Jakľofski bicigeľ

V sobotu 24. júla sa konal už 11. ročník tohto MTB podujatia na východnom Slovensku v obci Jaklovce kúsok od Margecian.

Naposledy sa preteky konali pred 2 rokmi, keďže minulý rok túto akciu „stopla“ korona. Akcie sa už síce vtedy v júli konali, ale zrejme to nechceli organizovať len tak narýchlo.

Prvé preteky sezóny v júli? Napr. v roku 2019 boli Jaklovce už mojimi 10. pretekmi v sezóne. Takúto situáciu som ešte nemal, najprv opatrenia, potom keď sa to začínalo rozbiehať, som bol ešte len krátko po PN s pracovným úrazom a tak som sa na úvodné akcie nehrnul. Na reportáže od chalanov, ktorí ich píšu pravidelne, tá moja nemá ani zďaleka, ale aspoň zopár riadkov z môjho pohľadu vám tu „naservírujem“.

Zázemie, registrácia, trate

Zázemie pretekov bolo orientované na miestnom futbalovom ihrisku, registrácia prebiehala v budove na poschodí. Registrácia detí bola priamo na ihrisku, nakoľko sa tu konali aj detské preteky. Prihlásiť sa dalo buď dopredu cez známu stránku cyklosao, alebo aj na mieste.


Rozdiel bol samozrejme v cene, 20 € a 25 € a negarantovaný štartovací balíček. Čo sa týka tratí, tak na výber boli dve. 43 km s 1 400 m prevýšením a krátka 25 km s 800 m prevýšením. Deti do 14 rokov jazdili okruhy podľa veku na ihrisku. Väčšina si isto pamätá, že niekedy boli na výber tri trate, ešte bola dlhá 70 km trať, nakoľko maratón bol aj v sérii Východ MTB ligy.

Príchod na preteky

Jaklovce máme z Kežmarku vzdialené na necelú hodinu jazdy autom. Čiže úplne stačilo vyraziť okolo 7:45. Trochu nás zbrzdili semafory, keďže sa pred dedinou na pár miestach opravovala cesta, ale stihli sme prísť s dostatočnou rezervou na zaregistrovanie sa a nachystanie bikov. Na štadión je to len kúsok, asi 5 minút cesty a tak biky nechávame na nosiči a na prezentáciu ideme peši. Všetko ide rýchlo a žiadne rady sa nevytvárali. V papierovej taštičke s erbom obce sa nachádzalo štartovné číslo, pásky na uchytenie, čelenka, energetická tyčinka od Kompavy, pollitrová minerálka a letáčik so zľavovými kupónmi. Takto vybavení prichádzame k autu nachystať biky. Nejaké rozjazdenie neriešim, po pripnutí čísla sa len trochu preveziem po obci.

Štart a úvodný „kopček“

Štart našej dlhej bol naplánovaný na 10-tu hodinu. Krátka odštartovala hodinu po nás. Nie je nás veľa, zhruba stovka, tak žiadna tlačenica na štarte sa nekonala. Kto chcel, šiel dopredu a nebol sa tam problém dostať aj tesne pred. Ja sa radím do druhého radu. Pár sekúnd pred odštartovaním zapínam záznam na mojom GPS "tacháči" a môžeme ísť na to. Stúpame hore dedinou a hurá do prvého kopca. Najprv po lúke, neskôr trochu v lese. Na tepy radšej ani nepozerám, nad 180 už po 10 minútach. Ale nemám problém točiť dlhšie na vysokých tepoch. Na časovkách mám priemer tesne pod 180. Celý úvodný kopec sa držím v prvej skupinke zhruba 10 pretekárov.

Prvý zjazd a môj defekt

Držím si pozíciu aj do prvého zjazdu, zjazdy sú moja slabá stránka, no keďže sme si s úvodnou skupinkou vytvorili pomerne dostatočný náskok, nikto ma neobieha. Na konci prvej časti zjazdu nepríjemne triafam predným kolesom dieru, no akosi to neriešim a idem ďalej. Až pokiaľ mi nezačne lietať predné koleso a mám čo robiť, aby som si "neustlal" v kríkoch vedľa. Našťastie som to ustál. Vyťahujem CO2 bombičku, no akosi sa mi nedarí preraziť ventil. Skúsenosti minimálne, keďže doteraz som to nepotreboval a skúšal tento systém len raz, načo som trochu doplatil. Viem, že neďaleko by mali byť regulovčíci, tak druhú časť zjazdu idem vedľa biku. Medzitým ma obehne minimálne 20 bikerov, možno aj viac. Regulovčík našťastie pumpu má, tak dofukujem, vyzerá, že nikde nič nefučí. A tak spokojne pokračujem ďalej.

Nechcené skrátenie trate

Trať mala všetko od asfaltu, šotolinu po singláče.

