 h, koľko približne trvajú aj preteky. Tempo pomalé, Z2, pekne na tuky. Štvrtok pršalo, dal som pauzu, v piatok som si dal ľahkých 50 km, nohy som zobudil intervalom na 10 min. do kopca, podarilo sa mi dať priemer cez 400 wattov, takže forma je. Deň pred maratónom ľahkých 40 km, interval po rovine a po vetre asi 5 minút, nech sa nohy v nedeľu pekne točia.



Klasický úvod


Po štarte mal maratón zvyčajný priebeh. Bolo pár pokusov o únik, ale viac-menej neboli úspešné, nepamätám si ročník, kedy by takto skorý únik vydržal až do cieľa. Ja som sa pohyboval vpredu, kvôli bezpečnosti, ale nešpekuloval som, nohy šetril, vedel som, že sily potrebujem na Svrbičák. V týchto dedinách v prvej polovici pretekov veľa ľudí fandí, to je perfektné.



Svrbičák milovaný


V Sokolovciach sme videli posledný únik tesne pred balíkom, na úpätí kopca bol dostihnutý. Asi najhorší scenár pre nich, unavení z úniku museli sekundovať v kopci oddýchnutým pretekárom z balíka. Lepšie by bolo, ak by preliezli kopec svojím tempom a pelotón by ich pohltil až za stúpaním. Ja som vedel, že v kopci to nemôžem „prepaľovať" so silami a tak s pohľadom upretým na wattmeter som si išiel svoje. Neprekvapilo ma, že asi 20 ľudí mi odchádzalo. Boli to lepší alebo ľahší pretekári, alebo aj oboje. Pred vrcholom som mal dohodnutého podávača vody, ale fľašu som nezachytil, pomohla až neutrálna pomoc od organizátorov. Opäť vidieť super zabezpečenie, vodu dostávame v originálnych cyklo fľašiach.



Húsenková dráha


Moja strata do čela nebola veľká, dávam ťažší prevod a v malom klesaní šprintujem do prvej skupiny. Čím skôr tam budem, tým skôr začnem oddychovať v háku. V prvej dedine v zjazde som už na úplnom čele, tieto cestičky poznám ako svoje „boty", jazdíme tu skoro každý piatok na našich zmrzlinkových výjazdoch. Chalani mi dávajú info, že pred nami idú ešte traja jazdci. Nevidím Jura Karasa, Sama Orosa a maďarského pretekára, ktorého si dobre pamätám z minulého roku z maratónu v Martine, hneď mi je zloženie úniku jasné. Až po Hlohovec sa v prvej skupine nič extra nedeje, ja v každom klesaní letím dopredu, nech v stúpaní mám kam prepadať. Inak zaujímavé, že všetci zjazdujú podľa pravidiel UCI, nikto si nesadá na hornú rámovú rúrku. Super.



Keď si predstavím, že ešte budem trpieť v stúpaní za Hlohovcom a potom zabolí aj kopec za Dvorníkmi, snažím sa na to nemyslieť a sústredím sa na krátkodobé veci. V duchu si hovorím: „Do Hlohovca len 4 kopčeky, potom už bude dobre”, „Pod kopcom v meste buď vpredu, potom bude už dobre”, „Preži posledný kopec za Dvorníkmi, potom bude už dobre”. A takto prežívam až do Serede. Z čelného úniku je už len dvojica, maďarského pretekára predbiehame, ako stojí pri krajnici a rieši asi defekt. Takže z mojej skupiny to bude o celkové tretie miesto.



Sereďská šikana do cieľa


Netradičný dojazd do cieľa bol tento rok ešte zvláštnejší. Pred prvou zákrutou doprava treba byť už v úplnom čele, potom už na predbiehanie nie je čas. Asi 500 metrov na pásku Peter Maurský nešťastne zašliapne v momente, kedy je na ceste nerovnosť a to mu spôsobí problém s reťazou, musí prestať ťahať. Hovorím si, fajn, o silného špurtéra menej.



Čo sme nikto v skupine nečakali je, že v križovatke máme autá, polícii sa nejaký vodič prešmykol. Na Peťa som dávno zabudol a asi z druhej pozície špekulujem, ako obísť autá. Našťastie sa pohli tak, že sa im dalo vyhnúť. Čo som nečakal, že okolo preletel Peter, nechápem, ako stihol nahodiť reťaz a ešte sa vrátiť aj späť na čelo. Zákrutou prechádza lepšie ako ja s poľským pretekárom a je definitívne pred nami. Ja si Poliaka držím po pravej strane, do poslednej zákruty viem, že ho nemôžem pustiť pred seba. To sa mi aj darí a na krátkej rovinke šprintujem celkovo na štvrtom mieste. Teda aspoň si to myslím.



Výsledky a pohoda


V cieli som si bol na 99 % istý, že som Poliaka predbehol, ale v online výsledkoch svietim na piatej pozícii. Tak si aspoň pozerám dátumy narodenia súperov, či to bude na „bedňu" v kategórii 30-40 rokov. To mi vychádza, tak cítim spokojnosť. Ešte si pozerám záber z GoPro z dojazdu a fakt aj podľa tých záberov to vyzerá, že ma Poliak nedal. Tak som sa išiel opýtať do dodávky, kde sa robia výsledky, či majú aj fotofiniš, že sa mi to nezdá. Dostávam info, že výsledky práve opravujú, to prvé poradie je podľa čipov, ale nemusí byť vždy presné a že na záberoch som štvrtý. A že zo zemiakovej medaily sa nedá tešiť. Ja sa teším poriadne.



Palivo


Nech má tento report aj nejaké praktické info, tak maratón som dal na „jonťákoch" a géloch od SIS. Na začiatok klasický jonťák, potom už aj s vyšším obsahom sacharidov, nech je energia. Z gélov som si dal ako prvý kofeínový, nech to šliape celé preteky, potom klasický a ku koncu s elektrolytmi a dusičnanmi. Asi aj to pomohlo, že som nemal kŕče, ako veľa ostatných chalanov. Ak neviete, koľko toho jesť, pri takejto plnej záťaži „džobnite" niečo každú pol hodinu.



Zázemie, vyhlásenie a tombola


Niekedy to na cestných amatérskych pretekoch nevyzerá bohvieako. MTB podujatia sú na tom oveľa lepšie. My máme občas málo divákov, smiešne pódium, dekorovanie víťazov nič extra. Ale ja žiadne preteky nerobím, tak nekritizujem a som rád, že sa vôbec nejaké pre nás „starcov" a amatérov robia. Spomínam to len preto, že tu v Seredi je všetko tak, ako by sa mi páčilo to mať všade. Chutné cestoviny po dojazde a do recyklovateľného taniera, parádne pódium, tlieska veľa ľudí, ktorí sa neskôr zabavia pri tombole, predtým boli detské preteky a podobne. Ja som pyšný, že medzi partnermi je aj MTBIKER, najlepší by mali držať pri sebe. DHL Sereďmaratón 2021, opäť som si to parádne užil. Dikes.

Pridávam odkaz na moju jazdu, veľmi spokojný som bol s NP 322 wattov. Na maratóne som aj natáčal, kto má chuť, tu je video aj o príprave v deň pretekov.

Výsledky a aj tie historické nájdete aj cez stránku maratónu, aktuálne informácie vám neutečú na ich Facebooku a Instagrame.

Zdroj fotografií: DHL Sereďmaratón

Fotogaléria k článku

 
keyboard_arrow_up