Ako prežiť na slovenských cestách

Po 25 rokoch na cestnom bicykli a 2 nehodách vám posúvam rady, ako sa v zdraví vrátiť domov z tréningu.

Mojím zámerom je prinášať články o cestnej cyklistike. Keď som ale rozmýšľal nad tým, ktorou témou začať, nič vhodnejšie, ako je práve bezpečnosť na cestách, mi nenapadlo. Výber správneho „cesťáku", jazdenie v balíku, watty a pod. sú témy, ktoré môžu nasledovať neskôr, bezpečnosť je však jednoznačne najdôležitejšia.

Na úvod si môžeme naliať čistého vína a povedať, že úplne odstrániť riziko jednoducho nejde. Nech aj robíme všetko najlepšie, ako sa dá, na ceste budeme vždy tí slabší a zraniteľnejší. Na nasledujúcich riadkoch sa preto budeme baviť práve o tom, čo všetko môže urobiť cestný cyklista, aby riziko kolízie a zranenia znížil.

Oblečenie

Tento tip nikoho neprekvapí a je úplne logický. Na farbách oblečenia záleží. A na cestách zásadne. Do lesa si spokojne môžeme obliecť čierne handry, ale na ceste si tým zbytočne koledujeme o to, že nás nejaký vodič prehliadne. Koľkokrát hra svetla a tieňov takto oblečeného jazdca úplne zneviditeľní.

A áno, je to škoda. Instagram je plný pokérovaných frajerov v čiernom a vyzerá to super. Rovnako skvele vyzerajú, no sú rovnako nevhodné i v súčasnosti veľmi moderné odtiene hnedej, zelenej a pod.. Jednoducho povedané, základom je žiarivá, resp. výrazná neónová farba.

Osvetlenie

Stále sme v kategórii viditeľnosti. Je celkom jasné, že to, čo by sa nám v minulosti zdalo zvláštne, sa dnes vníma vyslovene ako žiaduce. Svieť aj cez deň! Zásadne sa tým zvýši tvoja šanca, že vodič lajkujúci fotky v mobile počas šoférovania zdvihne zrak a uvidí ťa. Odporúčam používať obe blikačky, prednú aj zadnú, s tým, že rozhodne najviac upúta blikací režim.

Z praktického hľadiska sú vhodné nabíjateľné svetlá, nakoľko takto nemusíte stále dokupovať baterky. Samozrejme, ich výdrž sa bude v závisloti od rôznych druhov modelov líšiť, ale aj lacnejšie blikačky do 20 € fungujú cez 6 hodín, takže netreba nabíjať každý výjazd. Vybrať pre vás tú naj si môžete v našom shope, kategória Svetlá.

Radar

S osvetlením súvisí ešte sofistikovanejší variant, ktorým je používanie zadného radaru. Ide o výrobok od firmy Garmin, ktorý v podstate predstavuje zadnú blikačku, detekujúcu odzadu prichádzajúce vozidlá. Cyklistovi dáva zvukové znamenia a navyše na displeji zobrazuje všetky prichádzajúce autá s ich počtom. Vodičov zase upozorní na cyklistu výrazným rozblikaním.

Nejdem do technických detailov, veď recenzií je plný internet. Mám ale skúsenosti, že autá detekuje vo vzdialenosti, kedy ich ešte nepočujem (cez 100 m) a celkom presne zobrazí až 5 vozidiel naraz. Baterka vydrží asi 3 tréningy. Radar používam už druhý rok, aktuálne druhú generáciu. Je to návyková záležitosť a aj napriek vyššej cene ju každému odporúčam.

Komunikuj!

Vo vzťahu je dôležitá komunikácia, a to platí aj o cyklistovi a vodičovi. Pod tým určite nie je myslené len klasické ukazovanie zmeny smeru jazdy. Komunikovať môžeme a robíme to aj prostredníctvom všeobecne známych giest: pozitívnych i negatívnych. Moja rada znie, ďakuj vodičom za všetko, čo voči tebe spravili správne a bezpečne. Obíde ma spôsobom, že medzi nami nechá 1,5 m? Za to mu ukazujem palec hore. Počujem, že za mnou spomalí, pretože idú oproti autá a on ma nechce ohroziť? Pri predbiehaní mu zdravím rukou na pozdrav.

Naopak, vyhol by som sa negatívnym gestám a takzvanému vychovávaniu vodičov v negatívnom slova zmysle. Známy „prostredník” vodiča určite neprinúti prehodnotiť svoj štýl obiehania v ďalších podobných situáciách, a v podstate tak v sebe iba zbytočne vypustíme Hulka a necháme sa zaplaviť zlou energiou. Už sa mi prihodilo, že sa z takejto slovnej výmeny stala takmer fyzická potýčka. A to mi pocit z tréningu naozaj nezlepšilo. Viem, že je ťažké to spracovať, i ja sám s tým bojujem a ešte stále sa mi touto radou nedarí riadiť na 100 % .

Nikdy nie si na hlavnej!

To, že si bol vtedy na hlavnej a teraz ležíš v nemocnici, ti veľmi nepomôže. V tých našich ultra tenkých „oblečkoch", iba v prilbe a bez chráničov, sme na našich cestách takmer ako nahí. Je jasné, že poisťovňu bude zaujímať, kto porušil predpisy, no želajme si radšej sa do tejto situácie ani nedostať. Preto predvídajme, sledujme autá na bočných cestách, všímajme si, či nás ich vodiči vidia a počúvajme za nami prichádzajúce vozidlá.

Otváranie dverí na zaparkovaných autách je klasikou. V meste alebo v dedine je potrebné mať ruky vždy na brzdách. Auto, babka, dedko, pes, mačka... ktokoľvek a čokoľvek ti môže skrížiť cestu. Malý tip: keď si na hlavnej a z bočnej sa snaží pripojiť auto, v takejto situácii hľadaj očný kontakt s vodičom. Podľa toho zistíš, či ťa vidí a uvedomíš si prípadne i jeho rozpoloženie. Malý detail, ktorý ale funguje. Mne rozhodne pomáha odhadnúť, či „sa mi tam pichne".

Legislatíva

Extra bod, ktorý síce tak celkom nesúvisí s tým, čo môžeme robiť priamo na ceste, ale dokázal by zásadne zlepšiť postavenie cyklistov na Slovensku. Aktuálne nemáme oporu v zákone, ktorá by zohľadňovala stav na cestách. Vágne znenie, že vodič je povinný obiehať cyklistu bezpečne a bez určenej vzdialenosti, nestačí. Vodič, ktorý nie je cyklistom, to preto často podcení a v stovke obieha cyklistu na pár centimetrov.

Naša legislatíva tiež neumožňuje jazdu v skupine (vedľa seba), ktorá by pri určitom počte cyklistov bola bezpečnejšia pre obe strany a plynulejšia pre premávku. Preto žiadajme tieto zmeny. Hovorme o nich. Píšme o nich. Dobehnime aj v tomto ohľade civilizovaný svet .


Na záver si môžeme popriať, nech je čo najmenej úrazov, nech sa vodiči a cyklisti vzájomne rešpektujú. Ako som naznačil už v úvode, tém súvisiacich s cestnou cyklistikou je veľa, takže mi spokojne napíšte do komentu, čo by vás zaujímalo a o čom by ste radi čítali... Prípadne napíšte nejaký tip, ktorý funguje na cestách vám.