Má elektrobicykel význam pre aktívneho cyklistu alebo, pre koho je vlastne určený?

Možnosť vyskúšať elektrobicykel sa mi naskytla po tom, ako som mal môj klasický nepojazdný. A keďže budúci rok plánujem kúpu nového, tak to bola ideálna príležitosť pohrať sa s myšlienkou, či si namiesto klasického bicykla nezaobstarám ten s motorom.

Segment elektrobicyklov rastie každým rokom a počuť o ňom z každej strany viac pozitívnych reakcií ako negatívnych. Naviac, tento rok sa mi narodil druhý syn, a teda voľného času na rozdávanie veľa nemám a práve elektrobicykel by mi ho mal ušetriť. Do rúk sa mi teda dostáva trailový bicykel Ghost s pohonom Shimano STEPS 8000. Technické detaily nejdem rozpisovať a viac-menej sa zhodujem na všetkom s autorom článku.

Na začiatok by som chcel uviesť nejaké moje údaje, aby ste približne vedeli, v akej fyzickej kondícii som. Meriam 180 cm a vážim 90 kg. Ročne nabicyklujem do 2 500 km a 50 000 m výškových, čo je okolo 220 h v sedle. Na maratónoch reprezentujem takmer presný stred, teda polovica bikerov je lepších a tá druhá horších.

Prvá jazda – čachtické traily

Je sobota, počasie priam ideálne na bicykel, ale z domu vyrážam až po obede. Elektrobicykel má ušetriť čas, tak sa doobeda venujem rodine. Do Čachtíc idem po ceste a hneď v úvode sa stretávam s prvým negatívom, a to je vypínanie elektromotora pri 25 km/h, aby sa dodržala zákonom stanovená hranica maximálnej rýchlosti. Samozrejme, toto vypínanie sa dá ľahko obísť, ale s vedomím, že porušujete zákon a rýchlejšie si vybíjate baterku.

Keďže na normálnom bicykli bežne jazdím po ceste medzi 25 až 30 km/h, tak motor sa každú chvíľu vypína a zapína. Chvíľu sa snažím cez 25 km/h, ale mozog mi hovorí, že načo ťaháš tých 20 kg za svoje, keď môžeš ísť o niečo pomalšie a bez väčšej námahy. Takže ustaľujem rýchlosť na spomínaných 25 km/h. Do Podolia, odkiaľ mám v pláne ísť na kopec Plešivec, prichádzam prakticky v horšom čase, resp. rovnakom, ako keby mám ísť na svojom bicykli. Samozrejme, som menej unavený, resp. vôbec a kladiem si otázku, aký význam má elektrobicykel pre niekoho, kto s ním jazdí napr. len po hrádzi. Ale na druhej strane by to možno potešilo viacerých ľudí, ktorí by chceli dochádzať do práce bez toho, aby sa hneď z rána zapotili.

Stúpanie na Plešivec

Schválne vyberám kopec, v ktorého závere je aj 25% stúpanie. Začiatok je len poľná cesta so sklonom nie viac ako 5%. Celý čas som v režime Eko a idem cez 20 km/h. Pole končí a vstupujem do lesa, kde sa terén poriadne dvíha. Na začiatku len 10%, ale potom prichádzajú úseky do 20%. Samozrejme, rýchlosť znížim do 15 km/h, ale vôbec sa nijako nezadýchavam. Na ceste je padnutý strom, tak zosadám z bicykla a neveriacky pozerám na kazetu, čo za pastorok tam mám zaradený. Na klasickom bicykli je pre mňa nepredstaviteľné, aby som 10% stúpanie ťahal na prevode 34/28. Stále mám režim Eko a stúpanie sa dvíha až na 20%, kde už musím ťahať na 34/37.

