Tip na výlet: Taliansko – Lago di Garda na karavane
Začiatkom minulého roka sme sa traja kamaráti rozhodli, že si požičiame karavan a vyberieme sa so svojimi bikami niekam na trip. Rozmýšľali sme nad viacerými destináciami, no nakoniec s vysokým náskokom vyhralo Lago di Garda.
Najskôr sme začali plánovať trasu a ubytovanie. Nerobili sme si z toho ťažkú hlavu a tak sme do aplikácie „Mapy“ zadali Lago di Garda. Z Košíc to vychádzalo 1 150 kilometrov. Ubytovanie sme riešili ústnou dohodou, že tam si už určite niečo nájdeme . Vyzdvihnutie karavanu, jeho prehliadka, posledný veľký nákup v Košiciach, do GPS zadávame Lago di Garda, zaradíme jednotku, ideme.Cesta trvala okolo 18 hodín a do cieľa prichádzame hlboko v noci. Úplne prvú noc sme spali na neďalekom parkovisku. Skoro ráno sa však slávnostne ubytujeme v kempe Camping al Sole pri jazere Lago di Ledro.
V tom období je tam málo ľudí – „camperov“, a tak si môžeme vybrať plochu, kde karavan zaparkujeme. Niečo ako keď idete do kina na film, na ktorý sa tešíte cely rok a sála je úplne prázdna. Miesto si teda vyberáme hneď pri jazere, s najkrajším výhľadom.
Poďme teda na to
Raňajkujeme popraskané spišské párky a plánujeme úvodný trip. Dohodneme sa, že ideme pozrieť Lago di Garda a urobíme si okruh. Z kempu je to k jazeru 13 km prudkým zjazdom. Keď vyjdeme z úvodného cyklotunela, pristavíme sa pri prvom výhľade a ostávame ticho.Prechádzame cyklochodníkmi vtesanými do skaly tunelmi, ktorými presvitajú slnečné lúče. Čakal som veľa, ale toto je viac. Kávička s koláčikom za 1,5 € pri jazere v Taliansku – „Grazie.“ Pozeráme na mapu, kadiaľ sa vybrať naspäť do kempu. Rozhodovanie je jednoduché, pretože prstom ukážem, že tým smerom budú krásne výhľady. Tak teda poďme.
Lago di Garda sa nachádza v kotline obkolesenej tými pravými stojkami. Hneď prvá, ktorá nás vťahuje do blízkeho lesa, nám zahreje nohy, prinúti dať dole teplé dresy a do žalúdka nahodiť slovenské gély. Kopec s názvom Monte Caro, inak povedané 14 km/1 200 m, nám robil garde celý zvyšok dopoludnia. Na jeho vrchole zastavujeme, dojedáme všetko, čo máme a opravujeme jednému pánovi z Holandska reťaz.
Prioritou pre ďalšiu polhodinku je nájsť vodu. Žiaden obchodík tu nie je, a tak sa nakoniec pristavíme pri studni, kde tankujeme s ďalšími cyklistami plné do všetkého, čo máme. Pre istotu. Pokračujeme ďalej našou vysnívanou trasou až nakoniec zablúdime pri malebnej lúke s domčekom, kde musíme tlačiť. Pomaly sme sa dostali až na turistický chodník, kde nosíme bicykle cez skaly na ramenách. Karbónové tretry ešte teraz počujem plakať.
Nakoniec sa dostávame vďaka mape na správnu cyklotrasu. Pri ďalšej studni znovu tankujeme a púšťame sa dlhým zjazdom až do dediny. Miestami musíme zastať vďaka brzdám, ktoré majú na dnes dosť, ale už neďaleko nás čaká náš karavan, ležadlá, gril a rekapitulácia dňa. Ešte skočiť do obchodu po vajíčka a pravé prošuto 27 €/kg. No nekúp to.
Máme dosť. Nohy stuhnuté, oči červené, ale osprchovaní a voňaví sadáme k stolíku.
Mimochodom v každom lepšom kempe máte sprchu a záchod. V tom našom bolo veľmi čisto. Sociálne zariadenie v karavane sme nemuseli použiť ani raz počas celého výletu. Z popíjajúcej špeciálnej vody a v pokročilom čase odvážne navrhneme, že na druhý deň pôjdeme na Monte Tremalzo. 15 km/1 200 m. Dobrú noc!
Odkaz na výjazd z prvého dňa nájdete na tomto odkaze.
Deň druhý
Bongiorno! Tak sa nám zdravia ľudia idúci okolo nášho karavanu a spríjemňujú nám rannú rozcvičku s kávičkou. Na raňajky, samozrejme, praženica s prošuto! Balíme gély, gumových medveďov, sladkosti, vodu a dobrú náladu.Trip sa začína asi po 10 km rovinke, kde prechádzame takou zelenou lúkou, akú som v živote nevidel. Dostávame sa k spomínanému protivníkovi, ktorý ale bude celý po asfalte. Tri, dva, jeden, Ideme!
Po prvých kilometroch sa delíme. Ivan odchádza mne a ja zase Marekovi. Neskôr vidím Ivana sedieť na prvom odpočívadle, ale nechcem zastavovať, aby sme nestuhli, a tak nasadá naspäť a ideme dlhší čas spolu. Tri kilometre pred vrcholom mi znovu odchádza, a tak každý máme čas na seba.