Trocha prirodzeného stresu, tak rozmýšľam, kam ďalej, pýtam sa druhého regulovčíka, ten ma posiela do kopca. Zrejme sme sa nepochopili, odkiaľ som prišiel a tak nepokračujem do cca 4 km slučky, čo zistím samozrejme až neskôr. Koleso drží, no cítim, že ešte potrebuje trochu vzduchu, mal som šťastie, keďže na konci lúky, kde sme križovali hlavnú cestu, mi poskytol jeden z domácich divákov pumpu a tak dofukujem. Radšej trochu viac, nech opäť netrafím nejaký ostrejší kameň, som zvyknutý jazdiť na nízkych tlakoch, no tu sa mi to stalo trochu osudným. Nevadí, už mi nič nebráni v pokračovaní pretekov a tak na to dupnem, aj keď viem, že stratu aj tak nedoženiem. Na konci stúpania bola občerstvovačka s vodou, a tak ju využívam, aj keď ešte mám svojej dosť. To, že som si nechtiac skrátil trať, sa neskôr dozvedám od dvoch pretekárov, ktorí ma obiehajú v zjazde, najprv nechápem prečo, no potom mi to dockvakne. Kde som urobil chybu, mi vysvetľuje jeden z nich. Čo už, stáva sa, dnes asi nemám svoj deň. Už keď som tu, aspoň to dojazdím.

Už si len vychutnať preteky do konca

Do konca trate ešte vyše polovica. Na hlavnej občerstvovačke v Kojšove opäť dopĺňam zásoby vody. Je teplo, tak nech jej mám radšej dosť. Dlho som nepretekal, tak si to užívam aj napriek tomu, že tieto preteky mi ani zďaleka nevyšli podľa plánu. Na "bedňu" som sa samozrejme nechystal. To by som sa musel lepšie naučiť jazdiť aj z kopca. Nielen na to „dupnúť“ smerom hore. Trochu to štve, ak v stúpaní okolo niekoho doslova „preletíte“ a potom ho v následnom zjazde musíte pustiť pred seba . S tým už ale asi nič nenarobím. Aj záverečný singel ma potrápil, aj som zosadol. Aj tak so stlačenými brzdami by som o nič rýchlejšie nešiel a len zbytočne dral doštičky. Miestopis z pretekov veľmi neovládam, tak radšej nepíšem, kedy sme na aký kopec stúpali, nech to nedopletiem. Len čo som vyčítal z mapy, tak sa prechádzalo cez vrch Smolej a sedlo Strieborná. No a samozrejme okolo Folkmárskej skaly.

Cieľ

Po dlhom zjazde prichádzame do Jakloviec. Cieľ pretekov je, rovanko ako bol aj štart, na miestnom futbalovom ihrisku. Môj čas tesne pod 2,5 hodiny je dosť skreslený technickým problémom a tým, že som nešiel celú trať. Na tabuli mi síce svieti 18. priečka v kategórii, no ja si potom pri časomiere aj tak idem nahlásiť DNF, nech mám dobrý pocit, že som nikomu neukrivdil.

Jedlo, sprchy, umývanie bicyklov

Rýchle občerstvenie v podobe keksov, banánov, melónov... po príchode do cieľa a samozrejme aj klasický výdaj stravy, kde boli na výber cestoviny s mäsitou omáčkou, alebo vegetariánska verzia. V budove vedľa boli zabezpečené aj sprchy, no keďže bolo sucho a takmer žiadne blato, ak nerátam zopár mlák v lese, tak to ani nevyužívam a vystačím si s malou pollitrovkou vody. Neriešim ani umývanie bicykla, to bolo zabezpečené hasičskou cisternou. Samozrejme k dispozícií bola aj zdravotnícka pomoc.

Výsledky

Najprv boli vyhodnotené detské preteky, potom prišli na rad klasické trate. Na dlhej trati zvíťazil J. Jenčuš z klubu PROefekt CST team, ktorý s časom 1:55:35 ako jediný pokoril dvojhodinovú hranicu. U žien dominovala T. Štrbáková z PROefekt team s časom 3:08:02, ktorá prišla do cieľa spoločne so svojou sestrou, teda s polsekundovým rozdielom, aby som bol presný. Na krátkej dominoval M. Čverha (Swietelsky Slovakia cykling team) s časom 1:05:45 a u žien A. Čermáková z CK MŠK Kežmarok s časom 1:37:56.

Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po oficiálnom vyhlásení výsledkov sa uskutočnila aj tombola podľa štartovných čísel.

Zhodnotenie pretekov

Preteky aj napriek mojim problémom hodnotím kladne a nemám im čo vytknúť. Trať mala všetko od asfaltu, šotolinu po singláče. Nechýbal ani brod, ktorý príjemne osviežil. Je to akcia, na ktorú sa určite oplatí prísť a štartovné číslo si tu rád pripnem aj na ďalšom ročníku.