Rozhovor s KE.CY - poctivé košické traily

KE.CY - košické cyklotraily je aktivita skupiny ľudí z Košíc, ktorí sa rozhodli stavať legálne, udržateľné a najmä zábavné traily prinášajúce ľudom radosť.

Aj silná príroda niekedy nedokáže vyhovieť potrebám a chúťkam cyklistov. Predsa len od nej nemôžeme očakávať, že nám postaví traily a bude ich aj udržiavať - skôr naopak. Práve preto existuje skupina ľudí KE.CY, ktorej cieľom je budovanie lesných chodníkov v okolí Košíc, na ktorých si zaručene každý nájde to svoje. Verte tomu, že KE.CY nie sú kecy!

Pre tých, ktorí vás ešte nepoznajú, vedeli by ste sa v skratke predstaviť?
Mišo: Sme partia ľudí, ktorí sa rozhodli postaviť si legálne single doma, aby sme za nimi nemuseli stále cestovať. Viacerí z nás majú deti, takže ak vieme byť v priebehu 20 minút na singloch, tak je to veľká výhoda. KE.CY by som rozdelil do niekoľko skupín, ktoré bez seba nemôžu fungovať a je medzi nimi prienik. Prvá, ktorá má na starosti vybavovanie projektov, povolení na nové single, prvotné trasovanie, administratívu týkajúcu sa o.z. a komunikáciu s mestom, krajom a úradmi. Sem patria traja ľudia - Veronika, Zoran a Mišo. Potom je to ďalšia skupina s ktorými podnety, nápady konzultujeme na poradách a potom aj realizujeme v praxi. Sem patria Rišo, Matej, Martin, Maroš, Peter, Dominik, Sigy, Jaro, Marek, dvaja Matúšovia. Každý z nás je v niečom dobrý. Snažíme sa skĺbiť naše prednosti do jedného finálneho produktu a to je KE.CY Singletrack Park. Potom sú tu všetci ostatní, ktorí sa zúčastňujú brigád, podporujú nás, pomáhajú nám pri zlepšovaní techniky jazdenia, sprevádzaní, čistení a hlavne, s ktorými na singloch jazdíme.

Zoran: Sme bikeri a trailbuilderi, ktorí sa rozhodli stavať singletrack park legálne a udržateľne v košických lesoch. Ako skupina fungujeme od 2014 a ako občianske združenie od roku 2015.

Matej: Formálne sme občianske združenie, partia priateľov na bicykli aj bez bicykla. Vznikli sme, lebo lesné víly traily nebudujú a jazdiť niekde chceme. V zahraničí sme videli, ako to môže vyzerať a nechali sme sa inšpirovať. Pred rozbehnutím KE.CY sme fungovali s podporou Slomby. Singel Jahoda sme tak pod hlavičkou Slomba postavili ešte v roku 2008. Sme úplne presvedčení, že má zmysel budovať singel špeciálne pre bicykle ako alternatívu ku zvážnici. Baví nás tvoriť komunitu a robiť niečo, čomu veríme. Ozvite sa, ak sa chcete pridať!

Rišo: Ja to vnímam tak, že sa zhodou náhod v Košiciach postretali v rôznych časových rovinách ľudia, ktorých bavilo MTB v inej, zábavnejšej forme. Tak nejako vznikli KE.CY. Naše individuálne predstavy z minulosti sa pretavili do spoločných v súčasnosti, ktoré sa snažíme už 5. rok realizovať.

Nika: Sme skupina aktívnych nadšencov žijúca a pracujúca v Košiciach, ktorá sa popri práci venuje výstavbe legálnych, zábavných a trvalo udržateľných trailov.