Rýchlosť je nízka a ja rozmýšľam o všetkom možnom. Počujem, ako mi pot kvapká na kostru bicykla. Prezerám si detailne prírodu okolo. Na ceste sú často nejaké nápisy po taliansky. Ľudia na elektrobicykloch, ktorí nás obiehajú, sa zdravia „Ciao“, „Hi“, „Hola“, no a ja im slušne „Dobrý deň.“ Na vrchole ma už čaká Ivan. Najskôr si ľahnem na chvíľku na lúku a potom prídem k nemu na terasu reštaurácie, kde si užívame výhľady, špagety a kolu. Prosím vás, ešte jednu.
Pokračujeme ďalej smerom na druhú stranu Monte Tremalzo a dostávame sa k tunelu dlhému asi 200 metrov. Bol vytvorený za druhej svetovej vojny. Je v ňom čiernočierna tma. My, chlapci zo sídliska, samozrejme, ideme bez svetla. Bicyklujeme tak, že máme odopnutú jednu nohu a postupujeme pomaličky, ako slepí bez paličky. Ja len dúfam, že ma teraz nepohryzie nejaký had čierny, žijúci zväčša v tuneloch na severe Talianska.
Za tunelom nás už čaká dlhý zjazd. Musíme zísť 1 200 metrov. Na začiatku je trasa dosť technická vďaka veľkým a ostrým kameňom. Posledné, čo chceme, je preraziť plášť.
Niekde je ešte na ceste sneh, a tak musíme tlačiť.
Marek s Ivanom idú zjazd ako keby nemali hypotéky. Nižšie, kde už sú lesy a vyjazdené cestičky, si ho začnem užívať aj ja. Krásne lúky, výhľady, cyklotrasy, traily, vôňa lesa a vôňa borovice sú pre nás niečím, čím si začneme užívať daný moment.
Traja kamaráti v Taliansku pri Lago di Garda na bicykloch!
Keď prichádzame do kempu, celý čas sa o tom dni a zjazde rozprávame. Ivan griluje, ja sa s Marekom starám o občerstvenie. Pomaly sa stmieva a my čakáme, čo nám prinesie ďalší deň.
Záznam na výjazd z druhého dňa nájdete na tomto odkaze.
Deň tretí
„Bongiorno“ – znovu kričia turisti a cyklisti idúci okolo nášho karavanu. Na raňajky praženica, prošuto, detská výživa, magnézium. Na trase sme dohodnutí. Dnes to bude jazero Lago d’Idro. Trasa – 70 km a 2 500 m prevýšenia. Takzvaná „kapurková.“ Bol to náš posledný deň v Taliansku, pretože už malo prísť veľmi zlé počasie a pokračovať by nebolo možné. Tak teda zamykáme karavan, otvárame bráničku, zacvakáme tretry a ideme.V prvej stojke sa už cítime mierne unavení, ale dnešok musíme dobojovať. Pomalšie tempo si vynahradíme zastávkou pri malom vodopáde, kde si dopĺňame vodu aj s tabletou magnézia. Neskôr si urobíme pauzu pri malebnom opustenom domčeku.
Keď sa dostaneme na výhľad, zistíme, že sa rýchlo ochladilo a valia sa na nás škaredé mraky. Dohodneme sa preto, že zastavíme a oddýchneme si na lúke, ktorá je na vrchole kopca a otočíme sa naspäť. Nikto nechce v máji zmoknúť na bicykli niekde v Alpách.
Samozrejme, zjazd dole idú Marek s Ivanom zase veľké bomby. Cestou naspäť ako tak poslušne ideme, z ničoho nič začneme všetci pridávať a obiehať sa navzájom. Nikto nemusel povedať ani slovo. Všetci sme vedeli, že ideme časovku a presne vieme, na ktorej rovinke si to rozdáme v šprinte. Prvé miesto Ivan, druhé Marek, tretí som skončil ja. Začal som s nástupom priskoro .
V kempe prebieha znovu grilovacia klasika a debatujeme o tom, že Lago di Garda je plné viac elektrocyklistov ako klasikárov. Nový trend. Keď tu chce ale človek jazdiť klasický bike, musí mať už niečo natrénované. Bez toho sa v tých stojkách všade okolo bude len trápiť. Alebo riešením je ebike, ktorý aj slabším jazdcom otvorí dvere tam, kam by inak nikdy neprišli.
Poslednú noc si všetko rekapitulujeme v dobrej nálade a dohodneme sa, že o rok znovu takto niekde inde. Miesto, trasu a ubytovanie dohodneme ako naposledy. Tak sa nám to páči.
Záznam na výjazd z tretieho dňa nájdete na tomto odkaze.
Cesta domov
Cestou naspäť do Košíc ešte zastavujeme v Benátkach a v Slovinsku – konkrétne Postojná jaskyňa, kde aj parkujeme v kempe. Príroda je taktiež krásna, len počasie je škaredé, a tak naše bicykle musíme nechať v karavane ďalej oddychovať. Jednoducho už len relaxujeme pred náročnou cestou a večerom .Ako tak na druhý deň cestujeme ďalej, premýšľame, či to bol taký trip, ako sme si predstavovali. BOL!
Pre nás všetkých, manželky na druhom konci sveta, to bolo veľké dobrodružstvo s množstvom spomienok, na ktoré už v tomto veku asi nikdy nezabudneme.
Asi o tom by mala byť cyklistika a aj život.
Komentáre Zobraziť komentáre (19)