Reportáž: ŠKODA MTB maratón Rajecké Teplice – podmienky len pre odvážnych

Posledný septembrový víkend sa konalo záverečné kolo ŠKODA BIKE OPEN TOUR 2020, konkrétne išlo o podujatie v Rajeckých Tepliciach. Na výber mali účastníci už tradične tri rôzne dĺžky a náročnosti trasy.

Konkrétne to bola hobby trať (18,5 km/422 m), polmaratónska trať (50 km/1 390 m) a pre najodvážnejších maratónska trať (80 km/2 300 m). Veľa ľudí sa nakoniec prihlásilo na kratšie varianty kvôli ochladeniu a dažďu, či dokonca sa nezúčastnili vôbec.


Osobne som nebol taktiež presvedčený, či sa mám zúčastniť alebo nie, vzhľadom na danú predpoveď počasia. Definitívne som sa rozhodol až deň vopred, keď som pri rozjazďovaní zmokol „do nitky“ a ešte na biku som si povedal, že to už musím ísť, veď ďalšie podujatie už možno ani nebude, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Mne jazda v blate a chlade nevadí, skôr mi práve celkom vyhovuje. Takže po návrate som zapol ohrievač a dal sušiť tretry, aby som mal v čom na druhý deň jazdiť (teraz spätne rozmýšľam, prečo som si nezobral zimné tretry ).

Cesta a príprava

Nakoľko som sa rozhodoval na poslednú chvíľku, tak cestujem až v sobotu ráno, no bike spolu s vecami som naložil do auta už večer, keďže nepršalo. Ranný budík nebol veľmi príjemný, vonku lialo a nevyzeralo to najlepšie. Odhodlanie ale bolo, tak teda vyrážam za kamarátom, s ktorým som bol dohodnutý. Celou cestou pršalo, raz viac, raz menej ale bez prestávky, no stále som dúfal v to, že prestane aspoň na štarte - čo sa neskôr potvrdilo. Po príjazde nasledovala klasická rutina v podobe absolvovania prezentácie, ktorá prebehla rýchlo a bez problémov.


Po návrate k autu nasledovalo ťažšie rozhodovanie, ako sa čo najvhodnejšie obliecť, no nakoniec som zvolil podkolienky, krátke gate, hore dlhé termo + krátky dres, návleky na tretry a dokonca aj čelenku. Celkovo sa neskôr ukázala táto kombinácia pre mňa ako vhodná a postačujúca. Príprava biku prebehla v podobe nahodenia čísla, kontroly pumpy, duše, fliaš s vodou a tlaku v pneumatikách.

Tu som spravil chybu, ako sa neskôr ukázalo, že som prifúkol len zadné koleso, predné som nechal dosť mäkšie s myšlienkou, že bude blato a takto to bude fajn (na to, že je tu aj dosť skál a rýchlych zjazdov som pozabudol ). Dočasne ešte na seba dávam pláštenku, ktorú som na štarte následne zhodil. Rozjazdenie prebehlo len ako presun od auta na štart, keďže som nemal v záujme sa zamočiť a čakať na štarte v chladnom počasí mokrý. Počasie sa však umúdrilo, prestalo pršať, takže sa splnilo to, v čo som celý čas dúfal . Nie je nič horšie, ako stáť hneď na štarte v daždi, byť premočený a následne začať pretekať.

Štart a dobrý úvod

Stojím v prvom rade a pri kontrole počtu jazdcov mi je hneď jasné, že dnes to rekordy v účasti nebudú. Štartuje len niekoľko „bláznov“, ktorí milujú tento šport bez ohľadu na počasie. Na maratónskej trati bolo účastníkov ešte menej a títo borci si skutočne zaslúžia uznanie. S kamarátmi si poprajeme veľa šťastia a na výstrel vyrážame.


Od začiatku sa snažím držať vpredu, čo sa mi celkom darí, sprievodné auto ide až na koniec asfaltky a tu začína hneď úvodné kratšie stúpanie po lúke. Presun cez mláky do vedľajšej dediny nám hneď dáva nový vzhľad a suchý zrejme nezostal nikto. Od obce Stránske nás v podstate čaká prvé dlhé stúpanie, v úvode s miernejším sklonom, najprv asfalt, neskôr šotolina.

V tejto chvíli sa tu vytvára asi 8 členná skupina, z ktorej nám odchádza Ľubomír Murárik a ten si ide svoje tempo. Onedlho sa síce ocitám na konci skupiny, ale dokázal som sa jej udržať až na vrchol. Nasledoval zjazd, v ktorom si to ustlal predo mnou v jednej zákrute Ľubomír Ondruš, pribrzdím, spýtam sa či je v poriadku a pokračujem ďalej. V snahe odcvaknúť stratu to púšťam rýchlejšie a chytám skalu, ktorá spôsobila defekt.