Košice sú veľké mesto, ale doposiaľ sa okrem pár ľudí nikto výraznejšie nepodieľal na vytváraní nových trailov a cyklochodníkov priamo v lese. Čo sa vám teda podarilo uskutočniť od vzniku KE.CY?
Zoran: Podarilo sa nám postaviť 6 trailov (z toho trail Jahoda je postavený Slombou v roku 2008) a ďalšie 4 „na čierno“ postavené, ale veľmi obľúbené single zlegalizovať - z toho jeden výstupový. Platné povolenie máme na stavbu ďalších dvoch singlov. Náročnosť je vo väčšine orientovaná pre verejnosť, ale sú stavané tak, aby si ich naplno užil aj skúsený biker - teda dbali sme na dodržanie fun factoru 1 000 000. Niektoré (Surawý, Davidoff) sú určené pre technicky zdatnejších cyklistov – teda viac dole kopcom, viac koreňov, viac skál, viac skokov a dropov. Spoločne s Bike Parkom Červený breh sa nám darí rozvíjať a udržiavať dual slalomovú trať, do ktorej sme investovali nemálo energie a prostriedkov, ale stojí za to každý cent a kvapka potu. Medzi naše úspechy by som zaradil aj formovanie komunity, ktorej aktivity sa rozvíjajú rôznymi smermi – výroba cyklodresov, skonštruovanie časomiery na enduro preteky, bikeguiding pre cestovné kancelárie,... Dalo by sa povedať, že KE.CY ako značka a identita (nie len) košického bikera už žije vlastný život, inšpiruje a rozvíja sa rôznymi smermi a všade úspešne.

Nika: Podarilo sa nám zlegalizovať a vyznačiť väčšinu existujúcich trailov, ktoré boli zrealizované ešte pred vznikom občianskeho združenia. Momentálne si u nás vieš zajazdiť na cca 25 km sieti trailov. Získali sme výnimku z lesného zákona na realizáciu 2 nových trailov. Postupne sa snažíme o propagáciu trailov a získavanie nových priaznivcov. Vychovávame si mládež, sprevádzame ich po trailoch, učíme ich jazdiť aj to, ako stavať traily, lebo na brigádach treba veľa kopať a nám sa už nechce .

Matej: Aby to nevyzeralo, že máme patent na to, ako robiť chodníky pre bicykle v lese. Ľudia sa starajú o chodníky a stavajú nové aj mimo nás, dokonca aj legálne.

Rišo: Z pohľadu z minulosti sa nám podarilo veľmi veľa. Narodilo sa 5 úplne nových trailov, zlegalizovali sa 4. Dohromady máme zatiaľ v KE.CY 9 singletrackov (aj s Jahodou) + jednu dualslalomovú trať na Červenom brehu.


Ako bude vyzerať tohtoročná sezóna v podaní KE.CY? Chystá sa vybudovanie nových ciest, akcie, nejaké prekvapenie?
Mišo: Dúfam, že si veľa pojazdíme a podarí sa nám dokončiť dva nové single Hriešny cca 5 km a výstupový singláč z krčmy o dĺžke cca 600 m s prízvučným menom Bufet. Ideme zorganizovať dva dvojdňové Singletrack Campy - jeden deň výstavba a druhý deň jazdenie. Na konci sezóny by to mal byť pohodové preteky Joyduro a potom stretnutie trailbuilderov, kde sme prevzali štafetu od chalanov z Hornonitrianskych stôp. Ako prekvapko by mohol byť flow trail na časti najnovšieho singlu Davidoff. Celkom dosť sa mi zdá .

