Rozhovor: Z brigádničky dôležitou posilou tímu a tmelom celého kolektívu - Petra Rendvanská

Rozhovor: Z brigádničky dôležitou posilou tímu a tmelom celého kolektívu - Petra Rendvanská

Ako sa môže vyvinúť obyčajná brigáda pre MTBIKER a čo všetko sa dá vyskúšať za 3 roky, prezradí naša Peťa. Bikerka, milovníčka zvierat a zdravého životného štýlu.

Len Peťa dokáže rozprávať o skúsenostiach z asi všetkých oddelení MTBIKER, je totiž málo vecí, ktoré si za 3 roky spolupráce nevyskúšala. Okrem toho sa dočítate aj to, čo sa deje v Hrádku po skončení otváracích hodín a čo sa jej na práci v MTBIKER najviac páči. A ako veterinárka/študentka prezradí, prečo jej fenka Shiba jedáva väčšie dobroty, ako väčšina z nás.


Na úvod dostane každý priestor na stručné predstavenie. Kto si, odkiaľ si, čo okrem MTBIKER robíš?
Ahojte, volám sa Petra Rendvanská, mám 22 rokov a bývam v Lúke, čo je dedina hneď vedľa Hrádku. Študujem na Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach a popri škole brigádujem už viac ako 3 roky v MTBIKER centre. Som človek, čo neobsedí na jednom mieste, trávim veľa času v prírode na prechádzkach so psom. Rada zbieram bylinky, stravujem sa takmer úplne vegánsky a rada skúšam všetko, čo je pre mňa nové.

Spomínala si štúdium veteriny, to je krásne, čo u teba rozhodlo, že si si zvolila tento odbor?
Už od malička som mala rada zvieratá a to pretrváva dodnes. Vždy som všetko chytala, hladkala a chcela chovať doma. Som za to, aby človek robil prácu, ktorá ho napĺňa a ja si neviem predstaviť, že by som študovala niečo iné ako veterinu. Je to môj sen, ktorý si idem splniť.   Som v 3. ročníku, takže ešte ďalšie tri roky mám pred sebou. Štúdium je to síce ťažké, ale s dobrými kamošmi a odhodlaním sa dá všetko zvládnuť. Aj brigáda v Hrádku.


Keď ťa človek spozná, je pravda, že z teba tá láska k zvieratám až sála, aj do Hrádku chodíš so svojím psom. Predstav ho trochu. Podobného má Adam (fenku Elu uvidíte v jeho rozhovore)?
Áno, tiež mám fenku plemena Akita Inu, ako Adam. Toto plemeno som si vybrala skôr „náhodne”. Vždy sa mi páčili veľké huňaté psy a keď som zbadala Akitu, tak bolo rozhodnuté. Volá sa Shiba a teraz má 6,5 roka. Akity sú všeobecne dosť komplikované plemeno, sú to samostatné psy (používali sa na lov medveďov), dominantné a skôr nie sú vhodné pre ľudí, ktorí nerozumejú aspoň trochu povahám a výcviku psov. No ak im porozumiete, stanú sa z vás nerozlučiteľní parťáci. Tieto Vianoce som skoro o ňu prišla, pre zdravotné problémy, ale ako sa vraví: „čo ťa nezabije, to ťa posilní”, a nás to teda posilnilo dvojnásobne.

Všimol som si, čo jej dávaš žrať, to boli samé dobroty.
Haha, to áno.   Kvôli jej alergiám som prešla na BARF stravu, kde je základ surové mäso (u nás králik, divina, jahňacie, ryby) a príloha, ktorou je ryža, vajce, ovsené vločky, ovocie a zelenina. Moja teda obľubuje aj ovocie a ak si kolegovci v práci zabudnú na stole jablko, tak majú smolu .