Prídem k sedlu Plešivec a zisťujem, že stále nie som nejak zadýchaný ani unavený a porovnávam, že na klasickom bicykli na tomto mieste vypľúvam vždy dušu a vôbec si uvedomujem, že prvýkrát vlastne zdolávam sedlo v sedle bez zosadnutia. Čaká ma teraz asi jeden km prudkého stúpania a klesania k vrcholu. Dávam si režim Trail a chcem ísť naplno, aby som sa aj unavil. Pri tomto úseku k vrcholu musím povedať, že fun faktor s elektrobicyklom je lepší ako na klasickom. Jednoducho si tie technické stúpania užívate lepšie, keďže máte väčšiu rýchlosť a ste menej unavení. Pred vrcholom ma čaká spomínaných 25%. Nikdy som tu nikoho nevidel, že by to dal v sedle. Jednak je to naozaj strmé a po druhé, podklad je štrkový a treba hľadať ideálnu stopu. Na počudovanie dávam to bez vážnejších problémov na prvýkrát. V režime Trail na prevode 34/46. Pocit víťazstva nad stúpaním zrazu strieda pocit sklamania. Tí, čo jazdíte, určite poznáte ten pocit radosti zo zdolaného kopca, keď ste už konečne hore.

Ja ako vyznávač AM/EN štýlu sa teším aj z toho, že prichádza tá časť výletu, kvôli ktorej som sem prišiel, a teda jazda dole kopcom po triali. Tento pocit teraz absolútne nezažívam a ďalej sa čudujem, že stále mám ďaleko od môjho maximálneho výkonu. Som síce spotený a rýchlejšie dýcham, ale jednoducho zisťujem, že s elektrobicyklom si na svoje dno nesiahnete, pokiaľ vám nedôjde baterka. Ten váš mozog stále proste presviedča, aby ste využívali motor a dovolím si zároveň tvrdiť, že pokiaľ máte kondičku a budete s ním jazdiť, o časť z nej môžete prísť. Jednoducho, učí vás lenivieť. Pripomínam, že toto tvrdenie platí pre tých, ktorí aktívne bicyklujú a chceli by nahradiť klasický bicykel elektrobicyklom. Na kopci zisťujem, že som ešte počas výjazdu nepil. Ako sa chystám nasadnúť na bicykel, náhodne stretávam "kolegu", na podobne zameranom bicykli. Chvíľku mu vysvetľujem, prečo som tu a moje pocity z jazdy. Stretávame sa navzájom s protichodnými názormi napr. na zákaz elektrobicyklov na Rychlebský stezkách. Keďže máme podobné bicykle, tak sme sa dohodli, že smerom k Čachtickému hradu pôjdeme spolu.

Fun faktor dole kopcom

Novú "e-známosť" posielam, nech ide prvý. Po pár metroch zisťujem, že na to ide naozaj z ostra, a teda prepínam sa na “race mode”, ale bicykel nechávam v Eko režime. Trail je už dosť zarastený, tak len dúfam, že nestretneme nikoho v neprehľadnom úseku, pre istotu teda pískame. Na prekvapenie fun faktor na traili, ktorý je bez skokov a nejakých veľmi strmých úsekov, je takmer rovnaký ako na klasickom enduro bicykli. Počas jazdy trocha ľutujem, že nemám nášľapy, ale flaty, lebo elektrobicykel mi trochu uteká spod nôh na koreňoch. Najviac oceňujem pluskové kolesá. Tie držia neskutočne, či už v zjazde alebo hore kopcom. Prichádzame k hradu a musím priznať, že som sa aj trocha zapotil. Ale nakoniec zisťujem, že kolega šiel na Boost režime a ja na Eko. Dávame spolu ešte jeden trail do Čachtíc a tam sa oddeľujeme, keďže nevie, či mu vydrží baterka a nechce riskovať. To je ďalšia z nevýhod, že musíte sledovať, ako ste na tom, lebo, ak vám dôjde v kopci, tak je to problém aj pre mňa, nielen pre netrénovaného cyklistu.