Zoran: Tento rok by sme chceli dobudovať trail Davidoff a to hlavne jeho tretiu pasáž ako jeden nadupaný flow-trail s luxusnými klopkami, vlnami a lavicami. Potom budeme v máji a v júni organizovať pokračovanie úspešnej akcie Singletrack Camp, to 4. a 5. pokračovaním. Cieľom týchto campov je vybudovanie nového trailu (prac. Názov Hriešny) za účasti camperov, kde si budú môcť vyskúšať aké to je byť a budovať v lese s ľuďmi s tým istým mentálnym postihom a na druhý deň pojazdiť v sprievode KE.CY šrácov a inštruktorov. Z celej akcie sú parádne fotky (pre mnohých nové profilovky) a výborný pocit z toho, že môžeš dva dni tvoriť, jazdiť a kecať s ľuďmi na rôzne témy o MTB až do zošalenia. Akcia je vhodná pre rodiny s deťmi. Na druhý deň bude tiež prebiehať kurz zlepšenia technickej zručnosti na bicykli pre najmenších (bez pomocných koliesok ). V septembri to budú znova preteky Joyduro pre komunitu, bez cien a cash prize. Ide o čistú radosť z jazdenia a pretekania určeného pre bike komunitu, ktorá sa účastní na budovaní trailov, ich podpore nech je akákoľvek a sympatizantov z celej republiky aj zahraničia. Stretáva sa tam široká škála veková a výkonnostná. Úplnou čerešničkou na tejto torte akcií bude na záver sezóny stretnutie trailbuilderov z celého Slovenska. Túto osožnú akciu minulý rok odštartovali kamoši z Hornonitrianskych stôp a tento rok stretnutie organizujú KE.CY.

Nika: Tohtoročná sezóna bude plná prekvapení. Získali sme výnimku z lesného zákona na realizáciu 2 nových trailov, výnimka platí do konca roka 2019, takže všetci bikeri, čo chcete jazdiť po nových trailoch tak hor sa na brigády! 25. - 26. mája a 15. - 16. júna pripravujeme Singletrack campy. Oba campy budú dvojdňové. Prvý deň bude trailbuilderský a makať sa bude na stavbe nového trailu smerom od Hrešnej. Trail Hriešny by mal mať cca 5 km. Druhý deň sa venujeme technike jazdenia, prekvapením budú špeci prenosné skoky a trenažér na zdvíhanie predného kolesa. Táto aktivita sa uskutoční vďaka podpore Nadačného fondu T-Systems Slovakia spravovaného Karpatskou nadáciou. Dokončiť chceme trail Davidoff, ktorého prvú etapu sme realizovali na jeseň. Pokračovať by mal ako cca 0,7 km dlhý flowtrail, na realizáciu projektu momentálne zháňame financie. 7. Septembra plánujeme ďalší ročník Joyduro pretekov a organizovať budeme aj trailbuderský seminár, ktorý započali chalani z o.z. Hornonitrianske stopy. Tam sme sa zhodli, že by sa mal robiť každý rok niekde inde.

Rišo: Tento rok po prvej porade združenia je jasné, že začneme stavať nový trail, ktorý bude podľa všetkého „veľká vec” . Z minulého roku sa nám osvedčil projekt singletrack campov, takže aj tento rok pôjdeme v tomto duchu + koniec sezóny okoreníme tradične enduropretekom na našich najlepších trailoch.


Vedeli by ste uviesť aspoň malú štatistiku, ak ide o počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na brigádach, respektíve naopak, tí ktorí jazdia na trailoch?
Mišo: Minulý rok sme organizovali brigády väčšinou formou dvojdňových akcií. Tam nám chodilo vždy aspoň 30 ľudí. Ku koncu sezóny sme dostali povolenie na nové tri single a jeden z nich - Davidoff, sa nám podarilo urobiť počas piatich brigád! Tu sme mali účasť minimálne 25 ľudí na brigádu.

Zoran: Štatistiky sú len pocitové i keď do budúcnosti máme v pláne inštalovať na trailoch počítadlá, aby sme mohli lepšie demonštrovať popularitu nášho diela pred magistrátom a krajom, s ktorými spolupracujeme. Ako všetky trailbuilderské združenia (poznatok zo stretnutia) sme trpeli na nízku účasť na brigádach. Čiastočne sa nám to podarilo upraviť lepšou organizáciou brigád, ich menšou početnosťou, ale s podpornými akciami a teda s vyššou účasťou. Takto dokážeme napredovať skokovo a má to aj sprievodný efekt, ktorým je posilňovanie komunity prezentáciou výstavby a jazdenia na singletrackoch aj pre „bicyklujúcu verejnosť“, ktorá je v Košiciach veľmi početná. Odhadujeme ju v tisícoch horských cyklistov a stále rastie.

