Reportáž: Bláznivý cyklovýjazd - 3. ročník v Podolí je za nami

V prvú aprílovú sobotu sa v Podolí už tradične konal ďalší ročník nenáročných pretekov Bláznivý cyklovýjazd.

Predpoveď počasia nevyzerala pre deň konania akcie vôbec ružovo, no aj napriek tomu sme si povedali, že sa podujatia zúčastníme. Na predchádzajúcich dvoch ročníkoch sme totiž neboli a chceli sme zažiť sľubovanú pohodovú atmosféru.

Počasiu nerozkážeš

Ráno v deň akcie bolo na cestách mokro, obloha bola zatiahnutá a s teplotou vzduchu to tiež nevyzeralo príliš ideálne. Povedali sme si ale, že to nemôže byť prekážkou, a predsa sme naložili bicykle a vybrali sa smer Podolie. Po príchode sme si šli vyzdvihnúť štartovné čísla, obdržali sme darčeky a mohli sme sa postaviť na štart. Štartovací bod bol Park miniatúr v Podolí, odkiaľ sme sa asfaltovou cestou vybrali smerom na Čachtice. Následne sme prešli cez dedinu Častkovce, pričom už v tomto bode nám bolo všetkým jasné, že sa dnes dažďu nevyhneme.

Po príchode do Čachtíc sme sa rozdelili na dve skupinky, MTB a cestnú. My sme volili MTB trasu, a tak sme začali stúpať po turistickej značke smerom k Čachtickému hradu. Prvotný asfaltový povrch sa približne v polovici zmenil na nespevnenú cestu s veľmi výživným stúpaním, ktoré nás v chladnom počasí naozaj poriadne zahrialo. Na vrchole sme sa chvíľku pokochali výhľadom do doliny Višňové, potom sme sa už ponorili do krásneho lesa, v ktorom nás čakal single-trail.


Podklad ihličnatého lesíka bol skutočne príjemne mäkučký a v kombinácii s dažďom bola radosť dýchať okolitú krásnu vôňu. Klesajúce pasáže občas striedali mierne stúpavé, ale nebolo to nič dychberúce na kondičku.

Na pešo

Po zjazde sme sa ocitli vo Višňovom, odkiaľ sme sa vybrali smerom na Hrachovište a následne späť na hrebeň cez stúpanie, ktoré nás už ale prinútilo zoskočiť z bicyklov a tlačiť ich. V tej chvíli katapultovali svojich majiteľov zo sedla dokonca aj e-biky. To však neprekáža, občas treba i potlačiť, aj to k tomuto športu jednoducho patrí.


Z vrcholu Salášky sme začali konečne klesať smerom na Ošmek. Táto pasáž sa mne osobne veľmi páčila, dalo sa totiž počas nej udržiavať konštantné tempo bez zbytočných stúpaní. Z Ošmeku sa vydávame žltou cykloznačkou, pričom stále klesáme a z cesty tak príjemne ubúda. Do cieľa už zostáva posledných pár kilometrov.


Dostávame sa do Podolia, časti Kopanice, kde sa dá smerom nadol nabrať pomerne slušná rýchlosť niečo cez 50 km/h. V momente, keď ale túto oblasť opúšťame, nás zastihne prietrž mračien a výdatný dážď, ktorý nám znepríjemňuje posledné metre trasy a nenecháva na nás jedinú nitku oblečenia suchú. Preto šliapeme do pedálov koľko to dá, chceme byť v cieli čo najskôr.

Apríl ako vyšitý

Víta nás tabuľa Podolie a s ním aj očakávaný cieľ, ktorý je v Parku miniatúr. Po jeho prejazde sa ideme občerstviť chutným gulášom a teplým čajíkom. Kým čakáme na tombolu, počasie sa začína umúdrovať a nakoniec vykukne aj slniečko, ktoré nás ako tak zohrieva. Z tomboly si odnášame jednu cenu, ktorou podujatie končí a my sa odoberáme do teplých priestorov auta.


Verím, že budúci rok sa počasie ukáže v o čosi lepšom svetle, ako tomu bolo dnes, a my si tak budeme môcť zopakovať pekne zorganizovanú akciu s ešte väčším počtom účastníkov.

Michal & Dada