Ťažko hľadať nejakého člena MTBIKER, ktorý nebikuje, ako si na tom ty?
Mňa horská cyklistika veľmi nadchla, no času, ktorý trávim na biku, je bohužiaľ veľmi málo. Je to jednak aj kvôli škole, no ak nie som tam, tak cez víkendy som vždy „odbehla” odpracovať pár hodín do Hrádku a na bike nezostalo veľa času. V lete som sa občas pridala ku kolegom a skúšala som vylepšovať „skills“ v bikeparku v Kálnici. Aktuálna situácia mi zahrala do karát, tým že štúdium pokračuje externe, získala som viac času na prácu a aj na cyklistiku. Síce sa počas tejto situácie aj enormne znásobil počet objednávok a všetci sme dlho každý deň makali na expedícii, už sa to mierne upokojilo a času tak mám viac. Aktuálne som motivovaná do novej sezóny a na budovanie kondičky.

V tvojom prípade to nie je len obyčajné vozkanie sa po lese, spomínala si bikepark, prečo ťa chytilo práve trail, enduro jazdenie?
Asi preto, že sa mi to najviac podobá. Mám rada prírodu a v tomto štýle jazdenia je s ňou človek asi v najužšom spojení. A taktiež ten adrenalín, je to skvelé odreagovanie sa. Každopádne na enduro jazdca musím ešte potrénovať a snáď sa mi podaria túto sezónu aj nejaké prvé preteky.


Videl som ťa na novom biku, čo si si vybrala, tá farba vyzerá super.
Vyše mesiaca mám nový Giant Trance 2 2020. Pôvodne som mala už od jesene vybraný Mondraker Foxy, ale vznikla menšia komplikácia. Zbadala som naživo tento, všetko to zapadlo dokopy a „prischol” mi Giant. Nakoniec som rada, pretože som mala predtým starého Reigna, takže som zostala pri tom, na čo som bola zvyknutá. A tá farba bola láska na prvý pohľad, aj keď sa mi červené biky nikdy nepáčili.


Máš nejaký bikový cieľ? Nejaký sen? Nejakú vec, čo sa chceš naučiť alebo nejaké miesto, kde by si si chcela zabikovať?
Mojím cieľom je hlavne nabrať lepšiu kondičku, aby som stíhala za chalanmi na výjazdoch alebo vládala šliapať na traily (pokojne celý deň a nie hodinku). Momentálne je pre mňa celodenný výjazd to, čo niekto otočí 3-4x za deň. Celkovo by som sa chcela zlepšovať aj v zjazde, trénovať techniku. Jasné, že by som niekedy chcela ísť pozrieť, ako vyzerajú také bikeparky v Alpách, ale zatiaľ mi stačí naše Slovensko.

Poďme na to, čo si u nás už všetko robila, vnímame ťa ako šikulu, ktorá sa vyzná na každom oddelení.
V MTBIKER centre som už od mája 2017, takže takmer presne 3 roky. Cyklistike som vtedy nerozumela ešte tak dobre ako teraz, ale niečo ma aj tak dotiahlo do nášho centra, kde som sa šla spýtať, či nepotrebujú niekoho na brigádu. Po kladnej odpovedi som sa začala zaúčať v expedícii, ktorá bola vtedy v terajšom Shimano service centre. Pracovala tam už vtedy Ľubka, Zubko a Robo pri stole zákazníckej podpory a ešte asi 3 ľudia. Náplňou mojej práce bola teda expedícia, poriadok v sklade, naskladňovanie a štítkovanie tovaru. Neskôr som mala za úlohu hlavne dokladať tovar na predajňu a niektorí ma mohli zastihnúť na hornom poschodí, kde som pomáhala zákazníkom pri výbere prilby či oblečenia. Ďalej som pomáhala rozbehnúť Instagram MTBIKER_shop, napísala nejaké prvé rozhovory s kolegami, občas z Košíc robila preklady produktov na náš shop. Pomohla s vytvorením záhradky a tak…


To je dlhá doba a ozaj rozmanité činnosti, ktoré si robila. Je niečo, čo ťa z toho baví najviac a prečo?
Podľa mňa som človek, ktorý je veľmi kreatívny. Baví ma robiť takmer všetko, ale nesmie to byť nič monotónne. Napríklad také preklady produktov by som nevedela robiť osem hodín každý deň. Baví ma napríklad aj práca na predajni, ale aj práca v expedícii, kde je vždy dobrá nálada. Veľa spraví dobrý kolektív a ten je, podľa mňa, v Hrádku najlepší, aký môže byť. Občas zabehnem na servis k Jakubovi a niečo nové sa naučím.