Nika: Štatistiky žiaľ nemáme, ale tým že sú traily z mesta ľahko a rýchlo dostupné, využíva ich veľa ľudí a to nielen cez víkend. Bikeri si chodia vetrať hlavu aj v priebehu pracovného týždňa, keď už padla. V minulom roku sme zorganizovali viacero trailbuilderských campov a vďaka nim sa nám podarilo prilákať na brigády okolo 30 ľudí. Stále však platí, že len hŕstka z množstva bikerov, ktorí jazdia po trailoch, sa aktívne zapája do rozvoja a údržby trailov, pritom spôsoby, ktorými nás môžu podporiť je veľa. Mám pocit, že mnohí ani netušia, koľko úsilia a potu sa preleje kým postavíš kilometer trailu.

Matej: Minulú jeseň sme mali pri budovaní singlu Davidoff veľkú radosť, na každú brigádu prišlo viac ako 25 ľudí, veľa mladých. Mnoho z nich sme spoznali na Singletrack campoch a práca išla pekne od ruky. Samozrejme nám prialo aj počasie.


V poslednej dobe sa rozmáha elektro-cyklistika v lese. Ako je to s jazdením na elektrobicykli po chodníkoch z vášho pohľadu? Máte voči tomu výhrady?
Mišo: Toto je vec, na ktorú máme rôzne pohľady. Elektro tu bude a nedá sa to zastaviť. Dôležité je, či budú elektrocyklisti prispievať na stavbu a údržbu singlov, alebo si to budú len užívať a “mať na háku”. Veľa takýchto cyklistov prišlo na to, že takto sa môžu v pohodičke povoziť po lese a neunaviť sa. Mohli by ale prísť na to, že treba aj pomôcť! Riešenie je aj v obchodoch, kde sa ebiky predávajú. Nech skúsia robiť osvetu a možno venovať časť zo zisku na výstavbu a údržbu singletrailov.

Zoran: V tomto bode sa naše názory v o.z. KE.CY trošku rôznia, ale všetko v zdravej miere. Za seba hovorím, že mi ebiky nevadia. Je to ale výzva ako zvládnuť nápor nových bikerov v lese a na trailoch, ako ich „edukovať“, aby sa správali zodpovedne voči sebe, prírode a ostatným užívateľom. Zároveň aj ako využiť ten obrovský potenciál nových “bikovaním” posadnutých duší, ich priazne a hlavne podpory pri ďalšom budovaní a údržbe singlov. Žiadnym problémom nie sú bikeri, ktorí prejdú z klasického bicykla na ebike. Títo vedia čo a ako, užívajú si naplno čo technológie ponúkajú (úprimne, s pribúdajúcim vekom sa nás v tejto skupine ocitne asi viac). Veľkou výzvou sú noví bikeri, ktorí sú vystrojení falošným sebavedomím v podobe vybombovaného elektrického fulla, ktorý sa tvári, že všetko zvládne za nich. Platí to tak iba hore kopcom, ale láme sa to spolu s klesaním. Tam by už mal byť ebiker vyzbrojený aj nejakými zručnosťami. V krátkej budúcnosti si viem predstaviť skill camp aj pre ebikerov, čo si myslím že je ten najlepší spôsob, ako riešiť spor medzi human vs. motor bikermi. Nie som zástanca zákazov a myslím si, že je lepšie „ťahať správnym smerom ako tlačiť proti“ .

Nika: Proti gustu žiaden dišputát. Ocenila by som však, ak by sa aspoň pozdravili, často sa im totiž nezadarí. Bolo by fajn, keby sa nejakým spôsobom podieľali na výstavbe a údržbe trailov, nakoľko ich o niečo viac ničia ako bežní bikeri.