Technický zjazd

Ja stúpam naspäť k hradu a idem testovať bicykel, ako sa chová v technickom zjazde. Žltá z Čachtického hradu je ideálna na takýto test. Z dvoch strmín si vyberám ešte tú extrémnejšiu a púšťam sa dole po koreňoch, kde zisťujem, že musím ísť viac vľavo, no bicykel nepočúva a padám. Pri páde si nešťastne narážam prirodzenie a zvíjam sa na zemi dúfajúc, že ma nik v takomto teréne neuvidí. Analyzujem, kde sa stala chyba a vidím, že chalani to jazdia úplne zľava, takže od začiatku som vybral zlú stopu. Každopádne, ak vás nechá elektrobicykel v štichu, tak nie je veľká šanca na korekciu v takomto strmom teréne. Manévrovateľnosť je o dosť nižšia. Keď bolesť opadne, kontrolujem bicykel a tlačím ho hore a idem ten ľahší variant. Teraz idem ideálnu stopu a široké kolesá dávajú na koreňoch a kameňoch stabilitu. Pokiaľ nemusíte manévrovať v točkách, tak nie je problém zísť aj takýto terén, aj keď to asi výrobca veľmi nepredpokladá. Ale, ak by sa naozaj niekto rozhodoval, že si kúpi bicykel na jazdenie AM/EN štýlu, tak si bude musieť zrejme priplatiť na kvalitnejších komponentoch, minimálne XT resp. GX triede. Vidlica má síce 34 mm nohy, ale značne sa krúti. Ak si chcete poskočiť alebo jazdiť technický terén, lepší bude isto väčší priemer.

Prichádzam do Višňového a mám v pláne ísť legendárny Rodrigez a ešte Trnky Brnky Čachtice. Tentokrát do kopca skúšam, ako to pôjde na režime Boost. Výsledok je taký, že keď som hore, som prakticky nezadýchaný a mám asi o 3 minúty lepší čas ako je KOM na tomto kopci. Dávam si Rodrigéza a naďalej velebím hlavne na takomto traili pluskové kolesá. Čo je zaujímavé, že počas dvoch výjazdov som si nezlepšil svoje osobné časy na trailoch, ktoré sú samozrejme dole kopcom. Nebol som síce od nich ďaleko, ale myslel som si, že aspoň niekde sa prekonám. Takže, pravdepodobne dole kopcom si zrejme nepolepšíte, ak by ste kupovali bicykel s týmto úmyslom. Dávam si znova ten istý kopec, ale to mi už baterka ukazuje poslednú paličku, takže prepínam do režimu Eko. Ako sa blížim k začiatku trailu Trnky Brnky, vidím dvoch bikerov a kričím im, aby mi dali prednosť. Po obehnutí začujem štipľavé nadávky, tak hovorím, že len testujem, no zmena správania neprichádza, tak letím ďalej.

Cesta domov

Prichádzam do Čachtíc, dávam kofolu a ďalší plán je z Považian po novej cykloceste z Nového Mesta nad Váhom do Hornej Stredy. Niekde medzi Čachticami a Považanmi mi dochádza baterka. Ak by to bolo v kopci, mal by som problém. Ale tým, že motor pri šliapaní nemá takmer žiaden odpor, vládzem ísť stabilne niečo nad 20 km/h za vlastné, takže tých 20 km k domu mi problém robiť nebude. Naviac, prečo by aj mal, keď som stále svieži. Pri Považanoch úplne náhodne stretávam kamaráta s priateľkou. Samozrejme, kamarát ma slušne zdraví, ale stále nespoznáva. Celkom sa na tom bavím. Až keď ho obieham v tesnej blízkosti, neveriacky pozerá, čo tu robím, resp. ani nie čo, ale na čom som tu. Porozprávam mu, ako sa veci majú a dohadujeme výjazd na zajtra s tým, že bicykel požičiam jeho priateľke, namiesto jej 10-ročného 26" HT. S ponukou som prišiel ja, takže ju aj prijímam a teším sa na zajtrajšok.

