Rozhovor: Tomáš Višňovský – príprava, úspechy a prerušenie sezóny

Ako vyzerala príprava na Kanároch vrátane čísiel, tréning s Ondrom Cinkom, zlyhanie bezdrôtového radenia, ale aj výborný úspech na Andalucía Bike Race, či vplyv koronavírusu na život profesionála.

Naposledy ste u nás v obsahu Tomáša videli ešte na lyžiach, kedy sme si dali parádny skialp v okolí Malej Fatry. Pár dní nato letel na Kanárske ostrovy a ladil formu na prvý veľký cieľ sezóny – Andalucía Bike Race. No a tam sa toho udialo pomerne dosť – či už sa bavíme o smole, alebo veľkom úspechu v podobe víťaznej kráľovskej etapy.

Vtedy asi Tomáš a nikto iný nepredpokladal, že to budú na dlhú dobu aj posledné veľké MTB preteky. Preto som ho poprosil, nech nám priblíži úvod svojej sezóny, rovnako svoj pohľad ako profíka na súčasnú situáciu, či to, ako teraz trénuje. Rovno prezradím, že Tomáš to zobral skutočne poctivo a na svoje si prídu tréningoví nadšenci a milovníci čísiel, teda wattov. A keď si ich viete dať do kontextu, okamžite uvidíte, čo dnes znamená výraz „pro level“ .


Čauko Tomáš...po našom poslednom video rozhovore ešte na lyžiach v Malej Fatre si letel na 5 týždňov na Kanárske ostrovy. Ako to vyzeralo tam a na čo si sa zameral v tréningu?
Ahoj Martin! Po našom rozhovore a naozaj parádnom skialpe som zavesil lyže na klinec a odletel do seriózneho tepla na Kanáre. Môžem trocha načrtnúť jednotlivé tréningové bloky, aby mali čitatelia lepší prehľad. Začínal som takzvaným objemovým, zrovnávacím blokom. Adaptácia na podnebie a teplotu, zapracovanie výkonu po aeróbny prah (u mňa okolo 146-152 BPM pri 290-330 W, na 30-45 min. výkone). To sú parametre, na ktoré som sa potreboval dostať, aby som následne mohol pokračovať vo vyššej intenzite. Dĺžka jednotlivých tréningových jednotiek bola radovo štyri až šesť hodín. Trvalo mi to zhruba týždeň, teda dva bloky po tri dni. Potom som sa posúval do zmiešanej zóny silovej vytrvalosti (153-168 BPM pri 335-380 W) - zabudol som povedať, že mám 72 kg . Všetky prvky sa odohrávali v stúpaní na horskom bicykli, či už to bola sila na nízkych otáčkach radovo 10-15 min., alebo aeróbna silová vytrvalosť radovo 20-35 min. V tomto prípade to boli tri trojdňové bloky. Nasledovali voľnejšie dni bez intenzity. Kto ma sleduje na STRAVE, vie, že nemávam veľa dní bez tréningových prvkov, a preto mi to hlavne psychicky padlo vhod. A tu sa dostávame do finálneho bloku. Tréning zameraný na intenzitu na FTP a smerom vyššie (169-189 BPM pri 390-670 W). Samozrejme v tom boli zaradené aj rôzne variácie na zmenu tempa pod a nad prahom, alebo nadanaeróbna kapacita a jej rozvoj. Toľko k jednotlivým blokom počas sústredia.

Ako hodnotíš svoj progres po tomto kempe? Vyšlo všetko podľa plánu?
Keď pracuješ citlivo s wattmetrom a môžeš to porovnať s tepovou frekvenciou, dokážeš pekne zistiť posun na jednotlivých hodnotách. Uvediem príklad pri sile, ktorú som na začiatku sústredenia jazdil 360 W, opakovane 10 min. na cca 50 ot. pri priemernej tepovej frekvencii intervalu 159-161 BPM. Dokázal som sa posunúť na 380-390 W, pri rovnakých hodnotách BPM (teda tepu) po voľnom dni v posledných dvoch blokoch. Ďalej túto hodnotu môžem porovnať s predošlým rokom, keď som tréning tohto zamerania jazdil počas pretekového obdobia na 370 W. Čiže v globále môžem zhodnotiť posun cca 10-20 W. Vo všeobecnej rovine mi stúpla výkonnosť o 0,15-0,25 W/kg na jednotlivých parametroch. Takže áno, sústredenie prinieslo svoj progres, nemal som žiaden tréningový výpadok ani ochorenie.