Dokonca som zachytil, že si chodila pomáhať do stánkov na maratónoch. Sú nejaké rozdiely v účastníkoch podľa toho, v akej lokalite sa to koná, alebo aká to je akcia?
Zažila som zatiaľ asi dva ŠBOT maratóny, dva roky po sebe Okolo Domaše a po novom aj Tour de Tokaj alebo aj lokálny Bláznivý cyklovýjazd. Každá akcia má niečo do seba. No mne sa zatiaľ najviac páčilo na Domaši. V podstate to tam bola taká dovolenka v peknom prostredí s príjemnou atmosférou a kolegami. Ak sa ma niekto opýta, prečo by mal ísť na Okolo Domaše, tak mu poviem, že zažije atmosféru ako nikde inde. Možno to bude aj tým, že sa nikto nehrá na výkony, ľudia nechodia na vyšpičkovaných bicykloch a nakoniec si spolu všetci sadnú pri miske guláša a dobrej hudbe. A my čo sme tam pracovali, sme si okruh odjazdili spolu večer po práci a sadli k pivku.


Za tie roky máš vzácny pohľad na celý ten vývoj MTBIKER. Väčšinou sme tu služobne mladší. Je niečo, čo sa tu zmenilo najviac a naopak, napadne ti niečo, čo je typické pre MTBIKER od začiatku až doteraz?
Hneď mám nutkanie napísať, že za tie 3 roky sa zmenilo všetko. Vieme držať niekoľkonásobne väčšie množstvo tovaru a bicyklov skladom, máme lepšie expedičné priestory, rozšírenú predajňu, dva servisy, pribudlo do tímu veľa nových ľudí, vynovený areál... Ale stále sa zachovala tá najväčšia idea a to pomáhať bikerom. V Hrádku máme napr. bezplatný pumptrack pre všetkých našich zákazníkov a ľudí z okolia. Aj to, že napriek tomu, koľko ľudí pribudlo do tímu, si vieme spolu v piatok sadnúť po práci na grilovačku a pokecať o súkromných veciach.


Ako vidíš MTBIKER za ďalšie 3 roky? Len nezverejni aj nejaké tajné plány, nech z toho nemáme zle.
Hah, asi raz taký ako je momentálne. Už teraz sa dokončujú nové trojposchodové priestory za expedíciou a dokončuje sa aj nové jazierko.

Spomínala si dobrý kolektív, grilovačky, občas vidím aj fotky z vášho spoločného jazdenia po práci.
Všetci sme kamoši, nielen kolegovia. Chodíme spolu na bike, spoločne sa učíme nové triky, motivujeme sa. V lete niekedy chodievame po práci spolu do Piešťan na bicykloch na pivo, zmrzlinu alebo sa kúpať na Hornú Stredu do jazera. Občas podnikneme nejaký spontánny výlet autom alebo peši. Určite toto leto pribudne ešte veľa nových zážitkov. Je to super.


Často nosíš kolegom do MTBIKER centra rôzne dobroty, navyše vyzerajú všetky zdravo.
Rada varím, pečiem, experimentujem. Nemôžem ale zase povedať, že je všetko zdravé. Keďže máme doma záhradu a v prírode trávim kopu času, tak občas prinesiem do práce kolegom okoštovať smoothie s bylinkami, nepečený koláč s tekvicou, cez zimu domáci čaj alebo sirup v lete.   Stane sa, že ak dlhšiu dobu niečo neupečiem, tak si kolegovci už vypýtajú sami.

