MTBIKER Hornonitrianska Enduro séria - Partizánske

Patríte skôr medzi tých zjazduchtivých, pri slove enduro sa vám rozšíria zreničky a ešte si aj radi porovnáte časy so svojimi kamošmi?

To vám v kalendári dátum 14. a 15. máj určite neunikol, pretože na programe bolo 1. kolo MTBIKER Hornonitrianskej Enduro Série. Štart štvrtého ročníka sa pre zmenu odohral v Partizánskom, kde nás privítali staré známe Baťove traily ale v novom šate . Zmien bolo hneď niekoľko a už samotný „máj - lásky čas” , ktorý si organizátori vybrali pre prvé preteky, bol pre mňa prvou pozitívnou a vítanou zmenou.

MTBIKER podpora

Sme radi, že od minulého roka podporujeme aj enduro scénu na Slovensku. Na každom kole si môžete vyskúšať výživu od SiS, zastaviť sa na servis v našom MTBIKER stánku a tešiť sa môžete aj na tombolu, kde sme venovali vecné ceny. Dúfame, že aj týmto prispejeme lepšej atmosfére a preteky si ešte viac užijete.

Sobota na nečisto

Počasie už lepšie ani byť nemohlo a tak sa prví testeri upravených tratí začali zgrupovať v areáli Salaša už v sobotu 14. 5. v doobedňajších hodinách. Tu bol avizovaný tréning a zoznamovanie sa s trailami pre prvých nedočkavcov, ktorí ich pokrstili už krátko po desiatej hodine ráno. Voľné jazdenie mohli návštevníci využiť a zoznámiť sa s tým, čo ich čaká a neminie do šestnástej.

Je totiž pekne kľukatý, úzky s miestami zavretými zákrutami, posiaty koreňmi a smerom dolu by mal výborný flow.

Vtedy sa tu na jednom z trailov odohral „Step Up contest” o najlepší trik. Popravde som tu čakal hojnejší počet účastníkov, no zozbieralo sa ich len do 10. Každý z nich sa mohol predviesť v dvoch jazdách. Stihla sa tu zoskupiť menšia grupa divákov, ktorí „hecovali” k lepším výkonom a cenu za najlepší trik si odniesol chalanisko, ktorý počas výskoku dokázal tlesknúť rukami za chrbtom. Tým, že sa jazdcov nezúčastnilo veľa, bol contest celkom rýchly a krátky a tak sa osadenstvo pomaly presunulo na terasu areálu Salaš, kde o 18:00 vypukol punkrockový koncert domácich kapeliek.

Návštevníci mali po celom dni asi sucho v ústach a tak sa priestory zaplnili bleskurýchlo. Pri popíjaní piva sa to tu postupom času „zvrhlo” na reálnu párty pod holým nebom, kde tí najvytrvalejší dokázali skákať a tancovať až do neskorého večera. Ešteže provizórny kemp nebol ďaleko a do stanov na malej lúčke to mali všetci len zopár krokov. Ja som chcel byť fit a užiť si poriadne hlavne deň „D”, teda nedeľu, a preto som sa tejto spoločenskej udalosti radšej vyhol.

Nedeľa naostro

Nedeľa ráno nás opäť víta gýčovým počasím a ja som sa už nevedel dočkať ostrého štartu. Registrácia prebehla tradične veľmi hladko a rýchlo bez akýchkoľvek problémov. Utekám si nahodiť štartovné číslo a po krátkom „riders meetingu”, na ktorom sme sa dozvedeli všetko podstatné, štartujeme presne na stanovený čas o 10:00.

Tento rok mám tú česť vyraziť v prvej desiatke pretekárov a tak som si hneď od začiatku vychutnával ešte nerozbité traily. Krátko po štarte z parkoviska sa pustíme miernym svahom dolu, za ktorým nasleduje prudká ľavotočivá zákruta na výstupový chodníček vedúci k trailom. Ten som poznal už z minulých ročníkov, no až tu som si uvedomil, že si ho zopakujem celkom trikrát, čo nebývalo zvykom!

Príjemné zmeny

Tento rok totiž chalani z HES poprvýkrát zmenili a upravili nielen štart ale aj samotné RS. Našťastie tento výstupový trail sa mi páči a je to aj výživná rozcvička. V duchu si hovorím, že aj on samotný by mohol byť raz časťou RS. Je totiž pekne kľukatý, úzky s miestami zavretými zákrutami, posiaty koreňmi a smerom dolu by mal výborný flow. Dosť snívania, realita káže vychutnať si ho smerom hore a tak sa o to snažím.

Prvá polovica sa ťahá pekne lesíkom, druhá už len po širšej zvážnici, ktorá nás „vypľuje” rovno pred štartom prvého „Buddy trailu”.

Po tretíkrát už to taká sranda nie je a cítim únavu.