Dosť si jazdil aj s Ondrom Cinkom – ako si na tom bol napr. v porovnaní s ním? Viem, že jazdíte niečo úplne iné, ale trochu sa to možno dá porovnať z čísiel...
Ešte na konci sezóny sme sa s Ondom bavili, že by bolo super, dať spoločne sústredenie cez zimu v teple. Máme spoločného trénera, čo nám ešte viac vyhovovalo pri plánovaní tréningov. Ako mnohí viete, Ondrej bol na zákroku, kde sa mu snažili vyvolať arytmiu a následne ju odstrániť, čo sa ale nepodarilo. Mal preto tréningový výpadok. Prvé dni sme mali cca rovnaké tréningy, tam som bol na tom samozrejme lepšie, lebo ja som nadväzoval na tréning z domu. Potom sa to začalo špecifikovať na dané pretekové odvetvie, maratón/cross country. Opäť uvediem príklad na tréningu sily, kde Ondej jazdil osem minútové opakovania, ja desať až pätnásť a obaja sme to jazdili na 380-390 W, pričom ja mám o štyri kilá viac. Začínali sme spolu, padol som mu do háku a každý sme išli to, čo sme potrebovali, niekedy som musel spomaliť, aby som udržal hodnoty a nešiel zbytočne cez. Obom nám to pomáhalo hlavne psychicky a ťahali sme sa, čo bolo super. Ja sa s Ondrom nemôžem porovnávať, je svetová špička v cross country. Nikto si nič nepotrebuje dokazovať na tréningu, a to je dôležité v profi cyklistike - odtrénovať na 110%, ak je to možné, povzbudiť jeden druhého a následný pocit po dobre odvedenej práci je na nezaplatenie!



Tvoj prvý vrchol bol v podstate Andalucía Bike Race, čo je vlastne vysoko hodnotený MTB etapák, kde si mieril na celkové poradie. Lenže nastali problémy, že?
Sú to etapové preteky kategórie SHC. Teda najviac bodovo hodnotená kategória etapáku. Ciele sme mali reálne a neboli nijak nadsadené. Do top desať v celkovom poradí a aspoň jedenkrát pódium.

Začínalo sa prológom - 30 km a 1 000 m nastúpané. Terén ťažký, veľa kameňov, strmý dlhý výjazd. V ňom som skončil až 35. Bolo to hlavne preto, lebo som vstupoval veľmi oddýchnutý. Bál som sa toho, aby som to vydržal, týždeň v kuse je predsa len dlhá doba. Strata nebola výrazná, do päť minút na víťaza.

Prvá etapa mala 70 km a na nič sa nečakalo. Od začiatku ostré tempo, balík sa natiahol, do terénu som vstupoval v prvej desiatke, čo bola dobrá pozícia. Cítil som sa pomerne dobre, prológ mi pomohol sa zapracovať do intenzity. Skupina sa trhá a delí, na počítači stále cez 400 W. Toto trvá až ku prvému depu. Keď sa občerstvím, tak sa pozriem za seba a vidím okolo pätnásť ľudí a predo mnou cca desať. Potom však nasledoval strmý dlhý výjazd, ten pokračoval v lese. Tam sa už skupina definitívne roztrhla a ja som zostal na čele, kde nás ostalo šesť. To bola perfektná pozícia, povedal som si, že nebudem aktívny a počkám, čo ukáže čas. Bohužiaľ asi po 20 min. mi prestáva fungovať „šalter“ - mám bezdrôtový Sram AXS a nedokážem ho odladiť. Prevody mi strieľajú po celej kazete. Do depa som prišiel skoro peši, mechanik mi vyresetoval prehadzovačku a radenie, cez mobil sme to nastavili a pokračoval som. To už však bola etapa stratená. Aj tak som mal zo seba dobrý pocit.


Druhá etapa - od štartu som zostal opäť v čele, bohužiaľ defekt a v plášti mám štyri diery. Možno sa ma spýtaš, ako je to možne? Je to jednoduché... Všade samé voľné kamene, ktoré ti odskakujú od pretekára pred tebou. Nemôžem si dovoliť nechať si väčšiu dieru od súpera, lebo v tom momente mi tam skočí ten, čo je za mnou. Nominácia do zjazdov je fakt hrozná, a častokrát som mal pocit, že z kopca sa preteká viac ako do kopca. Opäť teda strácam šancu na pódium, navyše asi desať kilometrov do cieľa padám po tom, ako sa mi zachytia rajdy o ker, ktorý je úplne nezmyselne v zákrute, v úrovni pásu a vyčnieva do cesty. Mám len doudierané nohy, škrabnuté ucho a narazené zápästie. Keď som sa umyl, chcel som sa dať ošetriť, v stane som však napočítal do desať ľudí, čo spadli na rovnakom mieste ako ja. Pár z nich malo zlomenú kľúčnu kosť. Ošetrili ma u nás v tíme.

