Naháňačka, kde aj prehra je výhrou

Snívate o zvýšení výkonnosti bez nutnosti užívať športovú výživu, mučiť sa v posilke, či kupovať odľahčený bike? Snívať už netreba, objavil som recept! A nakoľko sa nejedná o PR článok, tak to ide aj na staré alebo opotrebované kolená!

Stačia na to parametrovo podobní parťáci so zvýšenou chuťou súťažiť, vyhrávať a ich tolerantné rodiny, ktorých podpora je veľkým plusom. O mne je známe, že sa naháňam za umiestneniami na Strava segmentoch, tak som bol ľahkou korisťou súťažením postihnutého Stravera, ktorý mi predostrel nápad na 10 segmentov v okolí, na ktorých sa počas sezóny pobijeme o víťazstvo.

Porovnanie súperov

Na začiatku súťaže niekedy v máji som bol 88 kg brav pri výške 190 cm, proti mne sa postavil súper, 86 kg medveď s pár centi viac - 194. Už z uvedeného je jasné, že sa v žiadnom prípade nejedná o súboj chrtov, ale dvoch bežných kancelársky formovaných jedincov so záľubou v cyklistike. Jeden z nekompatibilných údajov je mojich takmer 10 rokov viac, čo ma na maratónoch tento rok preklopilo do novej kategórie 40+, a to je jediné pozitívum tohto veku. Už len sa konečne aj nejakého zúčastniť . Vekový rozdiel je súčasne aj veľká výzva ukázať sopliakovi, kto je king. Trochu aj kamufláž na vzbudenie podvedomého dojmu, že toho starého páprdu prekoná aj cúvaním, preto sa možno bude flákať a ja vyhrám! V môj prospech hral aj fakt, že pred súťažou nejazdil v roku 2019 prakticky žiadne kopce a jediná aktivita bola povestná petržalská hrádza.

Dva rozdielne svety

Ďalšia nekompatibilita je v odlišných prístupoch k bikovaniu. Zwaro - tak mu je meno, má vedecký prístup, rieši stravu t.j. jedlo, tepy, štruktúru tréningov a je veľký hejter priemernej rýchlosti ako zbytočného údaju, nad ktorým odpadávajú všetci bratislavskí cyklisti. Môj prístup je analyticko – empirický. Najskôr dôkladne naštudovať kopec, párkrát si ho prejsť, pokiaľ sa dá, tak aj pešo a stanoviť si konkrétnu rýchlosť v každej jeho časti, aby to bolo na prekonanie samého seba. Samozrejme, treba odsledovať kopec podporných parametrov ako je aktuálny stav kondičky, vietor, teplotu. Neriešim štruktúru jedla, tréningov a pri bežných výjazdoch, tešiac sa pri dvoch deťoch z priepustky, sa snažím na výjazdoch zo seba vyžmýkať čo sa dá. Nemeriam tepy, jazdím pocitovo a najmä čo najčastejšie a s radosťou!

Výber ihriska

Tvorbu segmentov, kde pôjde o nekonečnú slávu, sme si svorne podelili po 5 kúskov, no moja pripomienka, že prípadná remíza nie je víťazstvo, bola vyslyšaná a prihodil som ešte jeden nevinný MTB výšľap s úctyhodnými parametrami 264 výškových metrov na 2,1 km . Dohoda bola, že nezačíname od nuly, ale berieme na vedomie výsledky z minulosti, a tak som od začiatku bez námahy vyhrával.


Vybrali sme 4 terénne a 7 cestných chuťoviek v okolí BA, kde máme základne. Aby som bol presný, terénne sú dve čistokrvné výšľapové peklá, jedno na Kobyle a druhé v Malých Karpatoch na Kamzík a dva single pre oživenie – kto pozná, tak horná časť Cerovej dráhy od MS po asfaltku a druhý súťažný nekopcový segment 6,2 km kombinovaný trail Pedál + Krasňanský. Ó, aká chyba pri návrhu segmentov naletieť súperovi, že nemá techniku. On ani jeden z trailov dovtedy ešte nešiel a hneď pri prvých pokusoch znížil moje poľahky z minulosti získané vedenie o dva body, a to tak, že aj keď som sa na nich následne výrazne zlepšil o celé minúty, nestačím naňho...


