Tip na výlet: Magna Via po stopách Márie Terézie

Magna Via je cisárska poštová cesta vedúca naprieč celým vtedajším Rakúsko-Uhorskom a na malý kus pretína aj náš Trenčiansky kraj. Doteraz sa zachovala a niekoľko nadšencov udržuje povedomie o dôvode jej vzniku a histórii.

Čo je však najlepšie, môžete ju absolvovať aj na bicykli a vyskúšať si, kadiaľ vozili poštové vozy balíky, údajne cestu využívala aj šľachta tej doby, možno aj samotná Mária Terézia. Cesta viedla z Viedne cez celé Slovensko do Užhorodu, východným okrajom Maďarska a končila v Rumunsku.


Keď Turci obsadili južné územia, pretrhlo sa poštové spojenie Viedne s okolitými krajinami. Výstavba cesty skončila okolo roku 1550 a mala 56 poštových staníc. Viete prečo má súčasná pošta vo svojom znaku trúbku? Je to spojené práve so spomínanou Magna Via, pretože keď sa poštový voz blížil k jednej zo staníc, ohlasoval svoj príchod trúbením na trúbku. My si však trúbku na cestu baliť nemusíme, stačí si zobrať dostatočnú zásobu vody a nejaké energeticky výdatné jedlo, pretože niektoré časti trasy dajú zabrať aj skúseným bikerom.


Oficiálny začiatok značenej Magna Via je na konci dediny Nedožery-Brezany v smere na Pravenec, kde treba odbočiť doprava, vedľa cintorína nájdete tabuľu, kde si môžete môj historický úvod doplniť o ďalšie informácie. 


Šesťkilometrové stúpanie na hrebeň Žiarskeho pohoria dá zabrať a jeden, či dva úseky sú vysypané jemným pieskom. Napriek viacerým pokusom, som nemal šancu ich vyšliapať a musel som bike na kúsku tlačiť. Pred vrcholom uvidíte pri ceste tabuľku s nápisom Pri krčme, ale potešil som sa zbytočne, je to jeden z historických názvov a kedysi vraj na tomto mieste skutočne stál hostinec. Občerstviť sa môžem jedine tým, čo som si priniesol a čoskoro sa dostávam k ďalšiemu neobvyklému názvu umiestnenom na urastenom strome Pod stĺpom. Toto označenie sa stalo aj oficiálnym označením vrcholového bodu, o čom svedčí aj turistický smerovník. Chvíľu premýšľam, aký stĺp tu mohol v šestnástom storočí stáť a akú funkciu plnil vo výške 637 m n.m.


Odtiaľ už pozvoľna začína zjazd do Turčianskej kotliny a po pravej strane vidím horskú chatu. Počas zjazdu sa povrch mení, treba byť opatrný, pretože miestami je cesta opäť vysypaná jemným pieskom a jeden úsek je spevnený veľmi hrubým štrkom. Miestami sa odkrývajú výhľady na okolie, takže stojí za to odložiť bike a pokochať sa výhľadom, veď nie som na pretekoch, ale na výlete. 


Cesta končí za dedinkou Jasenovo, napája sa na hlavnú cestu vedúcu do Slovenského Pravna a ďalej na Martin. Tu sa však otáčam, vraciam sa späť. 


Asi kilometer od tejto križovatky je prameň skvelej minerálnej vody Budiš, takže si ešte doplním tekutiny. Prameň tečie veľmi pomaly a ľutujem ľudí, ktorí si tu plnia celé tašky prázdnych fliaš. Ochotne ma však pustia naplniť si moju cyklo fľašu.


Na vrchole Pod stĺpom sa však nevraciam po Magna Via, ale odbočím vľavo po červenej turistickej značke na Štyri chotáre, mimochodom je to aj Cesta hrdinov SNP a cestou bol smerovník k partizánskym bunkrom. Čaká ma ešte niekoľko stúpaní, obdivujem scenérie, dýcham vôňu lesa, dvakrát stretám v protismere bikerov, s ktorými sa krátko pozdravíme a pokračujem ďalej. 


Štyri chotáre (710 m n.m) -  najvyššie miesto môjho výjazdu, ako názov napovedá, je križovatkou viacerých ciest. Skutočne sa odtiaľ dostanete či už smerom do Turca, na Hornú Nitru, ale aj na Handlovú. Je to veľmi navštevované miesto,  o čom vás presvedčí veľké množstvo cyklistov a turistov. Na vrchole je poľovnícka chata. Z prameňa si môžete doplniť zásoby vody. Odtiaľto ma čakal už len rýchly zjazd do dediny, z ktorej som pred pár hodinami začínal svoj výjazd, takže to nebolo ani potrebné. Prešiel som niečo cez 50 km a našliapal 1009 metrov prevýšenia. Celá cesta mi trvala niečo cez tri a pol hodiny pohodovým tempom.