Rekapitulácia výjazdu

Ak to zhrniem, tak na baterku som prešiel 50 km a nastúpal asi 1 300 výškových metrov. V porovnaní s klasickým výjazdom som ušetril asi dve hodiny. Ak by som chcel ešte ušetrené hodiny jazdiť, musel by som mať v batohu ďalšiu baterku. Keďže mávam výjazdy aj s 2 000 výškovými metrami, zrejme iná možnosť, ako mať so sebou dve baterky, by mi nezostávala. Údaje o dojazde od výrobcu treba brať s rezervou, keďže na výdrž pôsobí mnoho faktorov. Ja som mal cestou viacero 20% stúpaní a taktiež som si prišliapával aj dole kopcom, no čakal som väčšiu výdrž. Keďže som si nemeral tep, tak neviem konkrétne údaje o tepovej frekvencii a o spálených kalóriách. Určite nielen mňa, ale aj ostatných by zaujímalo takéto porovnanie výjazdu na elektrobicykli a klasickom bicykli na rovnakej trase. Hádžem teda rukavicu pre niekoho, kto by sa na takéto porovnanie podujal. Večer líham do postele, ale vôbec necítim únavu. Uvažujem, že ak by výdrž baterky bola dlhšia, nebol by zlý takýto elektrobicykel na dlhé exploračné resp. bikepackingové výjazdy v lone prírody. Lebo na toto treba mat naozaj veľa nabicyklované. No v súčasnosti by ste museli mať v batohu aj dve náhradné baterky, nehovoriac o pocitoch z bicyklovania, ktoré by ste stratili.

Druhá jazda

Ako som písal vyššie, na druhý deň mám s elektrobicyklom iný úmysel. Tentokrát bude jazdiť kamarátova priateľka. Dohodli sme sa, že pôjdeme na Tematín. Pre istotu nakladám elektrobicykel do auta a vyrážam z Lúky. Stretnutie máme v Hrádku. Keď prichádzam na miesto stretnutia, tak namiesto jedného kamaráta vidím dvoch. Hneď mi dávajú najavo, čo si o tom celom myslia a navzájom sa doťahujeme, keď im hovorím, že ten elektrobicykel nemám kúpený. Poňatie výletu asi berú veľmi rekreačne, keď sme ešte ani neotočili pedálom a tri pivá sú už v žalúdku. Moje rady, aby sa pilo po výkone, ako vždy berú na ľahkú váhu. Dostávam sľúbené HT-čko, ako bonus s defektom, ktorý ešte opravujeme a potom vyrážame. Samozrejme, hneď od začiatku kamoši strácajú a ja idem s kamarátovou priateľkou popredu. Vidím na nej, že si výlet užíva a sama mi hovorí, že v týchto miestach na klasickom bicykli by už mala dosť. Teraz sa usmieva od ucha k uchu a rozprávame sa o pocitoch z jazdy. Veľmi sa jej páči najmä stabilita, daná hlavne širokými pneumatikami a presné a rýchle radenie.

Ja už nevládzem udržať krok, ani reč, ani moč, tak ju posielam dopredu, nech si vyjde kopec a vráti sa pre nás. Všetci potom spolu prichádzame pod hrad, kde chalani tiež skúšajú elektrobicykel v strmom stúpaní. Po vyskúšaní prevláda názor, že to nemá nič spoločné s klasickým bicyklovaním. Prichádzame na hrad všetci v dobrej nálade a bez stresu. Chalani nadávajú, že nie je otvorený bufet na hrade, ale ja som celkom rád, lebo po ďalších dvoch pivách by sa menili na popredných jazdcov EWS a plánovaný MTBIKER trail by bol ako posledná rýchlostná skúška. Spravíme pár fotiek na hrade a už sa všetci rútime dole trailom smer Ihelník a Lúka. V úvode nikto z nás nečaká, že po dažďoch sa začiatok trailu dosť zmenil, a tak máme čo robiť, aby nik nehodil tigra a neukončil výlet orbou. Ja mám stále 26" HT a prekvapivo som stále nohami na bicykli.