Matej: Veľa o tom diskutujeme a nemáme na to stále spoločný názor. No dohodli sme sa, že teraz nebudeme jazdu na ebikoch po našich trailoch nijako regulovať či zakazovať. Je to na každého osobnej zodpovednosti, aby sa správal k trailu a lesu slušne a s rešpektom, a to sa dá aj s elektrobicyklom. Viac ako električky na našich trailoch nám asi vadia hulváti a ignoranti.


Peter: Ich stúpajúca popularita viedla v posledných rokoch k prijatiu určitých opatrení, či obmedzení, správcami niektorých bike lokalít. KE.CY k takémuto kroku zatiaľ nepristúpili. Oprávnené použitie by som videl u bikerov starších ročníkov, prípadne zdravotne znevýhodnených, ktorým dovoľujú nezanevrieť na tento krásny šport. Neviem si však predstaviť vyraziť s ebikom na niekoľkodňovú expedíciu do hôr. Tu sa ukážu nesporné výhody klasického bicykla: netreba ho nabíjať, či tankovať, nemusíš ťahať desať kíl mŕtvej váhy navyše po vybití batérie. Aj preto v klasickom bicykli vidím ďaleko viac slobody, než v bicykli na baterky.

Rišo: No, toto je ťažká téma... aj my sa jemne na túto tému v názoroch rozchádzame. Ja osobne to nevidím veľmi rád. Mám na svoj názor dôvody, až čas ukáže, či oprávnené.


Ste nielen skúsení kopáči, ale samozrejme aj jazdci. Aké neduhy vidíte v súčasnej horskej cyklistike v našich lesoch?
Mišo: Elektro bikeri sa nezdravia! Nemajú na to čas, lebo im dochádza baterka . Nejaké iné neduhy mi nenapadajú.

Zoran: Technológie letia vpred. Dobré bicykle sú každým rokom dostupnejšie pre širokú verejnosť, ale budovanie infraštruktúry (tej singletrackovej) zaostáva a teda aj jej podpora zo strany vlády, miest a krajov. Administratíva pre budovanie legálnych singletrackov je náročná a často dlhodobo neúnosná pre skupinu nadšencov. Privítal by som väčšiu ústretovosť zo strany správcov, vlastníkov lesov, úradov, miest a obcí. Trail park je prínosom v rôznych aspektoch či je to ekonomika, verejné zdravie, cestovný ruch, zlepšenie povedomia o prírode a jej ochrane,... a to by malo byť brané na zreteľ vo forme podpory (aj finančnej), zjednodušenia administratívy, resp. súčinnosti miest a obcí. Dovolím si povedať, že motívom 99 % združení je vybudovať infraštruktúru a môcť si ju užívať a nie zneužívať a vykrádať rôzne schémy financovania pre vlastný osoh. Preto súčinnosť mestských štruktúr (OCRky, krajskí a mestskí cyklo-koordinátori, úradníci alebo zamestnanci magistrátov na športových a iných oddeleniach) pri náročnej administratíve je viac než žiadaná! My našťastie máme vynikajúcu spoluprácu s košickou cyklokoordinátorkou – ďakujeme Veronika Urbanovičová! Čo sa týka drancovania lesov „lesoNEhospodármi“, tak tam by som rád v mene všetkých bikerov hlasno zakričal DOSŤ!!!

Nika: Bordel v lese, keďže poniektorí si nevedia zobrať odpadky zo sebou. No najmä ťažba dreva v slovenských lesoch absolútne nepraje súčasnej cyklistike.

Peter: Je to najmä rozpor medzi športovo-rekreačným a hospodárskym využitím lesa. Častokrát sa stretávame s ťažbou dreva priamo na trailoch, pričom následne nie sú uvedené do pôvodného stavu, trail zostáva poškodený a zasypaný množstvom konárov.

Rišo: Spravidla sú horskí cyklisti aj milovníci prírody (preto bicyklujú v lese . Problém je, že sa tento krásny šport teší popularite a v lesoch vzniká “pretlak”. Myslím tým hlavne stret s inými účastníkmi lesa. Aj tu je jedna z výhod budovania trailov, ktoré sú určene primárne cyklistom. Na nich by tieto neželané strety nemali vznikať. Treba ale dodržiavať pravidlá, napríklad nejazdiť po trailoch v protismere, ak sú stavané ako jednosmerné.


