Martin Knapec – príprava nášho top enduro jazdca na sezónu 2020

Aké sú ciele, kde treba zapracovať a ako vyzerá zimná príprava nášho najlepšieho enduro jazdca? Na to a tiež na jeden konkrétny "workout" sa pozrieme bližšie...

Enduro je skutočne veľmi komplexná disciplína, v ktorej sa uplatnia ako technické „skills“, sila a výbušnosť, tak aj prvky vytrvalosti. Je to v podstate prienik medzi svetom techniky a kondície a láka ako jazdcov zo sveta zjazdu, tak aj tých, čo sa venovali skôr XC štýlu a hľadali ďalšie výzvy.

U nás nájdete hneď 2 tieto príklady, a to Martina Knapca a Michaela Kolářa. Mišo prešiel ešte trochu extrémnejšou premenou, kedže prednedávnom jazdil v ProTour v tíme Bora Hansgrohe. O tom bol aj náš spoločný rozhovor a ak ste ho nevideli, pozrite si video nižšie.


Naschvál som spomenul v úvode aj Miša, pretože ich enduro kariéry sú výrazne prepojené a pomohli si navzájom – teda z hľadiska techniky a kondície. Rovnako ich príprava je z veľkej časti spoločná a momentálne sú na Kanárskych ostrovoch a naberajú formu .

S Martinom Knapcom, ktorý jazdí za CTM Racing Team, som bol dohodnutý ešte v lete na spoločný výjazd, no tesne pred tým prišlo jeho zranenie ramena. Keď sa dal počas zimy dokopy, napadlo ma pozrieť sa trochu, ako začala jeho príprava na sezónu 2020, aké sú v nej ciele a ambície. Taktiež som sa chcel pozrieť, ako vyzerá jeho náročná „indoor“ tréningová jednotka, ktorá má práve simulovať zaťaženie počas enduro pretekov a pripraviť telo na extrémnu záťaž. To prebieha pod vedením trénera Patrika Holešu v PH Your Motion a viac už vo videu:

Príprava enduro jazdca

Skĺbenie sily, výbušnosti a vytrvalosti je práve ten najväčší problém z hľadiska prípravy a vyžaduje skutočne komplexný prístup. To je aj veľký rozdiel napr. oproti zjazdu, kedy všetko treba neustále opakovať – únava nielen že spôsobí spomalenie, ale rovnako vedie k chybám a zraneniam, ktorých je v endure tiež viac než dosť .

Než odišiel Martin na Kanárske ostrovy, mal tréning rozdelený v týždni na 3 časti. Pondelky boli zamerané na rozvoj sily, resp. výbušnej sily (vyššie váhy), stredy boli v rámci kompenzácie a koordinačných cvičení, no a piatok je ako Patrik hovoril, tzv. hardcore. To znamená vytrvalostná sila v anaeróbnej vytrvalosti a hlavne cvičenia špecificky ladené, aby simulovali zaťaženie počas rýchlostných skúšok. Vo videu je celkový obraz tréningu, tu si ukážeme, ako boli cviky kombinované, pretože Martin bol v podstate v jednom kole a nebol čas na vysvetľovanie .

Rozcvička - aktivácia

Čo ma zaujalo, tak bolo skutočne dôsledné rozcvičenie (alebo skôr aktivácia), ktoré v podstate trvalo dlhšie než samotná hlavná časť tréningu. Pritom sa skladalo z niekoľkých častí:

• Uvoľnenie fascií - valec (foam roller) a následne TheraGun

• Bicykel so stupňovaním záťaže

• Dynamický strečing

• Bežecká abeceda

• Aktivácia + koordinácia s loptičkami

• Beh v podrepe, plyobox a rôzne variácie

• Fitlopta a medicinbal

Hlavná časť

Neraz som sa pýtal, či sa ešte stále jedná o rozcvičku a až po tomto mi bolo povedané, že sa prechádza na hlavnú časť . Pritom sa stále išlo v svižnom tempe s minimálnymi prestávkami. Dôvod pre tak dôslednú aktiváciu je fakt, že hlavná časť sa môže označiť aj slovom HIIT, teda High Intensity Interval Training. Vďaka tomu vôbec nemusí trvať dlho (cca 15 minút), a pritom poskytne dostatočný stimul.

Ako prvá prišla na rad kombinácia šprintov (20 x 10 m), za tým hneď vzpor ležmo a premiestňovanie činky. Oddych prestavoval balans na fitlopte.


Potom prišla na rad kombinácia vesla a výskokov s „trap barom“ do mierneho podrepu. Pri nich už bolo pekne vidieť, že Knapeček toho má celkom dosť. Rovnako bol fajn pocit, že ja mám už dnes odcvičené .


Ako „oddych“ nasledoval balans na boarde, cca 2 minúty.


Treťou kombináciou v hlavnej časti boli poskoky, ktoré podobne ako šprinty alebo veslo trvali okolo 40 – 50 sekúnd. Za nimi hneď cvičenie s medicinbalom na brušné svaly a ako aktívny oddych opäť balans na fitlopte, tentoraz v stoji.

Sekundárna časť

Po tom nasledoval sekundárny blok, ktorý už nebol tak náročný ale zameraný skôr na stred tela a kompenzáciu. To pozostávalo z akejsi simulácie jazdy na nestabilných riaditkách a záklonov.


Záver tvorilo ukľudnenie v podobe ľahkého vybehania na bežiacom páse a následne použitie kompresných nohavíc, ako ste videli vo videu.

Celý tréning tak netrval dlho, pretože pri tak vysokej intenzite a minimálnych prestávkach by to ani nemalo význam. V podstate základom bolo dostať telo do kyslíkového dlhu a následne prejsť na rôzne stabilizačné cvičenia, čo svojím spôsobom pekne simuluje to, o čom Martin hovoril a v čom sa chce zlepšiť. Teda nabehnúť do techniky s tým, že človek ide, ako sa hovorí, bomby.


Každopádne, keď sa pozriete na súčasný vývoj napr. v XC disciplíne, niečo podobné patrí určite aj to prípravy top borcov v „elasťákoch“. Technické sekcie vo svetovom pohári nemajú už ďaleko od endura a o intenzite asi netreba hovoriť...zjazd rozhodne neznamená oddych a vydýchanie, pričom sa v ňom neraz rozhoduje. Možno ste už videli prípravu Nina Schurtera, ktorú bližšie predstavil v sérii „Hunt for Glory“ a kde je vidieť množstvo podobných prvkov.

Na záver už ostáva dodať len jediné. Tento tréning určite neskúšajte, ak nemáte s niečím podobným skúsenosti. Samozrejme niečím sa môžete inšpirovať, ale skôr sa jedná o pohľad na to, ako vyzerá príprava, ak máte v pláne jazdiť s najlepšími a že tréning je veľmi špecifický. Cviky majú svoj význam pre jednotlivé jazdecké situácie a tvoria akúsi simuláciu „pretekového“ nasadenia.

V sezóne sa s Martinom určite ešte dohodnem na nejakom "pojazde" na našich domácich trailoch, pretože by bola škoda nevyužiť trochu toho know-how a rovnako sa dozviete zase niečo iné zo sveta endura. Dovtedy to chce ešte pekne zamakať, aby ma nemusel po každej zákrute minútu čakať Ale keď nám teraz tak pekne pripadlo, hovorím si, že to má ešte čas...