Takže názor, že nie všetko je len o bicykli, je asi pravdivý. Kamarát po tomto úseku zastane a čaká na priateľku, či je všetko v poriadku. Tento úsek je naozaj technický, takže kráča popri elektrobicykli. Tu pripomeniem, že manévrovateľnosť si určite žiada chlapskú ruku, napríklad pri nakladaní do výťahu či do auta alebo aj prenesením cez takýto technický úsek. S mojou mamou sa mi stalo aj to, že zatiaľ čo výstup hore k hradu sa jej páčil a išla ho bez väčších problémov, dole to bol pre ňu už problém. Preto, ak ešte len začínate s elektrobicyklom, myslite aj na to, ako bude vyzerať cesta dole kopcom.

Kamošova priateľka to zvláda sama a znova nasadá na elektrobicykel. Prichádzame na Ihelník, kde sa pýtam na pocit jazdy dole kopcom. Ďalej počúvam len samé chvály. Jednoducho, tie pluskové kolesá patria k nemu ako uliate. Dávajú pocit stability a bezpečia, k tomu aj dobrá geometria rámu a pocit z jazdy je úplne iný. Z Ihelníka si elektrobicykel už beriem ja, keďže chcem ešte raz testnúť, ako sa správa v technických pasážach. Po skúsenosti zo včera idem dole už opatrnejšie, aby som nemusel nedobrovoľne objímať strom. Strmý úsek prechádzam, ale nie je to ono. Na klasickom bicykli by to bolo určite ľahšie, aj keď kamarát, ktorý šiel po mne si už dáva vrúcne objatie s jedným zo stromov stojacich vedľa trailu. Našťastie je to len situácia, na ktorej sa všetci bavíme a po chvíľke pokračujeme dole.

Ďalší úsek je len strmo dole s dvoma zákrutami. Tu sa na elektrobicykli cítim komfortne a šišky, štrk a menšie korene mi nerobia problém, čo potvrdil každý z nás. Problém mi robí len zákruta, ktorú nedobrzďujem a prelietavam, ale podľa stopy zisťujem, že podobne si skrátili trail aj moji dvaja kamaráti a vytvárame novú lajnu. Na kopci pred Lúkou si spravím zopár fotiek a zjazdujeme do dediny, kde v miestnej krčme rozoberáme pocity z jazdy. Večer ešte dostávam ďakovnú sms, lebo ešte stále prevládajú u kamarátovej priateľky pozitívne pocity z príjemne prežitého dňa so svojou láskou.

Dva pohľady

V článku som popísal výjazdy dvoch odlišných ľudí, ktorí majú radi prírodu aj bicyklovanie. U mňa, ako aktívneho cyklistu, zatiaľ nepripadá do úvahy kúpa elektrobicykla. Bicykel mám v srdci a pocit šťastia, ktoré prežívam pri jazde na tom klasickom a kvôli ktorému jazdím, mi elektrobicykel nedal, resp. dal len z časti. Pocit boja a víťazstva zo zdolaného kopca a pocit únavy z výjazdu mi jednoducho chýbal. Ušetrené dve hodiny by som omnoho radšej vymenil práve za tento pocit. Dole kopcom to síce nebola nuda, ale viac sa zabavím na svojom klasickom bicykli. Skúšal som ešte s elektrobicyklom skákať a aj keď nie som nejaký letec, tak som dolietaval podstatne bližšie.