Na štart tretej etapy vstupujem dosť unavený. Cez noc som nespal, neskôr sme zistili, že pri páde na ucho som si porušil rovnovážny aparát. A tak pri každej zmene polohy hlavy sa so mnou točí okolie. Etapu idem úplne na pohodu, len aby som prišiel do cieľa, zápästie som mal ešte boľavé. Ďalšiu noc sa mi ale podarilo dobre zaspať, spal som celú noc na chrbte, čo mi pomohlo. Na štarte sa cítim dobre a spolu s tímom sme si robili zálusk na kráľovskú etapu. Tú sa mi podarilo nakoniec vyhrať aj vďaka tomu, že som nemal žiaden technický problém.

Do poslednej etapy vstupujem trochu unavený ale zdravo namotivovaný, zopakovať dobrý výsledok. Čelo pretekov mi odíde na 50 s. Zostávam v skupine o šieste až jedenáste miesto. V polovici som sa ale rozbehol, od skupiny sa odpútavam a po prechode posledným depom strácam do 30 s. na prvého. Ku tomu riešili dvaja jazdci defekt a razom situácia vyzerá trochu veselšie. Počas posledného zjazdu prichádza defekt, a tak sa uspokojujem so sedemnástym miestom.

Bohužiaľ defekty sú mojou súčasťou, bojujem s tým, ale nie vždy sa to podarí. Veľa ľudí mi hovorí, aby som zmenil plášte, čo v našom prípade nie je možne! Fúkam gumy už skoro ako cestár. Riskovať v zjazde je už v tejto dobe samozrejmosťou. Mohol by som jazdiť na chvoste skupiny a držať si dostatočný rozostup, aby som videl na stopu a vedel včas zareagovať. Týmto spôsobom sa ale preteky vyhrať nedajú! Jedine ak by som bol o triedu lepší ako zvyšok balíka a jazdil všetko zo špice. Na to ešte pár wattov potrebujem.

Dôkazom tvojej formy bolo ale suverénne víťazstvo v kráľovskej etape. Ako to prebiehalo?
Tak neviem, či bolo suverénne, ale určite je to môj najlepší výsledok. Priebeh úplne klasický. Od štartu prvá hodina veľmi intenzívna, skupina sa rozdelila, zostalo do desať na čele. Dal som si záležať, naštudoval som si profil a vedel som, že pred prvou občerstvovačkou je technicky dlhý zjazd. Vyslovene som cielene našpurtoval z prvého miesta, pustil brzdy a čakal, čo sa za mnou stane, keď zozjazdujem. Podarilo sa mi spraviť si par sekúnd náskok. Cez depo teda prechádzam na čele, šéf mi hlási cca 40 s. na skupinu, ktorá sa za mnou vytvorila. Potom však nasledoval ťažký technicky výjazd, plný kameňov. Končil na horizonte kopca a trval 30 min. Toto bol rozhodujúci moment. Povedal som si, že na budíku musím vidieť stále okolo 400 W. Vedel som, že v skupine sa začne nastupovať a budú ma chcieť stiahnuť. Po neskoršej analýze som kopec zvládol s výkonom 5,5 W/kg, teda 396 W, čo bolo kľúčové. V druhom depe bol náskok 1:30. Do cieľa chýbalo zhruba 45 min. Terén bol stále nepríjemný. Všade veľa kameňov a kríkov. Nervozita sa vo mne hromadila. Samozrejme, už som veril, že to dokážem vyhrať. Najhorších posledných 5 km v mojom živote. Odpočítaval som ich po metroch a v diaľke už hľadal cieľ. Nakoniec som sa dočkal. Padol mi veľký kameň zo srdca. Dokázal som pretaviť tie hodiny tréningu v parádny výsledok a v tíme zavládla spontánna radosť. Budem na to veľmi rád spomínať.



Aký tam bol terén? Videl som, že si opäť sedel na celopére...
Terén som už rozpísal. Samé kamene, veľa úzkych chodníkov. Kopce veľmi strmé, častokrát som musel potlačiť bicykel. Bol som rád aj za teleskopickú sedlovku!

Mimo Andalucíe si ešte niečo stihol, než sa začali rušiť podujatia?
Vôbec nič. Zo Španielska sme odleteli v hodine dvanástej. Teraz je tam úplný zákaz vychádzania z domu. Som naozaj rad, že som na Slovensku!