Je to síce otázka vkusu a schopností, ale predsa len, stal sa niektorý z chodníkov - SuRAWy, Bedľa, alebo iný – skutočnou srdcovkou? Ak áno, čo je na ňom také výnimočné?
Mišo: Ja mám najradšej kombináciu DržHubu, SuRawy, Bedľa, teraz pribudne určite Davidoff, Zlatoklopka a na záver Lesmír. Páči sa mi to, pretože tam je všetko - dlhý, strmý, rýchly, technický... a väčšinu času ideš po singloch aj hore aj dole. Všeobecne asi najväčšej obľube sa teší Bedľa, Surawý a určite to bude aj Davidoff.

Zoran: Ťažko hodnotiť, ktoré z detí máš radšej. Všetky sú výnimočné a iné. Ale najčastejšie asi jazdím SuRAWý, Bedľu, Davidoff a Lesmír. Veľmi pekný je aj Michalkov. Ten si užívam kvôli jeho dĺžke a pre jeho premenlivý charakter.

Nika: Pre mňa Bedľa a Lesmír lebo sú hravé, zábavné, nie moc ťažké a príjemne dlhé .

Matej: Ktoré dieťa je tvoje obľúbené? Je to viac ako jasné, že trialy už teraz tvoria sieť a môžeš si vyskladať menu, ako sa ti páči. Duple sú povolené a traily menia svoj charakter počas roka. Teraz na jar bude ten špecifický grip po ústupe zimnej vlhkosti, ktorý je celkom iný ako ten po daždi. Pre mňa je výnimočné, že máme niečo také za mestom, je to kvalita života. Stále som nadšený, keď traily ukazujem novým ľuďom, alebo ich zdieľam s kamarátmi a rodinou.

Peter: Pre mňa sú to hlavne traily, ktoré sa rodili ťažko. Prvý, na ktorom som sa trailbuildersky podieľal bola Jahoda. Väčšina trailu vznikla v roku 2008 a prepojenie až na červenú turistickú značku sme dostavali v roku 2009. Kopalo sa v malých skupinách a úspechom bola aj účasť presahujúca 5 trailbuilderov . Dnes by sme už niektoré úseky možno navrhli inak, no boli to prvé nadobudnuté trailbuilderske skúsenosti. Trail Bedľa taktiež vznikal neľahko v priebehu niekoľkých sezón. Prvé brigády som si síce odkopal úplne sám, no postupne sa trailbuilderi pridávali. Vznikol ako logické prepojenie Kamenného hrbu a Girbeša. Orientácia na juhovýchodnom svahu kopca Drobná z neho robí jeden z najlepšie jazditeľných trailov hneď po ústupe zimy. Aktívna propagácia trailov a trailbuildingu po vzniku KE.CY a s tým súvisiaci rast komunity dosiahol, že dnes je už možné postaviť nový trail doslova v priebehu niekoľkých brigád, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné.

Rišo: Bedľa bude zrejme štatisticky náš najvyužívanejší trail, takže je pravdepodobne najobľúbenejší. Paradoxom je, že jej základ vznikol ešte pred vznikom združenia KE.CY. Asi sme ako vtedajší kopáči mali aj kus šťastia, že sa nám takto podaril . SuRAWý je moja osobná srdcovka. Jeho názov explicitne korešponduje s jeho charakterom. Je to náš zatiaľ najtechnickejší trail s najmenším zásahom do terénu. Tajne dúfam, že sa nám ho v budúcnosti ešte podarí o niečo natiahnuť. Potenciál na jeho predĺženie ešte má.