Elektrobicykel preto odporúčam skôr menej aktívnym ľuďom, resp. tým, ktorí nemajú čas byť aspoň raz týždenne v sedle a chcú si vychutnať prírodu a kopce bez väčšej námahy. Takýto typ ľudí bude cítiť po takejto jazde aj príjemnú únavu, kedže pedálmi musíte tak či tak točiť. Celkom zaujímavo vyznel fakt, že zatiaľ čo moji cyklo kamaráti takýto typ bicykla nechceli, resp. mali negatívny názor, tak ostatní z okolia, či už moja rodina, kolegovia alebo kamaráti od piva, si ho vyslovene pochvaľovali a jediné, čo ich odrádzalo od kúpy, bola cena. U mňa je to asi 80% priateľov, ktorí nie sú aktívni cyklisti alebo športovci z rôznych dôvodov. Toto je obrovský potenciál trhu, pre ktorý sú elektrobicykle určené. Takže skôr, či neskôr budeme my, aktívnejší cyklisti, musieť prijať fakt, že medzi nami bude omnoho viac elektrobicyklov ako tých klasických na vlastný pohon.

Počas dvoch týždňov, v ktorých som mal elektrobicykel zapožičaný, som sa stretol s naozaj ostrou a neprimeranou kritikou na moju osobu, či už v teréne, na strave alebo tu na fóre. Skúsme byť preto viac zhovievavejší a tolerantnejší k ľuďom, ktorí jazdia na baterku. Sú ľudia, ktorí majú zdravotné problémy, nemajú čas, či majú iné životné priority, ale aj oni si chcú užiť voľný čas so svojimi rodinami, manželkami či priateľkami alebo aj sami niekde v prírode na bicykli. Sám mám manželku, ktorá popri dvoch deťoch nemá veľa času trénovať na bicykli a popravde ju ani nenadchýna niekde sa potiť v lese. Ale obaja máme radi prírodu a chceme tráviť voľný čas spolu. A práve elektrobicykel je jedinečná príležitosť, ktorá nám to umožní. Rovnako si myslím, že to vnímala aj priateľka môjho kamaráta a tešila sa z pekne stráveného dňa, kde ju priateľ nemusel dlho čakať na kopci a domov dorazila príjemne unavená. Navyše som presvedčený, že veľa ľudom otvorí cestu ku klasickej cyklistike a kúpia si možno druhý bicykel bez baterky.


Na druhej strane sa stretávam s názormi, že vie plnohodnotne nahradiť klasický bicykel hlavne tým, že človek na ňom trávi viac času ako na klasickom. Zo začiatku to môže na úplne netrénovaného človeka tak pôsobiť, ale ak to myslíte s cyklistikou vážne, poprípade chcete začať chudnúť, je určite lepší klasický variant. Celkom zaujímavý bol taktiež fakt, že z 5 e-bikerov všetci zhodne povedali, že kopce jazdia na strednom alebo najvyššom režime. Mnoho ľudí teda skĺzne k pohodlnosti a využijú to, čo elektrobicykel ponúka so zvýšeným výkonom - teda usporený času bez budovania väčšej kondície.

Človek takýmto spôsobom nikdy nenadobudne kondíciu klasického cyklistu, nehovoriac o väčšom chudnutí a malom dojazde, ktorý je pri najvyššej podpore motora dostupný. Mám dve deti, pracujem mimo domova a aj tak si nájdem čas na bicykel a na kondíciu, s ktorou dokážem "vybiť" dve baterky. Na druhej strane je určite lepšie byť v prírode na elektrobicykli, ako keby ste mali sedieť doma. Bicyklovaním na vlastný pohon spravíte pre svoje zdravie a kondíciu viac, ak nemáte práve vyššiu nadváhu alebo vyšší vek, pripadne zdravotné problémy. Na záver by som chcel naozaj poprosiť, aby sa tieto dve skupiny cyklistov viac rešpektovali, a teda menej nadávok a vysmievania sa tým s motorom a tí s motorom zase aby rešpektovali a neprovokovali jazdou po traili hore kopcom, rešpektovali zákaz elektrobicyklov v určitých lokalitách, či dávali si pozor na strave, aby mali zapnutú elektro jazdu.