Ty si profesionál, takže hlavné sú výsledky v pretekoch. Ako to ovplyvnila súčasná situácia, keďže žiadne preteky nie sú – je to výrazný problém pre váš tím, alebo si jednoducho dáte pauzu a pôjde sa ďalej, keď to prehrmí?
Ako hovoríš... Sme platení za výsledky, tomu podlieha tréning a príprava. Máme aspoň jednu čiarku zo Španielska, kde sme sponzorom prinášali reporty, fotky po každej etape. Musíme počkať, je to mimoriadna situácia a každý si je toho vedomý. V tíme zatiaľ panuje kľud, premýšľame nad náhradným programom. Keď sa situácia ukľudní, spravíme si sústredenie v horách. Nezostáva nám nič iné, len počkať, sponzori ani manažér na nás nevyvíjú tlak. Nemalo by to žiaden zmysel.


Spomienka na víťaznú etapu a tréning v domácich podmienkach .

A čo tvoj tréning? Už si bol v podstate vo forme, takže ako budeš postupovať teraz? Predsa len sa presne nevie, ako dlho to bude celé trvať...
Bol som v dobrej fyzickej kondícii, to musím povedať. Ale teraz na tom nie som o moc horšie. Chceme sa zamerať na rozvoj konkrétnych zón, je to dobrá príležitosť, nakoľko nám do toho nebudú vstupovať preteky. Vtedy častokrát mám dva maximálne tri dni na kvalitný tréning. Teraz môžem pracovať bez obmedzenia, jar klope na dvere a s ňou aj lepšie počasie, čo je pre mňa len výhodné. Čiže áno, na všetkom zlom sa dá nájsť aj niečo pozitívne. Keď budem vedieť, že napríklad o dva týždne sa začne pretekať, budem pripravený, vložím pár intenzívnych tréningov a dá sa povedať, že by som mal byť v optimálnej forme.

Ako sa na celú situáciu pozeráš? Bral si to pozítívne (napr. že si dáš oddych), alebo prevládalo skôr také naštvanie, že nie je kde „predať“, čo máš odmakané.
Ja osobne som veľmi rád, že som si mohol zapretekať v Španielsku. Čiastočne pretaviť to, čo som natrénoval za posledné mesiace, priniesť pre sponzorov fotky, reporty, čo je pre tím dôležité. Beriem to tak, ako to je. Mrzí ma to samozrejme, ale nedá sa nič robiť. Zdravie máme každý len jedno a určite to nie je moja posledná sezóna. Takže sa pozerám trocha viac dopredu ako obvykle. Nebudem odpočívať, na to nemám povahu. Beriem to pozitívne, spravím si neplánované sústredenie a budem čakať, ako sa vyvinie situácia.

Ako teraz vypĺňaš voľný čas?
Tým, že na SVK sa zaviedli opatrenia, môj deň má dosť stereotypný charakter. Raňajky, tréning, obed, potom nejaká voľná aktivita, či už prechádzka, niečo si prečítam, večer strečing a cvičenie. Myslím si, že toto sa bude opakovať pomerne dlhú dobu. Nechodím do spoločnosti, snažím sa brať situáciu zodpovedne.


Máš už trenažér v zálohe, keby niečo, alebo veríš, že to nebude u nás také zlé? Predpokladám, že opatrenia pri jazde vonku dodržiavaš...
Ja mám veľkú výhodu, že mam športovú zmluvu, teda môžem jazdiť vonku až pokiaľ by neprišiel úplný zákaz. Dúfam, že až sem sa nedostaneme, veľmi ťažko by sa mi vysadalo na valce . Keď trénujem vonku, som maximálne opatrný, nikde nestojím ani na kávu, vždy si beriem toľko tekutín, aby mi to vystačilo na tréning. Nosím nákrčník až po nos a rukavice.

A čo tvoji kolegovia z Čiech. Ako sú oni na tom?
Viac menej všetci trénujú, udržujú sa a čakajú, čo sa bude robiť.

Stanovili ste si s tímom predbežné plány, kedy to reálne vidíte na ďalší vrchol, kam budeš smerovať svoj tréning?
Bavili sme sa s manažérom a zhodli sme sa, že tri mesiace sa určite nebude pretekať. Preto je veľmi ťažké určovať si vrcholy, alebo sa chystať na jednotlivé preteky. Čaká nás mimoriadna sezóna, je dosť možné, že sa bude pretekať celý november. Ako sa jednotlivé preteky budú rušiť a presúvať sa.

Vďaka Tomáš a veľa šťastia.
Díky.

Tomášovi chcem ešte raz poďakovať a myslím, že sa určite v našom obsahu znovu objaví – nechajte sa prekvapiť .

Zdroj fotografií: Tomáš Višňovský, Andalucía Bike Race/andaluciabikerace.com