Kopanie trailov a ich údržba si vyžaduje veľa práce, nielen fyzickej ale aj administratívnej a „pevné nervy“. Čo vás ženie k tomu, aby ste sa opäť vracali a rozširovali sieť chodníkov?
Mišo: Chceme hlavne jazdiť na singloch, mať ich čo najviac a v najbližšom okolí.

Zoran: Ženie... hmmm... asi láska. Láska ku tomuto športu, k prírode a mňa osobne aj ten pocit, ktorý mi moja práca obchodníka neprináša a to niečo tvoriť a nechať za sebou aj pre ostatných.

Matej: Verím, že je to správna a zmysluplná vec. Baví ma tráviť čas vonku v lese a v dobrej spoločnosti. Stavba trailov je tvorivá činnosť a výsledok je nielen viditeľný, ale dá sa na ňom aj jazdiť. Je to čosi v reálnom svete.

Peter: Pôvodná sieť lesných chodníkov v blízkosti mesta je v značnej miere využívaná aj turistami, či bežcami a môže tak dochádzať k nebezpečným situáciám. Výstavbou trailov sa tomu snažíme jednak predchádzať, taktiež traily sa odlišujú od turistických chodníkov prvkami, ktoré sú lákavé len na 2 kolesách ako klopenky, dropy, či gapy.

Rišo: Potreba niečo tvoriť a vylepšovať to, aby si bolo na čom dobre zajazdiť. Najväčšiu satisfakciu pociťujem ak stretávam cyklistov na konci trailu a sú vysmiati od ucha k uchu .


Chodia na tieto „cyklistické seansy“ aj dievčatá (ženy)? Aká nálada pri nich panuje? Nenašla by sa nejaká zaujímavá historka z nich?
Mišo: Nálada sa vždy mení. Stále je to fajn. Ľudia si pomáhajú, debatia, užívajú si trailbuilding kým vládzu. Začne to s úsmevom a po štyroch až piatich hodinách má toho každý dosť, následne sa ide na pivo (samozrejme nealko . Nakoniec sa ale každý teší na nasledujúci deň, keď si to, čo sa podarilo, užije na bacykli. Baby k nám chodia, že ich nie je väčšina je jasné, ale keby ich bolo viac, možno by sa menej jazdilo .

Zoran: Chodia, aj keď v omnoho menšom počte ako chlapci (muži). Ale na afterkách, sprievodných akciách a bikových žúroch je ich celkom dosť, lebo bikeri sú sexi! Hlavne v integrále .
Ale týmto vyzývam všetky bikerky: Nebojte sa bicyklovať v lese! Vieme, že tam niekde ste, tak sa nehanbite a poďte sa bicyklovať s kamoškami na traily!

Rišo: Na žiadnu historku si teraz nespomeniem. Žien nechodí až tak veľa, čo je škoda, lebo pri nich sa mladší brigádnici mužského pohlavia idú pretrhnúť od roboty, aby si trochu šplhli, čo nám starým kopáčom samozrejme vyhovuje .

Množstvo ľudí, ktorí čítajú tento článok, možno ešte na „našich“ singláčoch neboli. Vedeli by ste im dať radu, ako sa správne zorientovať, kde získať info alebo koho sa spýtať?
Mišo: Od minulého roku máme vlastný web. Sú tam aj všetky naše single s GPS a mapa na stiahnutie. Máme aj vlastnú KE.CY apku, tá by mala v budúcnosti vedieť aj navigovať na single. V lese máme značenie, ktoré by malo stačiť na zorientovanie. Takisto sa nás dá skontaktovať na FB stránke alebo priamo na webe v časti služby. V neposlednom rade v lese stále niekoho nájdeš a vieš sa spýtať.

Zoran: Kontaktujte nás správou priamo na našej FB stránke, prostredníctvom nášho e-mailu kosicke.cyklotraily@gmail.com, alebo na našom webe, v sekcii služby. Môžete použiť aj TRAILFORKS. Donedávna fungovala aj naša appka KE.CY, ale momentálne sa jej nemá kto venovať a tak pomaly ustupuje ostatným zaužívaným platformám.