Smola a následná stíhacia jazda

Smola v podobe defektu, ktorý som dostal cca na 15tom kilometri v zjazde (daň za to, že som predné koleso neprifúkol). Sekol som a pri pokuse o opravu mi nešlo aplikovať opravný knôt, keďže bolo koleso už príliš mäkké, musel som ho teda najprv prifúknúť, čo odhalilo aj druhú dierku pri pätke plášťa. Natlačil som prvý knôt a musel som teda dávať ešte jeden – ak ste to už niekedy robili s mokrými a zablatenými rukami, viete si predstaviť, ako „rýchlo“ mi to šlo . Stratil som tam cca 7 minút, no našťastie oprava vydržala potom až do cieľa.


Po oprave sadám na bike a pokračujem v zjazde, samozrejme opatrnejšie a kontrolujem, či koleso drží. Vedel som, že ma obehlo dosť jazdcov a plán bol teda druhé stúpanie ísť čo to dá pre eliminovanie straty. Držím si tempo a čoskoro už začínam mať na dohľad v diaľke jedného súpera, ktorého nakoniec aj obieham cca na 22. kilometri. Pokračujem svojím tempom a čoskoro vidím ďalších súperov, nasledujú aj rovnejšie pasáže po rozbitejších a zablatených lesných cestách, kde ma to na HT celkom natriasa, no nepoľavujem.


Predbieham ďalších a do nasledujúceho zjazdu som sa zavesil za borcom na fulle a púšťam to teda za ním celkom slušnou rýchlosťou. Až neskôr mi hlavou prebehlo, že to bol úsek, kde som mal defekt minulý rok. Na asfaltke ideme vo dvojici až do Kuneradu, kde v nasledujúcom stúpaní mierne odchádzam a ideme každý za svoje. Tu nás čakalo kratšie stúpanie, no šotolinové cesty boli fajn, čakala nás aj druhá občerstvovačka, ktorú nevyužívam a pokračujem ďalej. Nasledujúci zjazd bol dobrý, v závere bolo blata trochu viac a bolo treba dávať pozor.

Záver a cieľ

Posledné lúky boli poriadne rozbahnené a tu to veru už nešlo podľa mojich predstáv, blato poriadne lepilo, bolo treba čo najlepšie voliť vhodnú stopu – v skutočnosti boli všetky zlé a šmýkalo to, ale bolo treba nájsť to najmenšie zlo. Tesne pred posledným zjazdom ma dochádza súper, s ktorým prehodíme reč o tom, kto je aká kategória a keďže každý sme v inej, tak usudzujeme, že sa netreba plašiť a je jedno v akom poradí teda dôjdeme do cieľa. Ešte ho upozorním, že na konci zjazdu treba dať pozor pri prejazde cez potok, že minulý rok som tam mal defekt (už na duši po prvom defekte). Tento rok tam bolo ale oveľa viac vody, ktorá človeka poriadne zbrzdila.


Nasledoval krátky prejazd dedinou z úvodu a regulovčík nás informuje, že sú to už len cca 4 km do cieľa. Krátkym stupáčikom prichádzame k ceste s mlákami, kde mi súper mierne odchádza a v tejto chvíli pociťujem, že mi už chýbajú sily na jeho stíhanie. Mám ho na dohľad, ale volím si svoje tempo a na asfaltke pred cieľom už je dosť ďaleko, takže som dorazil na celkovom 9. mieste. S výsledkom som skutočne spokojný a išlo pocitovo asi o moje najlepšie preteky tejto sezóny, aj keď bez umiestnenia – no niekedy je dobrý pocit oveľa viac, ako bedňa . Celý záznam môjho snaženia si môžete pozrieť aj na tomto odkaze.

Po dojazde

Po príchode do cieľa za bežných okolností zvykne nasledovať ešte aj vyjazdenie sa, no tu to neprichádzalo do úvahy, bolo treba sa čo najskôr dostať do suchých vecí. Beriem kľúč od kamarátov, ktorí už smerujú do sprchy, pri aute sa dávam dokopy a taktiež si chystám veci do sprchy.

Zhodnotenie

Podujatie napriek nepriaznivým podmienkam (priemerná teplota z pretekov bola 8°C) bolo dobre zorganizované a nič mu nechýbalo. Veľkým plusom bola teplá sprcha. Nechýbalo ani umývanie bicyklov, ktoré bolo zabezpečené wapkami, ktoré boli skutočne potrebné. Na najdlhšej trati bol celkovým víťazom Martin Siran s časom 3:43:15.0, žena sa nedovážila na túto trasu žiadna, na strednej trati medzi mužmi zvíťazil Andrej Kubiš časom 2:11:21.9, medzi ženami zase Tatiana Mošková časom 2:56:15.1. Najkratšiu trať zvládol najlepšie Oliver Zubo s časom 0:45:39.0 a Anna Mikelová s časom 0:58:00.1.


Kompletné výsledky si môžete pozrieť na tomto odkaze. Po vyhlásení nasledovala bohatá tombola, ktorá dala poslednú bodku za podujatím a v podstate ukončila túto sezónu. Veľká vďaka patrí organizátorom, že to nevzdali a snáď sa vidíme o rok na tomto podujatí vo väčšom množstve a už bez obmedzení.

Zdroj fotografií: WeLoveCycling.com/sk a autor článku