Tip na výlet: K brehom Moravy - ropa, chlpaté slony a nielen to

Nedávno sme si dali ďalší cyklovýlet k povodiu Moravy a tentokrát si to decká užili na bunkroch, ropných kladivách, bobrích hrádzach a piesku v lodenici na Morave.

Dokonca sme našli aj jednu jedinú kešku, ktorá bola po celej trase, ale decká skoro vyskočili z kože radosťou, lebo sme tam našli hroznový cukor, ktorý okamžite padol “za vlasť.” Pozrime sa na to všetko bližšie. Vyrazili sme z Karolovho dvora pri Suchohrade. Dá sa tam v pohode zaparkovať. Odtiaľ sme šli značenou cyklocestou cez polia, okolo nespočetného množstva bunkrov smerom na Gajary. Viacero z nich je prístupných, v jednom Ďuri odfotil staré vojenské kanady.

Ja dnu nechodím, toto nie je pre mňa ideálny zážitkový interiér, ale Ďuri to zbožňuje a vždy vyzbrojený foťákom na telefóne uteká dnu skúmať vnútro. Decká lozili hore-dole po bunkri aj okolo. Nebyť traktora, ktorý oral na vedľajšom poli a pravidelne nás zahaľoval mrakom prachu ako v piesočnej búrke, by sme tam ostali aj dlhšie. Ale museli sme zdrhnúť.


 

Tu a ropa?

Ďalšia zastávka bola pri ropnej veži - kladive. Toto bolo nefunkčné, ale dalo sa ísť až k nemu. Je tam aj infotabuľa k ťažbe. Počas polhodinového vysvetľovania procesu ťažby sme šliapali ďalej krásnou úzkou cestičkou schovanou v stromoch a potom vybrali kešku na moste cez rieku Rudavu pri Malých Levároch. Tam je zase infotabuľa o mamutoch, horských slonoch (to ste vedeli, že existovali chlpaté horské slony?) a ďalších prehistorických zvieratách. Novú tému sme mali až k altánku v Malých Levároch.  


Naspäť sme ale nešli rovnakou cestou, ale zvolila som asfaltovú cestu popri Morave. Dúfala som, že tam bude viac stromov, ktoré poslúžia ako vetrolam, a rozhodne táto cesta bola veľmi krásna, oveľa krajšia ako značená cyklocesta. Naozaj odporúčam. Je to krásna cesta, kľukatiaca sa, pohodička asfaltom po rovinke, také výhľadové, oddychové. Scenérie sú krásne, je tam viacero náučných chodníkov, takže veľa infotabúľ, decká to zaujímalo. Aj bobrie kráľovstvo sme našli. Viacero rybárskych jazierok, tôní, ramien, polia a hájiky, poľovnícke posedy. A klasika pri týchto povodiach - vodné vtáky, sokole, bociany, a tak. Stále sa bolo načo pozerať.


 

Cyklovozík alebo sedačka?

Tentokrát som si zobrala cyklosedačku, namiesto cyklovozíka, lebo som vedela, že budeme mať brutálny protivietor a so sedačkou je to oveľa ľahšie. VIETOR BY MALI ZAKÁZAŤ ZO ZÁKONA ... hlavne ten proti, grrrr. Ideš na plný plyn, stehná praskajú vo švíkoch a rýchlosť 8 km/h? To bol fakt masaker. Ja som to s s tým kolenom dala, ešte môžem staviť na svalovú pamäť, ale že to dal Ďuri, klobúk dole .


 

A ideme naspäť

Cestou späť sme sa zastavili v lodenici pri Gajaroch, kde je aj zrekonštruovaný bunker, ale hlavne krásny pieskový breh pri Morave. Dá sa ísť až celkom k vode. Decká nazbierali asi 200 mušlí, niektoré otvorené, niektoré zavreté. No hrali by sa tam aj hodinu . Je tam aj altánok, lavičky, krásne miesto. Celkovo mala trasa niečo cez 35 km. Na ten protivietor, že šliapeš a stojíš na mieste (buahah, myslela som si, že protivietor je sviňa, ale to je nič, keď sa ti oprie do boku s cyklosedačkou…). Trasa je dostupná na tomto odkaze.


 
Ak by ste si chceli trasu predĺžiť, určite odporúčam ísť zo Suchohradu. Začína tu asfaltová cesta popri Morave a je tam aj park Gríbel, určite je tam čo vidieť.


PS: Cestou domov sme sa zastavili pri funkčnom ropnom kladive. Dá sa ísť až k nemu. Decká boli totál paf. Tak čo, inšpirovali sme vás?