Matej: V digitálnom svete hlavne na tomto odkaze. Tu na fóre sme aktívni v téme výjazdy v okolí KE. Určite budeme organizovať spoločné jazdy na singloch, kde budeme robiť sprievodcov.


Kam sa podľa vás uberá súčasná cyklistika. Vidíme gravel biky, spomínané elektro, ak by ste sa na to pozreli z pohľadu čísel, dvojkolesových návštevníkov v lese pribúda. Ako to vidíte vy?
Mišo: Najväčší boom je momentálne v sekcii elektro bicyklov, predáva sa ich obrovské množstvo a v lesoch ich je vidieť stále viac. Toto je asi oblasť, ktorú najviac vnímam, ale asi sa jej rozmachu nedá zabrániť. Potrebné je určiť si nejaké pravidlá správania a to hlavne pre nových bikerov, ktorí predtým nebicyklovali, ale teraz majú pod sebou elektro mašinu. Minulý rok sme na kempoch mali dosť veľa “mláďat”, čo vnímam pozitívne a takisto pribúdajú aj baby. Gravel bike som nejako nevnímal ale prečo nie, osobne som zišiel Lesmír na skoro 30 ročnom favorite, je to gravel?!

Zoran: Ako raz niekto povedal: Cyklistika je len jedna! Môžeme to nazývať XC, CX, gravel, trail, enduro, all mountain, cesta, zjazd, bike packing, fat, plus, 29, 27.5, 26,... a môžeme takto pokračovať do ... zajtra. Ľudí tento spôsob pohybu baví a vidno, že stále viac. Preto sa darí aj cyklo priemyslu a odpovedá na rôzne dopyty štýlov, alebo sám vytvára nové.

Matej: Niečo vyše roka mám gravel bicykel. Nenabehal som na ňom veľa, no vždy to bola veľká zábava. Nikdy som nemal cesťák, tak je to oproti horskému bicyklu iný svet. Na frekvetovaných cestách mi však vadia autá, les ostáva srdcovka aj na gravel bicykli.

Myslím si, že tento rok nebude určite posledným pre KE.CY. Máte teda nejaký dlhodobý sen, ktorý by ste chceli uskutočniť?
Mišo: Náš sen je mať raz KE.CY Singletrack park a mať vlastnú základňu. Mal by to byť taký okruh cca 60 km, na ktorom by si si vedel vybrať z rôznych kombinácii singlov. Už sme blízko, potrebujeme ešte asi jeden singel a budeme hádam spokojní . Základňa je väčšia výzva, ale hádam sa to podarí.

Zoran: Úplne na začiatku sme si spoločne stanovili krátkodobé a dlhodobé ciele. Je ich viac, ale jedným z hlavných dlhodobých cieľov bolo: zostať šťastným bikerom, inak povedané, nenechať sa týmto celým „zožrať“ a ďalej ľúbiť to, čo robíme najradšej – bicyklovať! Mier .

Nika: Dlhodobým cieľom je vybudovať trail park, k čomu sa pomaly blížime . Snívame o vlastnej základni.

Matej: Želám si, aby sme dokázali existovať a na jeseň mohli jazdiť zase na novom traile, alebo na dvoch. Dlhodobý sen je vybudovať sieť trailov a zázemie a pre naše aktivity - základňu, pumptrack. A stále zostať šťastným bajkerom! Pri tom všetkom nám záleží na lese, bolo by krásne, keby sa spoločnosť začala pozerať na les a prírodu ako na čosi viac než len zdroje na vyťaženie. Naše traily by bez lesa mohli len ťažko pretrvať a zvládnuť nápor počasia a kolies.

Rišo: Ak by sa nám podarilo pre niekoho vytvoriť pracovné miesto, bol by to dôkaz toho, že je o náš produkt tak veľký záujem, že to z dobrovoľnej činnosti už nevieme zvládnuť. Osobne sú v tomto smere u mňa vzorom Rychlebské stezky.

Ďakujeme Vám za odpovede.