Aj on samotný má o pár metrov posunutý štart a aj nové prvky, o ktorých sa dozvedám až priamo na ňom, keďže sobotný tréning som úplne vynechal. Je na ňom celkom nový rockgarden, ktorý bolo možné vyskúšať v sobotu počas tréningu, no počas pretekov bol radšej kvôli náročnosti a nebezpečnosti opáskovaný. Obchádzame ho teda vľavo miernejším terénom. Tu a tam stále objavujem nové prvky, ktoré chválim. Novodobý Buddy je viac posiaty kameňmi, pribudli vlny, menšie skoky a celkovo pôsobí drsnejšie a zdá sa mi aj o dosť dlhší. Nechýbal ani Step up, ktorý sa mi na ňom najviac páči. Ešte zopár kľučiek pomedzi stromy a sme na jeho konci. Veľmi pekný trail a úpravy len kvitujem.

Rýchla dvojka

Celkom zadýchaný idem rovno na druhú RS tým istým výstupovým trailom, z ktorého ale približne v prvej tretine odbočíme vpravo na lúku, kde už čaká štedrá občerstvovačka. Po malom občerstvení, kde opäť nechýbal čapovaný „Baťák“ spolu s inými dobrotami, pokračujem rovno ku štartu. Druhá RS zachovala svoju podobu z minulých ročníkov a tu nebadám výrazné zmeny. Myslím, že bola totožná a teda má stále charakter rýchleho flowtrailu, kde to treba najskôr poriadne rozšliapať a postupne pridávať . Aj tu sa ale nájdu zákerné kamene a korene, na ktorých ma celkom vytriaslo.

Ku koncu malé hopíky a ďalší Step up, menší brat toho z Buddyho trailu . Druhá RS je veľmi rýchla, šliapavá a aj najkratšia a tak sa onedlho ocitám na poslednom, treťom výšľape, ktorý je úplne totožný s tým k prvému trailu. Po tretíkrát už to taká sranda nie je a cítim únavu. Našťastie nielen ja a pred sebou vidím mnoho bikerov tlačiacich svoje bicykle ešte len k druhej rýchlostnej skúške. Takto viackrát po sebe je to naozaj výživné. Naokolo počúvam o lanovke, po ktorej vačšina z nich túži. Ale predsa sme na pretekoch a tak sa na nich treba aj narobiť a jazdu dole si zaslúžiť.


Po asi 20 minútach posledného výšľapu sa dostávam k záverečnej RS. Jej začiatok je pre mňa úplne nový a tak presne neviem, do čoho idem.

Za mňa to robiť vedia, robia to dobre a tak sa sem budem tešiť aj nabudúce.

Po úvodnom prejazde cez „rozsypané skalky” nasleduje prudká ľavotočivá zákruta, ktorú som celkom nezvládol a vyniesla ma mimo trať. Je tu celkovo veľmi sucho a v klopkách sa miestami usadilo aj 15 cm prachu, v ktorom predné koleso stráca grip. Po opätovnom rozbehnutí sa už trať mení na úzky trail pomedzi stromy, ktorý ma doviedol na akúsi prašnú zvážnicu, kde som si nebol celkom istý, či idem správne a tu by som len máličko vytkol značenie, ktoré bolo inak všade chválitebné. Na konci tejto prašnej cesty čakala prudká zákruta vľavo, pri ktorej nejeden účastník nestihol dobrzdiť. Za ňou nasledoval už len pekný trail s ďalšími vlnami, skočkami a klopenkami, ktorý vyústil cez akýsi „trailový tobogán” priamo v cieli pri parkovisku. Po úspešnom dojazde do cieľa som sa už tešil, ako si vychutnám obed a „orosené” na terase Salaša, kde musím poďakovať aj trpezlivej obsluhe .


Keďže som dorazil medzi prvými, obedná pauza sa mi predĺžila a stihol som aj zregenerovať . Asi hodinu po dojazde posledného pretekára do cieľa nasledovala prekvapivo ako prvá tombola a hneď po nej vyhlásenie výsledkov. Zo 123 odštartovaných dokončilo preteky 115 jazdcov. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Poďakovanie organizátorom

Táto akcia sa rok od roku zlepšuje a patrí medzi tie, ktoré si určite nechcem nechať ujsť. Organizácia, ktorá je pod taktovkou chalanov z Baťových trailov a Hornonitrianskych stôp, je zabezpečená na vysokej úrovni a v podstate im nie je čo vytknúť. Za mňa to robiť vedia, robia to dobre a tak sa sem budem tešiť aj nabudúce. A nielen sem, nezabudnite, že ďalšie kolo je už o mesiac a tentokrát v Drozdove, kde sa verím, vidíme znova v hojnom počte.

Zdroj fotografií: Vlado Bugso Králik, Zelda5