Cestné kopce sú na bratislavské pomery naozaj kopce . Najlepšie, čo tu máme. Šesť kúskov Malé Karpaty, jeden u susedov Braunsberg v Hainburgu. Ostatné cestné segmenty sú uvedené pod článkom. Ako som spomínal, na začiatku som bezpracne vyhrával myslím 7:2, lebo ako súper v minulosti nešiel 2 MTB segmenty, tak ja jeden MTB a jeden cestný. Stav sa ale expresne menil a vedomý si istého víťazstva, moja istota vyfučala ako duša po defekte – týmto sa ospravedlňujem všetkým ortodoxným bezdušákom, že beriem toto slovo do úst! Zrazu sa to dorovnávalo, a keď som aj znížil stratu, tak v ten istý deň sa súper dovalil na rovnaký segment a prečúral ma – Zwaro bral súťaž smrteľne vážne a nakazil tým aj mňa.

Čas na zmenu

Po  mesiaci meniaceho sa skóre, vymýšľania novej taktiky a nekonečných hecovačiek nastalo ticho pred búrkou, počas ktorého som sa spamätal a predsa začal hľadieť na zloženie stravy, konkrétne som z nej vyhodil sladkosti a jedol menej večer. A hmotnosť išla rázne dolu, na aktuálnych 81 kg. S ňou šla hore výkonnosť. „Bohužiaľ“ aj Zwarovi, ktorý sa pripravoval na svoj prvý Dubnický maratón a hlásil úbytok hmotnosti na 80 kg.


Nasadil som do súťaže aj iné kalibre, a to turistický fullík s batohom na pleci a v MTB gatiach šli na výjazd bokom, osedlal som zimno–autobusové HT-čko – vozím na ňom v sedačke mladšieho syna, navliekol cestné gate, pumpa s dušou šli z batoha do vrecák, náradie zostalo doma a najťažší MTB výšľap bol môj! To bol začiatok úderu, keď som otočil skóre zo 4:7 na 7:4 a Zwarovi zostali oči pre plač. Bohužiaľ, neplakal dlho a dal mi takú facku, z ktorej sa mi točí hlava doteraz. MTB výšľap, na ktorom som sa ešte pred rokom nevedel dostať pod 12 minút, som najskôr víťazne znížil na 11 minút, a zrazu Zwaro bum 10 minút a nejaké drobné. Aktuálne je to mnou vyladené na 10:32 pomocou HT-čka, no bude to veľmi ťažké a asi musím na krátko odmontovať z HT-čka asi kilo a pol vážiacu základňu pre sedačku, veď HT-čko - Meridu mám s ňou ťazšiu ako môj trailový bike Specialized Camber. Zwaro jazdí na karbónovej XC full rakete od Orbea OIZ s heslom, keď nie je v nohách, pomôže technika.


Malou útechou je, že som mu pobral body na všetkých asfaltových kopcoch, kým jazdil čisto MTB z dôvodu spomenutého maratónu. V cestnej technike sme si výbavou takmer rovní, aj keď môj Trek Domane na kotúčoch a 32-kách plášťoch je trošku ťažkopádnejší ako jeho čeľusťový Focus Cayo na 25-kách plášťoch.


Aj keď som na chvíľu rezignoval na dva trailové súťažné segmenty, nevzdávam sa a snažím sa na fullíku – tanku aspoň čo najtesnejšie priblížiť k Zwarovým časom, čo sa aj darí a s trochou šťastia mu ich vziať. Kopcové MTB segmenty vybúchať pred koncom súťaže, aby nemal šancu na reakciu . Či sa mi to podarí alebo nie, sa dočítate po 15.10., zatiaľ si užívam plody hecovačky, získavajúc PR-ka a poháre aj na nesúťažných segmentoch s top benefitom – nezavadzia mi pri výšľapoch brucho .

A predsa ešte nie je koniec

Kým bolo asfaltové hlucho, trošku sme sa bavili na bonusovom segmente, čím sme nakazili mnoho borcov z nášho domáceho Strava West End Bratislava klubu. Nejakým „nedopatrením” som sa stal KOM-om na Zwarovom skoro domácom segmente, výšľape do Marianky. Odpoveď nedala na seba dlho čakať a musel som mu odovzdať kráľovskú korunu, o ktorú sa teraz pokúšajú aj ďalší maníci. Aj takto sa dajú popularizovať nikam nevedúce cesty...


Doplnenie článku bolo spôsobené faktom, že kým Zwaro otáľal s jeho odobrením a vynútene regeneroval po nešťastnom páde na Dubničáku, v jednej epickej asfaltovej jazde otočil skóre zo 4:7 na 7:4. Zámer otáľania bol jasný a na úder sa pripravil dokonale. Nuž, takmer istý víťazstvom musím vyžmýkať ešte všetky rezervy spod dna a zakontrovať. Bude to ťažké, ale nie nemožné, ako som sa v doterajšom priebehu presvedčil. Ideálne je zaútočiť 15.10. podvečer .

Linky na ostatné cestné segmenty:

• Segment 1
• Segment 2
• Segment 3
• Segment 4
• Segment 5
• Segment 6