Veterinárka a vegetariánka, to dáva zmysel. Celkom je nás dosť s týmto spôsobom stravovania, kolegu Slosyho sme ešte nespovedali, ale Ľubku už áno a aj na túto tému. Čo by si povedala niekomu, kto tiež zvažuje takúto zmenu stravovania?
Podľa mňa to zmysel dáva, aj keď na našej škole by som asi vegetariánov spočítala na dvoch rukách. Každý by mal žiť tak, aby bol so sebou spokojný. Nikdy som nikoho na vegetariánstvo/vegánstvo neprehovárala, no ak niekto hľadá cestu, rada mu pomôžem a inšpirujem. Pre mňa to nie je len o jedle, je to proste životný štýl.


Posledná otázka k tvojej prezývke Zelda. To bola tuším počítačová hra na Nintendo. Spomienky z detstva?
To vôbec. Raz som to započula od kamaráta a pri vytváraní profilu mi to ako prvé napadlo.

Niekedy sa taká bežná vec, akou je brigáda, môže časom zmeniť na zaujímavú životnú skúsenosť. U nás Peťa nejako tak prirodzene prešla z expedície do predajne, neskôr skúsila aj marketing. Písala články, prekladala, skúsila si firemné sociálne siete a aby si oddýchla od počítača, skrášlila okolie centra o kvetinový záhon. A ešte si pri tom všetkom zlepšila bikové zručnosti a naučila sa nové veci v servise. To si človek vopred nenaplánuje, nezažije hocikde. Peťa je pekným príkladom toho, že ľudia v MTBIKER pracujú na rôznych pozíciach, majú rozličné úlohy a presne aj ona si prešla viacerými z nich. Peti, ďakujem za rozhovor!


Ak sa vám tento rozhovor páčil a chcete lepšie spoznať ďalších zaujímavých ľudí stojacich za MTBIKERom, tak v našom magazíne nájdete aj rozhovor s univerzálnym vojakom/predajcom Martinom Talianom, rozhovor s Paťom, ktorý vás prevedie „kuchyňou” marketingu, s našim lietajúcim mechanikom Jakubom alebo s výtvarne nadanou Ľubkou z expedície. A čo takto spoznať Imrovu lepšiu polovičku Lenku, najtolerantnejšou ženu cyklistu?!
report_problem Našiel si v texte chybu?
cepooo 
clear
Prečo sa ti článok nepáči?
Odoslať spätnú väzbu
Formulár sa odosiela

Komentáre

Musíš byť prihlásený, ak chceš vidieť celú diskusiu.
Formulár sa odosiela
Pridaj komentár
Formulár sa odosiela

Podobné články

Rozhovor: Matej Spodniak - Maroko, Kolumbia,  MTBIKER, bikefitting

Rozhovor: Matej Spodniak - Maroko, Kolumbia, MTBIKER, bikefitting

Vďaka takýmto rozhovorom lepšie spoznáte ľudí z MTBIKER tímu, zaujímavé je sledovať, aké rôzne cesty ich priviedli k aktuálnemu zamestnaniu.
Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozhovor: Ján Frátrik – keď bicykle viac opravuješ, ako na nich jazdíš

Rozbehol svoj vlastný servis a predajňu. Nakoniec sa ale rozhodol ísť inou cestou a skončil v našom tíme, konkrétne v žilinskej predajni.
Rozhovor: Martin Imrich alias Imroman – prvý MTBIKER Avenger

Rozhovor: Martin Imrich alias Imroman – prvý MTBIKER Avenger

Prezradil Imro niečo, čo ste o ňom, jeho práci a o MTBIKER ešte nevedeli? Prebrať sme stihli aj jeho cyklistický „pravek" a pozreli sa do budúcnosti.
keyboard_arrow_up